Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K Veci Spoločnosť
17. jún 2017

Vitajte v panoptiku

Spolitizovaná univerzita nemôže byť univerzitou, tak ako maliar, ktorý sa oslepí, už nemôže byť maliarom.
Vitajte v panoptiku

Ilustračné foto: thecatholicthing.org

V našej dobe, keď sa médiá dokážu votrieť všade, politika už nie je vedou o spravovaní polis. Veľa už nezostalo ani z toho, čo by Aristoteles vôbec uznal za polis: pomenší samostatný mestský štát, v ktorom prakticky každý poznal každého, či už z videnia, z počutia alebo z rodiny. Súčasná politika dokonca nie je ani spôsob, nech už akokoľvek nedokonalý, ako pozerať na svet. Skôr je to spôsob, ako nepozerať na svet: odmieta uznať to, čo má priamo pred očami.

Asi sa mýlime, keď predpokladáme, že všetci ušľachtilí stalinisti na Ukrajine boli klamári, keď svetu predstavovali ružový obraz chlapcov, ktorí po prvýkrát v živote videli traktor a zamilovali sa doň, alebo roľníkov, ktorí si vybojovali zem od kulakov a premenili ju na družstvá plné materiálnej hojnosti a sovietskej radosti. Na to boli príliš dobrí i zlí. Stalin a jeho politická mašinéria nechali zomrieť milióny ľudí hladom. Samotný Stalin vedel, že klame. Predstavujem si však, že pomocníci samozvaného Muža z ocele väčšinou nevedeli, že sú klamári. Mysleli si, že hovoria pravdu, lebo seba samých naučili nevidieť.

Ak je univerzita o hľadaní pravdy a ak sa nemýlim, že politika je spoločnou snahou nevidieť či dokonca ani neuznať, že v morálnej, estetickej a intelektuálnej oblasti jestvuje čosi také ako pravda, potom spolitizovaná univerzita vôbec nie je univerzitou, tak ako maliar, ktorý sa oslepí, už nemôže byť maliarom. Je to obludné protirečenie alebo podvod.

Ak by ste boli naozaj stúpencom diverzity, správali by ste sa inak. Nesťažovali by ste sa, že pijete brandy, a všetci ostatní riedenú pomarančovú šťavu. Chválili by ste brandy. Zdieľať

Dovoľte mi malú ilustráciu.

Keď prezident Trump vyrukoval so svojím nariadením o imigrácii, riaditeľ mojej čoskoro bývalej vysokej školy poslal list fakulte, personálu a celému študentstvu, v ktorom všetkých uistil, že Trump sa nerozhodol v súlade s katolíckym myslením a že sa tento riaditeľ a jeho ľudia budú usilovne snažiť zabezpečiť, aby obaja študenti, čo sú nejako dotknutí týmto nariadením, dostali pomoc.

Tlieskam tomu, že sa dotyčným študentom pomáha. Som však nesvoj z toho, ako sa táto skutočnosť propaguje, čo by týchto študentov mohlo minimálne vystaviť väčšiemu riziku, že budú mať problémy.

Zvláštne však bolo, keď tento riaditeľ ohlásil, že večer bude v areáli školy pochod „solidarity“ so ženami, s moslimami, s farebnými ľuďmi a s LGBTQ+ ľuďmi.

Tu sa na chvíľu zastavme. Ako keby ženy netvorili na nemenovanej vysokej škole väčšinu študentov minimálne posledných tridsať rokov. Ako keby spravodlivé správanie sa k utečencom znamenalo schvaľovať sodomiu a sexuálnu zmätenosť. A to už nespomínam, že sa odmieta uznať nebezpečenstvo, ktoré predstavuje islam práve pre tých, o ktorých demonštranti vyhlasujú, že ich obhajujú.

To však nie je všetko. Čo takto solidarita s malými chlapcami, ktorým moslimskí radikáli vystrelili mozog z hlavy, lebo odmietli zaprieť, že Ježiš je Boží Syn? Čo takto solidarita s kresťanmi v Palestíne, v Iraku a v Iráne – s tými pár kresťanmi, čo tam ešte prežili?

Pred pár rokmi postavilo spoločenstvo koptských kresťanov nový veľký kostol len pár míľ od nemenovanej vysokej školy. Niekoľko koptských kresťanov som učil aj ja sám. Pokúsil sa niekto zo spravodlivých sekularistov na fakulte osloviť koptov v našom vlastnom spoločenstve? Urobil tak dakedy riaditeľ nemenovanej vysokej školy?

Mám tú česť, že patrím ku kultúrne najrozmanitejšej inštitúcii na svete: Katolíckej cirkvi. Napriek tomu som strávil celý svoj profesionálny život medzi ľuďmi, ktorí v každej druhej vete spomínali „diverzitu“ – slovo, nie skutočnosť – a ktorí si nevšímajú, čo majú priamo pred sebou. Kedysi som to pripisoval nepozornosti. Teraz to pripisujem politike a dochádzam k záveru, že v miestnosti plnej najzarytejších zástancov diverzity by som bol azda jediný, kto je naozaj presvedčený, že je dobré poučiť sa z iného spôsobu života, než je môj vlastný.

Inzercia

Predstavte si, že nemáte žiadnu náboženskú vieru a že vaše videnie sveta je skrz-naskrz sekulárne. Ocitnete sa na katolíckej škole medzi ľuďmi, ktorí spievajú hymny, utrpenie chápu ako možný dar a cítia sa byť v skutočnom spoločenstve so svojimi spoluveriacimi, ktorí kráčali po zemi pred stáročiami. Aké dobré to musí byť pre vás, ak veríte svojim slovám o diverzite! Napriek tomu strávite celú svoju kariéru na nemenovanej vysokej škole sťažnosťami, že študenti sú „všetci rovnakí“, čo znamená, že sú na vás príliš katolícki a vy radšej chcete, aby bolo medzi nimi viacej takých, ako ste vy.

Sekulárni profesori nepatria ku kultúrne najrozmanitejšej inštitúcii na svete. Hovoria „diverzita“, a myslia uniformita. Zdieľať

Alebo si predstavte, že patríte do rasovej skupiny, ktorá na nemenovanej vysokej škole nie je prominentná, jednak pre jej lokalitu a tiež preto, že nie je baptistická či metodistická, ale katolícka. A teraz ste tu, medzi študentmi, ktorí sú iní ako vy, občas v triviálnom smere (pleť) a občas významnom (viera).

Prečo nepoviete: „Ach, som v raji diverzity!“ Potom by ste mohli obhajovať väčšiu diverzitu medzi študentstvom nie kvôli sebe, lebo vy už požívate jej výhody, ale kvôli väčšine. Nesťažovali by ste sa, že pijete brandy, a všetci ostatní riedenú pomarančovú šťavu. Chválili by ste brandy.

Žiaden sekulárny profesor nikdy nepovedal: „Prečo nehľadáme k našim študentom viac znovuzrodených kresťanov?“ A prečo nie? Aj to by vlastne prinieslo väčší počet afroamerických a latinskoamerických študentov než zvyčajne. Po odpoveď netreba chodiť ďaleko. Sekulárni profesori nepatria ku kultúrne najrozmanitejšej inštitúcii na svete. Hovoria „diverzita“, a myslia uniformita.

Musím si dávať pozor, aby ma nenaučili vážiť si kultúrnu diverzitu len toľko, koľko si ju vážia oni.

Anthony Esolen
Autor je vysokoškolský učiteľ, prekladateľ a spisovateľ. Jeho najnovšie knihy sú Ten Ways to Destroy the Imagination of Your Child (Desať spôsobov, ako zničiť predstavivosť u svojho dieťaťa) a Out of the Ashes: Rebuilding American Culture (Povstať z popola: ako znovu vybudovať americkú kultúru). Riadi Centrum pre obnovu katolíckej kultúry na Thomas More College of the Liberal Arts.

Pôvodný text: Welcome to the Fun House.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Druhá strana Európy

Druhá strana Európy

Počas posledného májového víkendu sa v Budapešti konal Svetový kongres rodín. Bol príkladom, že nečakané miesta vedia ponúkať zdravú budúcnosť.

Nemali by sme preklasifikovať islam?

Nemali by sme preklasifikovať islam?

Letecká doprava už nie je to, čo bývala. V 80. a 90. rokoch 20. storočia ste si mohli zájsť so svojimi príbuznými či priateľmi až k terminálu, pri čakaní na nástup do lietadla si s nimi sadnúť pri bráne a porozprávať sa, vybozkávať a vyobjímať sa a pohodlne sa vybrať domov.