Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
12. jún 2017

Drsná skutočnosť: Len mŕtvi vidia koniec vojny

Ťažko vysvetliť, prečo sú vojnové filmy pre ľudí také príťažlivé. Milujeme príbehy hrdinstva a hrdinských vojakov. Ale keď sa to skončí, divák sa povznesie nad to, čo práve videl. Veď to bola len fikcia.
Drsná skutočnosť: Len mŕtvi vidia koniec vojny

Foto: hbo.com

Herci, ktorí hrali vo filme, v skutočnosti nezomreli. K neustálym streľbám a výbuchom v skutočnosti nedošlo, iba nás vťahovali do vytvoreného príbehu. Divák od filmu odchádza ovplyvnený, ale povznesený nad pravdu, ktorú reprezentuje.

Dokumentárny film z dielne HBO Only the Dead See the End of War (Len mŕtvi vidia koniec vojny) takéto odpojenie od reality neumožňuje. Novinár Michael Ware týmto hlbokým a odvážnym filmom ponúka divákovi skúsenosti z prvej línie vojny v Iraku.

Film spolu s Wareom režíroval dvojnásobný držiteľ Oscara Bill Guttentag. Dvojica odvážne a ohromujúco stvárnila spustošenie a morálne dôsledky irackého konfliktu. Ware vyzbrojený malou kamerou nasledoval amerických vojakov zapojených do konfliktu a sledoval ich aj vtedy, keď prenikli hlboko do teritória al-Káidy.

Výkriky v tomto filme sú skutočné. Tesne pred očami divákov svištia guľky, explózie zraňujú vojakov aj civilistov. Na zemi nehybne ležia irackí civilisti – obete samovražedných útokov. Keď kamera pokračuje v nakrúcaní, počuť veliteľov, ako v boji kričia vojakom rozkazy. Divákovi by sa dalo odpustiť, ak by to považoval za ďalšie hollywoodske dielo, no v skutočnosti ide o brutálnu realitu, ktorú zažívali vojaci v Iraku, a o pretrvávajúcich démonov, ktorými stále trpia.

Michael Ware často po nociach, keď bok po boku kráčal vedľa teroristov, zachytil zábery, aké by väčšina sveta nikdy inak nevidela. Zdieľať

Magazín Time vyslal v roku 2003 Warea na pôvodne trojtýždňovú cestu pokryť inváziu Spojených štátov do Iraku. Zatiaľ čo žil s niekoľkými ďalšími novinármi z celého sveta, začal z prvej ruky pozorovať pokračujúce pustošenie. Keď sa americké sily presúvali v snahe zaviesť určitú formu stability, v temných krajoch oblasti sa začal vzmáhať tichý odpor. Tento vírus sa rozširoval od jednej ústrednej osobnosti, ktorá podporovala svojich nasledovníkov v džihádistických ideáloch. Abu Musa al-Zarqáwí šíril strach a nepokoje svojimi brutálnymi verejnými popravami a neľútostným zameraním sa na vojakov a civilistov.

Ako krviprelievanie pokračovalo, Ware sa začal pokúšať o preniknutie do režimu al-Káidy v nádeji, že pochopí militantnú stranu vojny. Čím viac kopal, tým viac mu verili. Irackí povstalci ho nakoniec pozvali, aby sa k nim pripojil a dozvedel sa viac. Ware často po nociach, keď bok po boku kráčal vedľa teroristov, zachytil zábery, aké by väčšina sveta nikdy inak nevidela.

S tmavými očami militantov upretými na jeho kameru Ware vedel, že kráča po veľmi tenkom lane. Dôvera, ktorú mu poskytovali, sa v momente mohla zmeniť na smrteľný rozsudok. Aj napriek zážitkom blízkym smrti a extrémneho nebezpečenstva pokračoval v nakrúcaní vnútorného fungovania al-Káidy.

Táto dôvera sa nahromadila vtedy, keď mu al-Zarqáwí osobne dal DVD ukazujúce zábery teroristického útoku s poslednými momentmi samovražedného atentátnika. Demonštrovalo to rozhodnutie militantov zabiť samých seba v mene svojej extrémistickej ideológie.

Inzercia

Tento projekt spravil z Warea „pre protizápadných militantov nepravdepodobného prostredníka“. Po siedmich rokoch opustil Irak s veľkým množstvom nakrúteného materiálu. Odniesol si so sebou aj obrazy, ktoré mu budú navždy pripomínať zverstvá, aké zažil v tejto vojnou zničenej krajine.

Počas sledovania filmu sa vynára niekoľko myšlienok. Film v jasných detailoch zobrazuje niektoré z emocionálnych a fyzických tráum, aké zažívajú vojaci v každodennom boji. Americký vojenský personál hovorí o svojich priateľoch umierajúcich na fronte priamo pred ich očami. Kamera pokračuje v snímaní, zatiaľ čo iných vojakov zranených v boji ošetrujú lekári.

Film tiež vysvetľuje, že keď skupina militantov príde o svojho vodcu, na jeho miesto okamžite nastúpi iný. Al-Zarqáwí bol zabitý počas útoku amerických vzdušných síl. No jeho brutálna taktika zanechala na jeho nasledovníkoch nezmazateľnú stopu – al-Zarqáwímu bol pripísaný zrod Islamského štátu. Boje pretrvali aj po jeho smrti a samovražední atentátnici a teroristi v oblasti naďalej rozosievajú teror.

Aj dnes, keď je jeden vodca zabitý, povstávajú ďalší, aby ho nahradili. No keď takýto militant prevezme velenie v šírení strachu a nenávisti, sú aj iní, ktorí budú bojovať proti tomuto teroru v mene slobody. Títo statoční muži a ženy stoja medzi nevinnými civilistami a tými, ktorí ich chcú zabiť.

Dlho pred irackým konfliktom povedal filozof George Santayana: „Iba mŕtvi videli koniec vojny.“ Takto pomenovali svoj dokument aj v HBO. V dnešnom svete zapletenom do vojny sú mŕtvi naozaj tými jedinými, ktorí vidia koniec vojny.

Pôvodný text: A Harsh Reality: ‘Only the Dead See the End of War’. Uverejnené so súhlasom Philos Project, preložil L. Obšitník.

Odporúčame

Druhá strana Európy

Druhá strana Európy

Počas posledného májového víkendu sa v Budapešti konal Svetový kongres rodín. Bol príkladom, že nečakané miesta vedia ponúkať zdravú budúcnosť.

Vrahovia a ich ochrancovia (reakcia)

Vrahovia a ich ochrancovia (reakcia)

Advokát a bývalý prokurátor Milan Valašik reaguje na dokumentaristu Roberta Kirchhoffa, ktorý v texte pre Postoj a .týždeň o ňom napísal, že z okna hotela Carlton dozoroval zákonnosť zásahu represívnych zložiek počas Sviečkovej manifestácie. Milan Valašik náš požiadal o zverejnenie svojej reakcie.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.