Akože vojna Penty s Tomášom Druckerom

Akože vojna Penty s Tomášom Druckerom

Eduard Maták - partner investičnej skupiny Penta, počas tlačovky proti zámerom Tomáša Druckera. Bratislava, 7. júna 2017 FOTO TASR - Michal Svítok

Hoci Eduard Maták sa rozčuľoval najmä kvôli poliklinikám, v skutočnosti myslí na nemocnice. A spomedzi nich najmä na tú bratislavskú.

Minulý týždeň zorganizovala Penta tlačovú konferenciu, kde nevyberaným slovníkom zaútočila na návrh ministerstva zdravotníctva. Ministerstvo totiž plánuje obmedziť niektoré platby v zdravotníctve vrátane objednávania na čas. To by sa mohlo smrteľne dotknúť siete polikliník ProCare, ktorú kontroluje Penta, tak to aspoň odznelo na tej tlačovke.

Podľa partnera Penty Eduarda Matáka ide o zákon, ktorý chce „v podstate zlikvidovať ProCare“. Tieto polikliniky totiž vyberajú od klientov ročný poplatok v stovkách eur za možnosť využívať lekárske služby. Technicky a oficiálne sa to vyberalo za niečo iné, za objednávanie na konkrétny termín a neskôr za „manažment pacienta“, v princípe však išlo o to isté – vytvoriť klub exkluzívnych predplatiteľov, ktorí budú mať prístup k zdravotným službám siete ProCare.

ProCare problém

Penta sa však s biznis modelom polikliník trápi už dlhšie, teda aj v čase bez obmedzenia na výber poplatkov. Sieť polikliník počas svojej desaťročnej existencie nazhromaždila stratu vyše dvadsať miliónov eur a práve v tomto čase, po rokoch akvizícií a otváraní nových zariadení, mala nastať zisková fáza. No hospodárenie sa stále drží okolo nuly.

ProCare teda určite nie je pre Pentu biznis, o ktorom v skupine hovoria so zvláštnym nadšením. Naopak, už dlhšie rozmýšľajú nad novým scenárom.

ProCare má pritom aj iné problémy než len rentabilitu. Napríklad jeho bratislavskí klienti môžu mať seriózny problém zapamätať si meno svojho všeobecného lekára, vzhľadom na fluktuáciu lekárov.

Ak Eduard Maták hovorí o tom, že to až zámer ministerstva zrušiť poplatky ich dohnal k úvahám o tom, že ProCare nemusí mať budúcnosť sám osebe, tak to nie je pravda. Rozpúšťanie ProCare vo Svete zdravia sa už pozvoľna začalo, tento rok napríklad prechodom dvoch zariadení, ktoré sa na tržbách ProCare podieľali skoro štvrtinou.

Analytikom Penty už dávno vyšlo, že koncentrovať sa treba na nemocnice. Polikliniky bez nemocníc sú slepou vývojovou vetvou ich biznisu. Nemocnice totiž na rozdiel od polikliník skrývajú viac vaty a Penta ju tam dokáže nájsť. Dokazuje to vývoj hospodárenia v tých nemocniciach, ktoré Penta za posledné roky skúpila.

Ak Eduard Maták hovorí o tom, že to až zámer ministerstva zrušiť poplatky ich dohnal k úvahám o tom, že ProCare nemusí mať budúcnosť sám osebe, tak to nie je pravda. Zdieľať

V nemocničnom biznise si preto Penta evidentne trúfa oveľa viac. V tomto čase už pripravuje výstavbu novej bratislavskej koncovej nemocnice (ako ju tituluje) za sto miliónov eur. Tá pohltí okrem peňazí aj tisícku zdravotníkov, štvrtina z toho budú lekári, ktorých do veľkej miery môže nájsť práve v problematickej bratislavskej časti ProCare.

Ak takto v Pente kalkulujú, potom je celá vojna medzi nimi a Druckerom len divadlom. S cieľom navodiť dojem, že Penta to má so štátom naozaj ťažké. Najmä teraz, keď plánujú spomínané veľké sústo, novú bratislavskú nemocnicu, čo nie je realizovateľné bez nejakého typu koordinácie s ministerstvom zdravotníctva.

(Navyše, odôvodnenie, že biznis polikliník treba predizajnovať kvôli zásahom štátu, znie pre Eduarda Matáka lepšie, ak keby mal pripustiť, že to nevyšlo, lebo sa prepočítal pri tvorbe biznis plánu, čo sa mu už pár ráz stalo.)

O vate a novej nemocnici

Nová nemocnica Penty v Bratislave na Boroch bude najväčšia súkromná investícia do zariadenia na Slovensku. O koncepte toho zatiaľ nie je veľa známe, z niektorých čísel sa však už dá niečo vyčítať. Napríklad, že táto jedna nemocnica bude mať väčšie tržby ako celý ProCare, na rozdiel od neho však aj veľkú šancu na reálnu ziskovosť.

Koncept nemocnice bude spočívať vo výrazne vyššej obrátkovosti, ako sme v našom nemocničnom zdravotníctve zvyknutí. Udávaný počet lekárov pre Bory je totiž podobný, ako majú väčšie fakultné nemocnice, ale počtom lôžok budú Bory za nimi zaostávať.

Fungovanie novej nemocnice sa tak evidentne bude oveľa viac opierať o ambulantný pilier, resp. jednodňové zákroky, ako je bežné pre slovenské nemocnice.

Penta si už v malom testuje, kde a ako možno zaviesť „fabrikovosť“ do nemocníc. Napríklad v topoľčianskej nemocnici pred časom zaviedla režim, v ktorom sa jednodňová chirurgia robí nepretržite – od pondelka rána do piatku poobedia. Operačné sály sú tak vyťažené bez prerušenia, čo je koncept, ktorý využívajú súkromné nemocnie aj inde v Európe.

Takto nastavené poskytovanie bude tiež veľmi ťažiť z nastupujúceho trendu v našom zdravotníctve, aby za rovnaký úkon dostal každý poskytovateľ plus-mínus rovnaké peniaze (filozofia DRG). Ten, kto dokáže jednodňovou chirurgiou vyriešiť to, na čo bude inde potrebná dlhšia hospitalizácia, dostane rovnaké peniaze, ale minie z nich menej.

Penta si už v malom testuje, kde a ako možno zaviesť „fabrikovosť“ do nemocníc. Zdieľať

Komerčný úspech si Penta sľubuje aj od pôrodnice, kde chce vyplniť dieru na trhu. Bratislavské pôrodnice v rámci univerzitnej nemocnice patria medzi najnepohodlnejšie. Súkromné pôrodnice zasa nie sú pripravené zvládnuť krízové situácie vo vlastnom prostredí, vtedy pacientov jednoducho prevezú do štátnej nemocnice. To odrádza aj tých klientov, ktorí by boli ochotní za pôrody v luxusnejších zariadeniach priplácať aj stovky eur. Dopyt po dobrej pôrodnici, hoci aj za vysoké príplatky, je v Bratislave veľký.

V rámci koncovej starostlivosti sa chce Penta v novej nemocnici zamerať napríklad na transplantácie (pravdepodobne najmä obličky) či liečbu mozgových príhod.

Bude v tom veľa politiky

Ako si to Penta celé nastaví, závisí len od jej fantázie. Komplexnosť zdravotníctva umožňuje kombinovať poskytované úkony prakticky donekonečna. Ten, kto nemusí brať ohľad na to, aby zabezpečil aj málo lukratívne a stratové služby, napríklad starostlivosť o dlhodobo chorých, geriatriu, psychiatriu, si svoj mix môže vyskladať biznisovo veľmi výhodne.

Ak k tomu pridá počiatočnú investíciu do moderných efektívnych technológií, budov a procesov, ktoré sú za hranicou fantázie našich veľkých nemocníc, a obmedzí vplyv obchodníkov na lekárov a manažérov nemocníc, môže dosiahnuť v zdravotníctve slušnú ziskovosť aj bez toho, aby ho vyslovene tuneloval. S týmto poznaním sa Penta púšťa aj do veľkého projektu bratislavskej nemocnice.

Inými slovami, Penta musí mať na svojej strane aj ministra zdravotníctva, ak má byť projekt jej nemocnice úspešný. Zdieľať

Ale dobre vie, že bez kooperácie so štátom a aj štátnou poisťovňou to nepôjde. Akokoľvek zaujímavo to celé vyzerá na papieri, to, ako bude nová nemocnica Penty napokon reálne fungovať, bude aj politické rozhodnutie.

Celé je to o to zamotanejšie, že v tomto čase opäť ožila myšlienka reorganizácie bratislavskej univerzitnej nemocnice, ktorá v sebe zahŕňa aj výstavbu nového nemocničného komplexu v Bratislave. Hoci sa obe strany tvária, že ich projekty na seba nie sú viazané, nie je to pravda. V skutočnosti medzi nimi musí dôjsť k nejakému typu dohody o tom, čo kto bude robiť.

Inými slovami, Penta musí mať na svojej strane aj ministra zdravotníctva, ak má byť projekt jej nemocnice úspešný.

Aj preto sa javí, že minulotýždňové bojové vyhlásenie Eduarda Matáka proti Tomášovi Druckerovi bolo viac „akože“ než naozaj.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo