Spoločnosť K veci 10. jún 2017

Druhá strana Európy

Robert Royal
Robert Royal
Počas posledného májového víkendu sa v Budapešti konal Svetový kongres rodín. Bol príkladom, že nečakané miesta vedia ponúkať zdravú budúcnosť.
Počas posledného májového víkendu sa v Budapešti konal Svetový kongres rodín. Bol príkladom, že nečakané miesta vedia ponúkať zdravú budúcnosť.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Robert Royal

Druhá strana Európy
Budova maďarského parlamentu v Budapešti. Foto: flickr.com/tjabeljan

Koncom mája, keď vodca slobodného sveta ničil starostlivo vybudovaný systém medzinárodných spojenectiev Ameriky alebo (závisí od zdrojov, ktoré ste sledovali) zatriasol etablovanou domácou i zahraničnou politikou, aby sa vysporiadal s novým svetovým prostredím, v Maďarsku sa takmer bez povšimnutia dialo čosi rovnako dôležité – a oveľa zásadnejšie.

V minulých dňoch som párkrát letmo spomenul, že som rečnil v Budapešti na jedenástom Svetovom kongrese rodín, ktorý sa práve skončil. Je však ťažké priblížiť, ako veľmi bolo toto podujatie inšpiratívne, nádejné – a nečakané.

Takmer nikdy o tom nepočujeme, lebo sme až po uši ponorení v našich politických obsesiách, no po celom svete fungujú tisícky prorodinných a promanželských aktivistov a organizácií. Väčšina z nich bola prítomná v Budapešti. A najdôležitejšie je, že krajiny mimo západnej Európy, Severnej Ameriky a ich výhonkov na miestach, ako je Austrália a Nový Zéland, sa pri manželstve a deťoch vôbec neriadia absurdnými a samovražednými trendmi, o ktorých sa (mylne) domnievame, že zachvátili celý svet.

Mal som prejav na jedenástom Svetovom kongrese rodín v Budapešti, ktorý sa práve skončil. Je ťažké priblížiť, ako veľmi bolo toto podujatie inšpiratívne, nádejné – a nečakané.Zdieľať

Maďarsko je vedúcim príkladom v samotnej Európe. Premiérovi a bývalému protisovietskemu disidentovi Viktorovi Orbánovi sa pri manželstve a pôrodnosti podarilo odštartovať zvrat v katastrofálnych trendoch, ktoré Maďarsko dlhé roky vykazovalo podobne ako západná Európa. Sčasti je to zásluha spoločenskej zodpovednosti, sčasti špecifických opatrení.

Maďarská ústava z roku 2011, ktorá bola prijatá ako prvá po tom, čo Maďarsko znovu získalo slobodu po páde Sovietskeho zväzu, vyhlasuje toto:

Článok L (1) Maďarsko bude chrániť inštitúciu manželstva ako zväzok muža a ženy vytvorený slobodným rozhodnutím a rodinu ako základ prežitia národa. Rodinné putá budú založené na manželstve, prípadne na vzťahu medzi rodičmi a deťmi. (2) Maďarsko bude povzbudzovať k záväzku mať deti.

Vzhľadom na dominantnú kultúru našich medzinárodných elít sa to môže zdať ako prázdne gesto, no pred desiatimi rokmi malo Maďarsko hrubú mieru sobášnosti okolo 3,6, rovnako ako juhoeurópske krajiny ako Taliansko, Španielsko a Portugalsko. Teraz je takmer na úrovni 4,75 a stále stúpa.

Podobne aj miera plodnosti prešla v Maďarsku od strmého úpadku až pádu, aký je v západnej Európe, na okolo 1,45 – a zdá sa, že smeruje k magickej hranici 2,1 potrebnej pre populačnú stabilitu. Takéto zmeny si vyžadujú čas a maďarská vláda pripúšťa, že populačnú stabilitu nedosiahne do roku 2030. Medzitým sa do maďarského systému zabudovalo veľké množstvo prorodinných výhod, ktoré majú povzbudiť nielen uzatvárať manželstvo a potom mať deti, ale i k tomu, aby rodiny mali tri a viac detí.

Obnovenie zdravých postojov k manželstvu a rodine nie je nemožné, ak spoločnosť uznáva, že sú obe dôležité pre ľudské blaho a sociálnu stabilitu – a vláda sa nevydala na ideologickú krížovú výpravu, aby ich zničila.

Maďarsko, naopak, odbilo snahy Európskej únie rozširovať gejské „manželstvo“ citátom z Ústavy EU: „Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu sa zaručuje v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon týchto práv.“ [Kurzíva autor.] Právne vzťahy sú, samozrejme, vždy zložité, no Európska ústava, podobne ako ústava USA, nedáva ústrednej vláde právomoc nad manželstvom a rodinou.

A nejde len o Maďarsko. Slovenská republika novelizovala svoju ústavu v roku 2014 a manželstvo definovala tak ako Maďarsko. A to za vlády socialistov. V Poľsku znie článok 18 ústavy takto: „Manželstvo ako zväzok muža a ženy, ale i rodina, materstvo a rodičovstvo, budú požívať ochranu a starostlivosť Poľskej republiky.” A Rumunsko je, zdá sa, pripravené urobiť to isté.

Pravda, nie sú to veľké európske mocnosti. Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo – a zvlášť vzdialená Amerika – z veľkej časti určili agendu pre medzinárodné spoločenstvo. Aspoň si to podľa sexuálnych radikálov máte myslieť o moci Organizácie spojených národov a iných orgánov, ako je napríklad Svetová zdravotnícka organizácia.

Pozrite sa však na toto:

Tmavomodré oblasti sú miesta, kde je gejské „manželstvo“ legálne. Červené sú tie, kde je ilegálne a manželstvo je definované ako zväzok medzi jedným mužom a jednou ženou. Bledomodré oblasti sú uprostred, v geografickom i právnom zmysle: povoľujú určitý druh uznania „netradičných“ párov, no nerobia ich rovnými manželstvu.

V istom zmysle existuje dokonca i v Európe rozdelenie na modré (v USA s väčšinovou podporou Demokratickej strany, resp. liberálne) a červené štáty (v USA s podporou Republikánskej strany, resp. konzervatívne). Napriek všetkým tvrdeniam, že kontrolu nad manželstvom, rodinou, sexuálnou morálkou atď. získali „progresivisti“, čiže ľahkomyseľní radikáli, ktorí nevedia, do čoho babrú, jestvuje dokonca i v dekadentnej, rozkladajúcej sa a demograficky kolabujúcej Európe stále značný odpor.

Nie náhodou je asi najsilnejší odpor voči západným liberálnym ideológiám na európskych perifériách, ktoré boli nie až tak dávno pod komunistickou nadvládou.Zdieľať

Nie náhodou je asi najsilnejší odpor na európskych perifériách, ktoré boli nie až tak dávno pod komunistickou nadvládou. Stále si pamätajú starých totalitárov a nemajú veľký strach z nových.

Navyše majú tú výhodu, že vidia – na Amerike i Západnej Európe –, kam vedie nový totalitný étos: k strate sociálnych vzťahov a doslova k strate toho, čo vytvára spoločnosť – rodičov s deťmi.

Samozrejme, boli za svoje rozumné kroky vyrovnať sa s krízou a za odmietanie použiť moslimských utečencov ako náhradu za vlastnú chýbajúcu populáciu obvinení z toho, že šliapu po právach gejov a povzbudzujú k nebezpečnému nacionalizmu s náznakmi fašizmu.

Viktor Orbán má päť detí. Mnohí ministri a štátni tajomníci v jeho vláde sú mladí ľudia, ktorí už majú veľké rodiny. Najvyšší politickí predstavitelia v strednej a juhovýchodnej Európe deti majú, na rozdiel od vedúcich predstaviteľov EÚ, Nemecka, Francúzska, Talianska a Veľkej Británie.

Progresívny názor sám seba vníma, že je „na strane histórie“. Je však ťažké povedať, aká presne by mohla byť táto progresívna budúcnosť, lebo sa nezdá, že by sa až tak veľmi zaoberala doslova budúcnosťou detí a spoločností, ktoré sú dostatočne plodné na to, aby sa reprodukovali.

Ako hovorí pekný americký zvrat, tento názor „je históriou“, čiže minulosťou a nemá žiadnu dlhodobú budúcnosť. A na rôznych nečakaných miestach sa bez povšimnutia objavujú iné, nádejnejšie modely.

Robert Royal
Autor je šéfredaktor The Catholic Thing a prezident Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone D. C. Jeho najnovšia kniha A Deeper Vision: The Catholic Intellectual Tradition in the Twentieth Century (Hlbší pohľad: Katolícka intelektuálna tradícia v dvadsiatom storočí) vyšla vo vydavateľstve Ignatius Press.

Pôvodný text: The Other Europe.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0