Svet kresťanstva 07. január 2012

Benedikt XVI. oznámil mená nových kardinálov. Prevažujú Taliani a lídri z kúrie

Imrich Gazda
Imrich Gazda
Na Sviatok zjavenia Pána pápež Benedikt XVI. oznámil 22 mien nových kardinálov. Mnohých pozorovateľov vatikánskeho diania prekvapil najmä neobvykle skorý čas ich zverejnenia. Po verejnom konzistóriu z 20. novembra 2010 sa zvýšil počet kardinálov – voličov na 122 z celkových 203. Aktuálne tvorí ...
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Imrich Gazda

Na Sviatok zjavenia Pána pápež Benedikt XVI. oznámil 22 mien nových kardinálov. Mnohých pozorovateľov vatikánskeho diania prekvapil najmä neobvykle skorý čas ich zverejnenia. Po verejnom konzistóriu z 20. novembra 2010 sa zvýšil počet kardinálov – voličov na 122 z celkových 203. Aktuálne tvorí ...

Na Sviatok zjavenia Pána pápež Benedikt XVI. oznámil 22 mien nových kardinálov. Mnohých pozorovateľov vatikánskeho diania prekvapil najmä neobvykle skorý čas ich zverejnenia.

Po verejnom konzistóriu z 20. novembra 2010 sa zvýšil počet kardinálov – voličov na 122 z celkových 203. Aktuálne tvorí exkluzívny cirkevný klub 192 mužov, z ktorých 108 má menej ako 80 rokov, a teda disponuje právom pápežskej voľby. Počas najbližšieho konzistória,18. februára ich pribudne 22, z toho bude 18 voličov. Pápež Ratzinger doplní kolégium už po štvrtý raz (2006, 2007, 2010, 2012). Zároveň sa objavujú dohady, podľa ktorých je to pre Benedikta XVI. zrejme posledná možnosť, ako ovplyvniť zloženie voličského telesa, ktoré vyberie jeho nástupcu.

Benedikt prekvapil
Už samotný dátum vyhlásenia mien členov najprestížnejšieho cirkevného klubu viacerých prekvapil. Aj taký ostrieľaný a dobre informovaný vatikanista ako Andrea Tornielli priniesol správu o blížiacej sa udalosti len deň vopred. Napriek dlhodobým očakávaniam sa prekvapením stalo aj niekoľko mien. A to ani nie tak tých, ktoré sa na zozname budúcich „cirkevných kniežat“ objavili, ako skôr tých, ktoré na ňom chýbajú...

Dolce Italia
Ako sa už stalo u Benedikta XVI. zvykom, pozície si upevnia najmä rodáci z Apeninského polostrova. Z kardinálskeho klobúka sa už môžu tešiť: Fernando Filoni (65), ktorý sa v máji 2011 stal prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov; niekdajší nuncius v Taliansku, takmer 70-ročný Giuseppe Bertello, prezident Governatorátu Mestského štátu Vatikán a zároveň predseda Pápežskej rady pre Mestský štát Vatikán; Giuseppe Versaldi (68), v septembri minulého roku menovaný za prezidenta Prefektúry pre ekonomické záležitosti Svätej stolice. Rady kardinálov v rímskej kúrii posilnia aj 74-ročný Antonio Maria Vegliò, ktorý je prezidentom Pápežskej rady pre starostlivosť o migrantov a cestujúcich; Francesco Coccopalmerio (73), prezident Pápežskej rady pre legislatívne texty a Domenico Calcagano (69), prezident Administrácie dedičstva Svätej stolice.

Pomerne neočakávane sa kardinálom stal aj 65-ročný arcibiskup Florencie Giuseppe Betori (na obr.). Benedikt XVI. tak porušil nepísané pravidlo, podľa ktorého pokiaľ predchodca kardinálskeho kandidáta nedosiahol ešte vek, v ktorom stráca aktívne volebné právo, teda 80 rokov, jeho nástupca by sa kardinálom stať nemal. Emeritná hlava spomínanej arcidiecézy, kardinál Ennio Antonelli, súčasný prezident Pápežskej rady pre rodinu oslávi osemdesiatku až v roku 2016. Ako malú nespravodlivosť môže toto menovanie vnímať Cesare Nosiglia, arcibiskup Turína. Jeho predchodca, kardinál Severino Poletto sa medzi osemdesiatnikov zaradí totiž už na budúci rok.

Azda najväčším prekvapením je, že do purpuru sa prinajmenšom najbližších pár rokov neoblečie Salvatore Fisichella, prezident Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu. Práve on bol jedným z top favoritov, ktorý je dokonca považovaný za „papabile“, teda za horúceho pápežského kandidáta. Pri Fisichellovi, ktorého v tomto roku v súvislosti s nadchádzajúcou biskupskou synodou o novej evanjelizácii čakajú „hviezdne chvíle“, zrejme zavážil vek. V porovnaní s ostatnými prelátmi z kúrie je skutočne mladíkom. Len vlani v auguste oslávil šesťdesiatku.

Silná kúria
Okrem už spomínaných Talianov sa kardinálska prestíž v rámci kúrie posilní ešte o iné mená. Červený biret získa 76-ročný Španiel Santos Abril y Castelló, vicekomorník Apoštolskej komory a arcikňaz Pápežskej baziliky Panny Márie Snežnej, o ktorom sme vlani informovali aj na Svete kresťanstva. Prekážkou na zisk prestížneho titulu nebola, rovnako ako v prípade Giuseppe Betoriho skutočnosť, že jeho predchodca vo funkcii vicekomorníka, kardinál Paolo Sardi, nemá ešte ani 78 rokov.

Potešia sa aj portugalsky hovoriace národy. Rodeným Portugalčanom, ktorý sa v polovici februára stane kardinálom, je Manuel Monteiro de Castro, ktorý bol len deň pred svojim vyzdvihnutím menovaný za veľkého penitenciára (rozhrešovateľa) Apoštolskej penitenciárie, kde nahradil už presluhujúceho kardinála Fortunata Baldelliho. De Castro má za sebou bohatú diplomatickú minulosť v službách Svätej stolice. Až do 5. januára pôsobil ako sekretár Kongregácie pre biskupov. Zaujímavé je, že napriek svojmu nedávnemu menovaniu do novej funkcie, bude mať podľa kanonického práva len niečo vyše roka pre prácu na tomto poste. Koncom marca totiž oslávi 74 rokov.

Brazília dostane svojho šiesteho kardinála – voliča v podobe prefekta Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, ktorým je João Bráz de Aviz (64). Osobitné miesto medzi budúcimi kardinálmi zaujme niekdajší arcibiskup amerického Baltimoru (Maryland) Edwin Frederick O`Brien (72), ktorý je od minuloročného augusta veľmajstrom Rytierskeho rádu Svätého hrobu v Jeruzaleme. V kardinálskom kolégiu sa tak ocitnú dvaja muži s priezviskom O`Brien. Tým druhým je Škót Keith Michael Patrick O`Brien, ktorý je kardinálom už od roku 2003.

Naprieč zemeguľou
Ešte v prvej polovici tohto roka sa k osemdesiatnikom pridajú kardinál Edward Michael Egan, emeritný arcibiskup New Yorku a kardinál Miloslav Vlk, bývalý pražský arcibiskup. Cesta k červenému klobúku sa tým otvorila pre ich nástupcov, Timothyho Michaela Dolana (62) a Dominika Duku (68, na obr.). Z reakcie, ktorú druhý z menovaných poskytol českej sekcii Vatikánskeho rozhlasu možno usudzovať, že kardinálske menovanie očakával a považuje ho za pokračovanie tradície, podľa ktorej sa česká metropola radí medzi tých pár arcibiskupských sídel na planéte, s ktorými sa táto hodnosť spája automaticky.

Svojho kardinála – voliča dostanú aj ďalšie dve európske krajiny: Holandské kráľovstvo a Spolková republika Nemecko. Tú prvú reprezentuje arcibiskup Utrechtu, ani nie 60-ročný Willem Jacobus Eijk, ktorému sa cesta k titulu otvorila po tom, čo len nedávno oslávil osemdesiatku jeho predchodca vo funkcii, kardinál Adrianus Johannes Simonis. Siedmym nemeckým kardinálom s právom pápežskej voľby a zároveň najmladším spomedzi všetkých, ktorí 18. februára prijmú kardinálsku hodnosť, sa stane len 55-ročný Rainer Maria Woelki, ktorého predchodca, kardinál Georg Maximilian Sterzinsky zomrel vlani v júni. Prekvapením je, že medzi kardinálov sa – aspoň v tomto roku – nezaradí hlava diecézy Rezno a pápežov osobný priateľ, arcibiskup Gerhard Ludwig Müller, ktorý na Silvestra oslávil 64. narodeniny. Je otázne, nakoľko sa týmto znižujú šance, aby nahradil presluhujúceho amerického kardinála Williama J. Levadu, prefekta Kongregácie pre náuku viery.

Tretieho kardinála – voliča (k M. Ouelletovi a J.-C. Turcotteovi) získa Kanada. Stane sa ním torontský arcibiskup Thomas Christopher Collins (65), ktorý je v tejto funkcii už od januára 2007. Ten sa na červený klobúk načakal dosť, keďže ho mal na dosah už počas predchádzajúcich dvoch konzistórií. Pokiaľ ide o Kanadu, je to práve ani nie 70-ročný kardinál Ouellet, prefekt Kongregácie pre biskupov a prezident Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku, ktorého vek formálne bráni arcibiskupovi Québecu Géraldovi Cyprienovi Lacroixovi, členovi Sekulárneho inštitútu Pia X., aby sa stal kardinálom. Zdá sa, že výnimky z nepísaných pravidiel sa Benedikt XVI. rozhodol uplatniť len v niektorých prípadoch.

Poteší sa aj Ázia. Ťažko skúšaná čínska cirkev má dôvod na radosť vďaka kardinálskemu menovaniu Johna Tong Hona (72), arcibiskupa Hong Kongu. Emeritný arcibiskup tohto mesta, Joseph Zen Ze-kiun, ktorého za kardinála kreoval Benedikt XVI. v roku 2006, oslávi jubileum 80 rokov už o pár dní. Sýrsko-malabarský obrad získa kardinála v osobe Georga Alencherryho (66), arcibiskupa Ernakulamu-Angamaly (India).

Čestné tituly
Medzi kardinálov, ktorí už v deň svojho menovania presiahli vek 80 rokov, a tak ich tituly budú skôr čestné, sa zaradí rumunský gréckokatolícky arcibiskup Lusian Mureşan (80). Okrem neho to bude aj niekoľko nebiskupov. Prvým je Julien Ries (na obr.), už 91-ročný kňaz belgickej diecézy Namur, emeritný profesor cirkevných dejín na Katolíckej univerzite v Louvain. Ďalším je biblista a rodák z Malty, 86-ročný augustinián Prospero Grech, kreovanie ktorého vyvolalo na jeho rodnom ostrove značný ohlas. Grech je emeritným profesorom viacerých rímskych univerzít, člen Spoločnosti pre štúdium Nového zákona pri Pápežskej biblickej komisii a konzultant Kongregácie pre náuku viery. Konzultantom tej istej kongregácie je aj nemecký jezuita Karl Josef Becker (83), emeritný profesor Pápežskej Gregorovej univerzity, ktorý ako člen pracovnej skupiny Pápežskej komisie Ecclesia Dei participoval na vieroučných diskusiách medzi Svätou stolicou a Kňazským bratstvom sv. Pia X. (lefébvristi). Vzhľadom na spätosť posledných dvoch menovaných s vplyvným vatikánskym dikastériom je zrejmé, prečo si u Benedikta XVI. vyslúžili kardinálsku poctu.

Počty, počty, počty...
Na tajnom konzistóriu z 5.11.1973 stanovil Pavol VI. maximálny počet voličov v kolégiu na 120. Toto pravidlo, ktoré bolo viackrát porušené (naposledy v roku 2010), znovupotvrdil Ján Pavol II. vo februári 1996 apoštolskou konštitúciou Universi Dominici Gregis. Ak chcel tejto „norme“ Benedikt XVI. učiniť zadosť, mohol do zoznamu kardinálov – voličov dopísať len o niečo vyše 10 mien, pričom počet „čestných“ titulov by ostal neobmedzený. Počet 120 však aj tentoraz bude prekročený, a to o 5, keďže spomínaný kardinál Zen sa stane nevoličom ešte do začiatku konzistória. Spolu bude k 18. februáru (v prípade, že žiaden z kardinálov dovtedy nezomrie) tvoriť kolégium celkovo 214 mužov. Kardinálov z Európy bude v najbližšom konzistóriu kreovaných dokopy 16, z toho 7 Talianov. Vďaka nim tak narastie počet kardinálov z Apeninského polostrova až na 51, z čoho bude 29 voličov.

Odišli s dlhým nosom
V rôznych končinách sveta čakajú na kardinálske menovanie viacerí monsignori, z ktorých si ním do šiesteho tohtoročného dňa boli takmer istí: Béchara Bontros Rai, ktorý je od marca 2011 patriarchom Antiochie; arcibiskup nikaragujskej Managuy Leopoldo José Brenes Solórzano (jeho predchodca, saleziánsky kardinál Miguel Obando Bravo už dávnejšie nie je voličom); arcibiskup španielskej Valencie Carlos Osoro Sierra (jeho kardinálsky predchodca García–Gasco y Vincente zomrel 1. mája 2011); arcibiskup filipínskeho Cebu Jose Serofia Palma (aj jeho predchodca, kardinál Ricardo Jamin Vidal už mal 80 rokov); ani nie 58-ročný arcibiskup brazílskeho Belo Horizonte Walmor Oliveira de Azavedo (emeritný arcibiskup tohto mesta, kardinál Serafim Fernandes de Araujo už má 87 rokov).

Nových kardinálov mohla získať aj Afrika. Nestalo sa. Medzi kandidátmi boli arcibiskup Luandy (Angola) Damião António Franklin a arcibiskup Kampaly (Uganda) Cyprian Kizito Lwanga. V oboch prípadoch sa ich predchodcovia, kardináli Alexandre do Nascimento a Emmanuel Wamala už pomaly blížia k deväťdesiatke.

Paradox, aký platí pre už zmieneného arcibiskupa Québecu, platí aj pre ďalších ašpirantov na kardinalát. Ide o westminsterského arcibiskupa a predsedu Konferencie biskupov Anglicka a Walesu Vincenta Gerarda Nicholsa (na obr.). Emeritný arcibiskup Westminsteru, kardinál Cormac Murphy-O`Connor osemdesiatku oslávi koncom augusta. Arcibiskup kolumbijskej Bogoty, Jesús Rubén Salazar Gómez si počká na 80. narodeniny kardinála Pedra Rubiana Sàenza do 13. septembra. Keďže Gómez nebol vymenovaný za kardinála, Kolumbia už po tomto dátume nebude mať nijakého voliča. Osemdesiat rokov dovŕši 10. augusta aj kardinál Gaudencio Borbon Rosales. Ani to však ku kardinálskej hodnosti pre tento rok nepomôže jeho nástupcovi, ktorým je Luis Antonio Gokim Tagle, ani nie 55 ročný arcibiskup filipínskej Manily. Najneskôr, až 8. decembra 2012 sa jubilantom stane Brazílčan, dehonián, kardinál Oscar Scheid. Keďže konzistórium sa bude konať skôr, než po očakávaných narodeninách, kardinálsky klobúk si neodnesie jeho nástupca vo funkcii arcibiskupa São Sebastião do Rio de Janeiro, cistercita Orani João Tempesta.

Analogická situácia je v prípade André-Josepha Léonarda, arcibiskupa Mechelenu-Bruselu a prímasa Belgicka, keďže jeho predchodca kardinál Godfried Danneels dovŕši osemdesiatku až v júni 2013. Rovnako je na tom aj salezián Ricardo Ezzati Andrello, arcibiskup Santiaga de Chille, keďže emeritná hlava tejto arcidiecézy, kardinál Francisco Javier Errázuriz Ossa má „len“ 78 rokov. Predchodca toledského arcibiskupa (Španielsko) Braulia Rodrígueza Plazu, kardinál Antonio Cañizares Llovera, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, nemá ešte ani 70 rokov. Kardinálom sa nestane ani José Horacio Gómez, arcibiskup Los Angeles. Emeritný arcibiskup tohto amerického mesta, kardinál Roger Michael Mahony, odišiel do dôchodku len vlani.

Za svoju dlhoročnú činnosť majstra pápežských liturgických slávení mohol byť do kardinálskej hodnosti povýšený aj Piero Marini (na obr.), ktorý je od októbra 2007 prezidentom Pápežského výboru pre medzinárodné eucharistické kongresy, kde nahradil kardinála Tomka. V prospech povýšenia Mons. Mariniho do kardinálskej hodnosti hovoril aj fakt, že všetci jeho doterajší predchodcovia na súčasnom poste (J. Tomko, E. Gagnon, O. Rossi) mali túto hodnosť, hoci ju, na druhej strane, získali ešte pred vymenovaním do spomínanej funkcie. Z darčeka, ktorý mohol dostať k svojim 70. narodeninám, ktoré oslávi 13. januára, však nebude nič.

Slovensko stále čaká
V rovine špekulácií sa už istý čas nesie kardinálske menovanie 53-ročného bratislavského arcibiskupa Stanislava Zvolenského, ktorý je členom Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry. Obaja naši kardináli totiž už dávno nedisponujú právom pápežskej voľby a mať svojho voliča je pre krajinu vecou prestíže. Nehovoriac o tom, že „tradične katolícke“ Slovensko by malo mať nárok na takúto osobu, keďže v ostatnom konzistóriu mal každý z našich susedov – okrem nás – prinajmenšom jedného voliča. Keďže sa tak tohto roku nestane, slovenský zástupca nebude s najväčšou pravdepodobnosťou participovať ani na najbližšej voľbe pápeža. Arcibiskup nášho hlavného mesta si bude musieť počkať minimálne do ďalšieho konzistória. Ako je zjavné z vyššie uvádzaných faktov, horúcich kandidátov je primnoho. Navyše, ide o nepochybne významnejšie biskupské sídla, než je to bratislavské.

Marián Sekerák

Foto: archdioceseofcolombo.com, webdiocesi.chiesacattolica.it, tisk.cirkev.cz, centridiateneo.unicatt.it, wikipedia.org

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0