Hlinov rok

Hlinov rok

Ružomberok, 11.jún 2016. Alojz Hlina tesne po zvolení za predsedu KDH. Foto: TASR/ Oliver Ondráš

Ako si prvý rok vo funkcii počínal nový predseda KDH?

Keď sa pred približne rokom v ružomberskom hoteli Kultúra volil nový predseda KDH, viacerí delegáti počas celého dňa len ťažko skrývali svoju bezradnosť.

Strana dostala vo voľbách výprask a všetkým bolo jasné, že sa musí niečo stať, že musí prísť niekto, kto urobí zmeny a postaví ju na nohy. Žiadneho takéhoto jednoznačného lídra však mnohí delegáti nevideli. Väčšina z nich nakoniec dala hlas Alojzovi Hlinovi, hoci na nich pôsobil až príliš „nekádehácky“ a svojím politickým štýlom vzbudzoval veľa otáznikov.

Na rozdiel od svojej hlavnej protikandidátky, riaditeľky prievidzského gymnázia Eleonóry Porubcovej, z neho išla energia, bol politickejší a dokázal sformulovať aspoň ako-tak zrozumiteľnú predstavu, čo ďalej.

Aj preto platí, že porovnávať Alojza Hlinu s predchádzajúcimi predsedami KDH je síce možné, ale nemá to veľký zmysel. Lepší kandidát na predsedu pred rokom v Ružomberku jednoducho nebol.

Dve výzvy

Pred novozvoleným predsedom stáli okrem zabezpečenia štandardnej politickej prevádzky dve hlavné výzvy. Zabrániť, aby sa preferencie strany po prehratých voľbách prepadli pod hranicu relevantnosti a začať meniť jej vnútorné fungovanie.  

Percentá strany sa vďaka sile značky, vonkajším okolnostiam, ako bol napríklad povolebný kolaps Siete, ale nepochybne aj vďaka Hlinovej aktivite a schopnosti byť viditeľným, stále držia v pásme reálnych šancí na vstup do parlamentu.

Vnútorné fungovanie je problém preto, lebo vplyv regionálnych straníckych bosov nadobudol v KDH rozmery, ktoré stranu dusili. Skupina ľudí si v nej vytvorila pohodlný systém vzájomných dohôd a závislostí, ktorý jej zaručoval prístup k vplyvným funkciám a miestam na kandidátkach. Strana tak prichádzala o kyslík v podobe nových tvárí aj tém a postupne degenerovala do fázy, keď už sa všetci spoliehali len na výtlak značky. Prispelo k tomu aj to, že strane už dlhodobo chýbali lídri, ktorí by regionálnych funkcionárov vykázali do patričných medzí.

Pred novozvoleným predsedom stáli okrem zabezpečenia štandardnej politickej prevádzky dve hlavné výzvy. Zabrániť, aby sa preferencie strany po prehratých voľbách prepadli pod hranicu relevantnosti a začať meniť jej vnútorné fungovanie. Zdieľať

Bez zmeny tohto aranžmán sa KDH nedá zachrániť. Táto zmena však vôbec nie je jednoduchá a nedá sa vybaviť len čisto manažérsky, skoncentrovaním väčšiny rozhodovacích právomocí v rukách predsedu či najužšieho vedenia.

KDH má početnú členskú základňu a spomedzi všetkých politických strán asi najviac ľudí, ktorí do politiky vstupovali kvôli hodnotám a pre stranu sú ochotní obetovať veľa dobrovoľníckej práce. Títo ľudia sú však zároveň citliví na to, keď im niekto berie možnosť ovplyvňovať stranícke rozhodnutia.

Nakoniec len tri mesiace po svojom zvolení sa o tom presvedčil aj Alojz Hlina. Snem mu odmietol odhlasovať posilnenie preferencií predsedu a predsedníctva. Súčasťou týchto zmien mal byť aj bod, aby predseda strany navrhoval kandidátov do NR SR, Európskeho parlamentu a kandidáta na prezidenta.

Pred týždňom sa však už Hlinovi podarilo presadiť zásadu Trikrát a prestávka, podľa ktorej si poslanci parlamentu a europoslanci budú musieť dať po troch volebných obdobiach prestávku a nebudú môcť kandidovať. Toto opatrenie prispeje k tomu, že mnohí starí známi harcovníci už nebudú mať dôvod rozohrávať pred voľbami svoje hry o miesta na kandidátkach. Negatívom je, že je plošné a nedotkne sa iba ľudí typu Petra Muránskeho bez volebného výtlaku, odkázaných na politické obchody, ale aj politikov, ako je europoslankyňa Anna Záborská, ktorá svojou agendou dokáže stále osloviť zaujímavý počet voličov.

Hlinovu snahu o vnútornú reformu KDH treba jednoznačne kvitovať, v tomto prípade sa však možno dalo zvoliť aj elegantnejšie riešenie. Napríklad pravidlo, že títo politici by po troch volebných obdobiach kandidovali zo spodných miest kandidátky.

Témy a stratégia

Pokiaľ ide o témy, tak KDH roky kládlo dôraz najmä na témy, ako sú kultúrno-etické otázky či bezpečnosť. S Hlinom prišiel istý posun k témam, ako poľnohospodárstvo, ochrana spotrebiteľa, sociálne otázky.

Zatiaľ je to však posun najmä deklaratívny. O týchto témach hovorí predseda, dostali sa do programu Nový november, ale to ešte neznamená, že si ich s KDH začnú spájať aj voliči. To bude závisieť najmä od toho, či sa strane podarí uviesť na scénu presvedčivých ľudí, ktorí sa stanú tvárami týchto tém.

Ako svoju kľúčovú politickú stratégiu si Alojz Hlina zadefinoval vytesňovanie Sme rodina a Kotlebovej ĽSNS. Chce, aby ich volilo čo najmenej kresťanských voličov, a najmä boj s ĽSNS chápe Hlina podľa svojich slov nielen ako politický, ale aj ako občiansky zápas.

Je to sympatické a treba mu v tom držať palce. Pre návrat KDH do parlamentných lavíc však bude kľúčové, či sa strane podarí pritiahnuť späť svojich bývalých voličov, ktorí v predchádzajúcich voľbách volili OĽaNO a Sieť.

V prípade kádeháckych voličov Siete z minulých volieb by to nemusel byť až taký veľký problém, ale katolíkov, ktorí volili OĽaNO, bude musieť Hlina osloviť atraktívnou ponukou. Kombináciou konštruktívneho prístupu k politike a zaujímavých ľudí na kandidátke.

Pre návrat KDH do parlamentných lavíc však bude kľúčové, či sa strane podarí pritiahnuť späť svojich bývalých voličov, ktorí v predchádzajúcich voľbách volili OĽaNO a Sieť. Zdieľať

Momentálne ide KDH spoločne s Matovičom a Sulíkom do župných volieb. V Prešovskom kraji postaví aj svojho vlastného kandidáta, primátora Levoče Milana Majerského.

Hoci hlavným motívom tejto koalície je demonštrácia schopnosti vytvoriť v regiónoch alternatívu voči kandidátom Smeru, časť voličov KDH môže podpora strany pre niektorých liberálnych kandidátov zneistiť.

Regionálne voľby sú však špecifické a voliči KDH v nich zažili aj oveľa divokejšie stranícke rozhodnutia. Stačí si spomenúť na podporu KDH pre kovaného eurosocialistu Vladimíra Maňku, ktorej motívom, na rozdiel od dohody so SaS a OĽaNO, nebol žiaden politický cieľ, ale čisto len fleky.

Ale v celoštátnych voľbách bude OĽaNO pre KDH z logiky politiky hlavným súperom.

Definitívnym testom úspešnosti Alojza Hlinu na čele strany budú až eurovoľby a parlamentné voľby. Niečo sa však dá povedať už dnes. KDH je rok po volebnom debakli aj vďaka nemu stranou, ktorú stále treba brať do úvahy.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo