VOĽBY 2012: Kresťania veria Smeru

Hoci si v najbližších voľbách budú môcť kresťanskí voliči opäť vyberať medzi kresťanskými či kontervatívnymi stranami, zdá sa, že najviac hlasov odoberá kresťanským subjektom Smer. Ľudia ho totiž považujú za zástancu konzervatívnych hodnôt.

Väčšina veriacich ľudí, ktorí sa zúčastnia v marci na predčasných parlamentných voľbách, bude voliť Smer Robeta Fica. Zhodujú sa na tom sociológ a šéf agentúry MVK Pavel Haulík a vedúca katedry politológie na Univerzite Komenského Darina Malová.

„Ak by sme zobrali ako základ všetkých veriacich na Slovensku, najviac ľudí volí Smer. Smer má veľkú skupinu veriacich voličov,“ povedal Haulík pre Postoy. Veriaci, najmä katolíci, podľa neho volia tak pravicové ako aj ľavicové strany, Smer však veriacich oslovuje tým, že nie je vzdialený konzervatívnym hodnotám. „Smer je prvá tá strana, ktorá hlási konzervatívne a kolektívne hodnoty,“ myslí si Malová. Nejde podľa nej o stranu, ktorá oslavuje voliča ako jednotlivca, ale o stranu, ktorá oslovuje voliča ako súčasť vyššej skupiny, konkrétne národa. „Tým spôsobom oslovujú aj konzervatívnych voličov,“ uviedla.

Hriechy Smeru veriacim nevadia

Špecifikum Slovenska je, že minulý režim aj keď potláčal Katolícku cirkev, tým, že ponúkol sociálne istoty, oslovil aj mnohých veriacich. „Tajná cirkev či disent, to bolo len malé percento medzi veriacimi, väčšina tolerovala režim, práve kvôli tomu, že okúsila výrazné zlepšenie svojej sociálne istoty,“ vysvetlila Malová. Tento paradox pretrváva dodnes a ľudia si vládu Roberta Fica rovnako spájajú so sociálnymi istotami, pričom prehliadajú jej prešľapy či kauzy. „Platí to aj o veriacich ľuďoch, rovnako ako v minulosti,“ uviedla.

Druhý moment, prečo nábožensky cítiaci voliči volia tak pravicové ako aj ľavicové strany, je podľa Haulíka ten, že väčšina veriacich uznáva zásadu, že viera do politiky priamo nepatrí. „Tie však napĺňajú viaceré politické strany s výnimkou liberálnych,“ povedal.

KDH stráca a nevie osloviť

Ak by sa voliči pri voľbách rozhodovali podľa svojho vierovyznania, kresťanské či „kvázikresťanské“ strany by museli byť podľa Haulíka najsilenejšie na slovenskej politickej scéne. „KDH má však len okolo 9 percent, nefunguje to tak. Malé kresťanské strany sú mimo parlamentu. Naozaj to prepletenie viery a politiky je slabé, respektíve, je to oddelené,“ myslí si. Aj pre KDH je kresťanstvo v istom zmysle len zásterka, tvrdí sociológ. Tým, že strana je tradičná a má kresťanstvo v názve, katolíci si ju však podľa neho spájajú práve s náboženstvom a vierou a vnímajú ju, že primárne zastupuje ich práva.

Problémom KDH dnes podľa Malovej je, že väzba KDH na katolíkov je veľmi oslabená. Napriek tomu, že mnohí občania alebo voliči sa hlásia ku kresťanstvu, ich aktivity a ich politické presvedčenie nie sú späté s úlohou a fungovaním Katolíckej cirkvi ako napríklad v Nemecku. „Je to chyba KDH, že sa nedokázala vyprofilovať tak, aby oslovia aj širšie spektrum voličov, ktorí sú napríklad konzervatívni, no napríklad nechodia pravidelne do kostola,“ vysvetlila. Kresťanskí demokrati podľa nej zlyhávajú aj v tom, že nezvýrazňujú sociálny rozmer svojej politiky, a ak to robia, tak len cez rodinu a nevedia tak osloviť voličov. „V porovnaní so Smerom sa nevedia predať. Ak nedokážu konkurovať Smeru, budú mať stále len takú podporu, akú májú,“ myslí si Malová.

V KDH nikdy nebol cit pre sociálne ani národné otázky. Ide im primárne o to, aby sa dostali k silovým rezortom. To je ich „rokovací“ potenciál, na partneroch nezáleží, tvrdí politológ Peter Grečo, ktorý pôsobí na Katedre žurnalistiky v Ružomberku. „Nakoniec ,deň súdu' sú vždy voľby a oni vždy strácajú. Od roku 1990, keď mali okolo 19 percent hlasov do SNR (teraz NR SR), čo bolo vtedy veľké sklamanie, dnes už im nemá kto zmobilizovať davy. Pozvánky na ich mítingy v rámci oznamov, či kazateľní v kostoloch už sú dávno preč,“ uviedol.

Smer to s ľuďmi vie

Zatiaľ čo marketing KDH smerom k svojim voličom pokrivkáva, Smer vždy vysiela jasné signály. Strana Roberta Fica totiž nepodceňuje jeden z troch bodov, ktoré pomáhajú slovenským politikom k úspechu. Okrem nacionalizmu, ktorý sa Smeru počas volebného obdobia v rokoch 2006 až 2010 podarilo šíriť aj stavaním rôznych sôch, výkladom dejín či spormi s naším južným susedom, ďalej socializmu, ktorý Robert Fico propagoval najmä slovami „silný štát“ a v súčasnosti bilbordami so sloganom „istota“, oslovuje Smer voličov aj „svojim katolicizmom“. Smer totiž počas svojho pôsobenia vo vláde, napriek tomu, že ide o predstaviteľa ľavice, držal v kultúrno-etických otázkach či pri téme registrovaných partnerstiev stranu Katolíckej cirkvi.

Snaha Palka a spol.

Do boja o kresťansky orientovaného voliča v najbližších voľbách opäť tiahnu Kresťanskí demokrati Slovenska (KDS), teda štvorica odídencov z KDH reprezentovaná Vladimírom Palkom, Františkom Mikloškom, Rudolfom Bauerom a Pavlom Minárikom. Priestor na svojej kandidátke im ponúkol Igor Matovič. Palko rozhodnutie, prečo Matovičovu ponuku prijal zdôvodňoval aj tým, že ide o možnosť uchovať istý typ kresťanskej politiky na Slovensku“.

Ak by však aj Palko dokázal osloviť voličov, aby volili KDS, podľa sociológa Haulíka jeho podpora nebude veľká, pretože Palko oslovuje ultrakonzervatívnu časť voličov. „Palko je príliš silno konzervatívny, na to aby dokázal osloviť veľkú skupinu voličov, hoci na Slovensku máme veľkú skupinu konzervatívnych voličov,“ povedal.

Kresťanská politika? To je čo?

Zdá sa, že osloviť veriacich robením tzv. kresťanskej politiky dnes z pohľadu voliča nemusí byť problém. Predsa len, keď sa kresťania na Smer pozerajú ako na jednu zo strán, ktorá sa zasadzuje, nie síce priamo o kresťanské, ale o konzervatívne hodnoty, alebo keď SDKÚ má slovo „kresťanská“ priamo vo svojom názve, je kresťanstvo jednou z vecí, ktorá sa dá v politickom boji zneužiť. Grečo preto upozorňuje, že výraz „kresťanská politika“ je „zmysluprázdne“ slovo. „Mali by sme ho nahradiť zložitejším systémom hľadania nevyhnutných minimálnych kritérií aplikácie sociálnej náuky katolicizmu, respektíve cirkví v programe a politikume jednotlivých politických subjektov.“ Dodáva, že tak ako žiaden pokorný kresťan nepovie, že je dokonalý, že plní vôľu Otca na nebesiach, ale že sa snaží byť dokonalý a snaží plniť vôľu Božiu, tak v lepšom prípade môžeme zjednodušene povedať, že existuje vari len pokus a robenie politiky v kresťanskom štýle.

Kradnúť, teda dnešnou rečou eufemicky ,netransparentne verejne obstarávať' je hriech. Hriechy nie sú len osobné, ale aj spoločenské a politické. Ľudí je potrebné k tomu viesť argumentmi a dialógom i mať prorockého ducha,“ uzatvára politológ Grečo.

Lukáš Melicher
Foto: Flickr.com, Postoy.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo