Pamätať? Áno, ale v opozícii

Okrem odchodu do opozície, kde by KDH mohlo zosilnieť, sa hnutiu núkajú dve lákavé možnosti sebazničenia. Alebo v koalícii so Smerom alebo v tzv. pravicovej koalícii, tvorenej blokom troch strán s HZDS.

Argumenty pre koalíciu so Smerom sú šľachetné, veď zabrániť vláde Smeru s SNS a HZDS by bolo hodné vyhlásenia KDH za sväté. Viera je nám však v tejto chvíli zlým radcom. V takejto vláde by totiž samotný volebný zisk KDH neslúžil ako pribrzdenie, ale ako zrýchlenie nástupu Smeru. KDH by svoje mesianistické ambície mohlo uskutočniť len s takým ziskom, akým disponuje trebárs SDKÚ, nie s terajšími ôsmimi percentami, štrnástimi poslancami a to ešte dúfajúc v aspoň dve ministerské kreslá.

A koniec koncov, bol to len Daniel Lipšic, ktorý ak jediný z predstaviteľov KDH vyslovil verejné námietky voči Smeru už pred voľbami, keď išlo o ich kandidáta na post ministra spravodlivosti Glvača. Len postupne sa po voľbách pridávali ďalší členovia predsedníctva apatickí voči koketovaniu so Smerom.

Argumenty v prospech tzv. pravicovej koalície s HZDS sú však už v samotnom KDH slabšie, v každom prípade je potrebné poukázať na neprehliadnuteľnú postavu takéhoto možného zoskupenia: Vladimíra Mečiara.

Prvovolič má o období komunizmu paradoxne viac informácii ako o období vlád Vladimíra Mečiara. A to aj vďaka práci Jána Langoša ako šéfa Ústavu pamäti národa. Prvovolič teda len uvítal, že KDH sa podujalo navrátiť ľuďom pamäť aj z obdobia nie tak dávneho, čiže z obdobia 90. rokov uplynulého storočia.

Počas kampane sme však v podaní KDH boli svedkami možno až prílišného poukazovania na Mečiara, no nijakých pamäť osviežujúcich slov smerom k SDKÚ (a zrejme samo KDH by malo na čo spomínať). Pokojne by sa tak mohlo stať, že KDH by ako člen tzv. pravicovej vlády stratilo nielen tých voličov, ktorým by nevyhovovala spolupráca s Mečiarom, ale aj tých, ktorí by nezniesli opätovnú spoluprácu s Dzurindom.

Nehovoriac o tom, že SDKÚ by mohla do konca volebného obdobia KDH úplne pohltiť. Priaznivci SDKÚ v diskusiách o volebnom neúspechu KDH na stránkach denníka SME doslova pozývali Daniela Lipšica do svojich radov, pre jeho vyjadrenia na adresu vzťahu k strane Smer, ktoré sa počas volebnej noci nestretli s pochopením jeho vlastných.

Ak už nám však raz dejiny nadelili dve pravicové strany, jednu veľkú a zabúdajúcu (SDKÚ) a jednu malú, ale zato pamätajúcu (KDH), budem rád, ak aj v ďalších voľbách budem môcť voliť tú, ktorá pamätá. V záujme tejto voľby však budeme musieť oželieť prítomnosť KDH vo vládnej koalícii. Taká pamäť sa však dá dobré brániť aj z opozičných radov. A ak k tomu pridáme aj menej ekonomického etatizmu a viac ekonomického liberalizmu, prípadne aj chyby tých, ktorí budú vládnuť, KDH sa už teraz môže tešiť na ďalšie voľby.

Dominik Baco

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo