K VECI: Vždy je nádej

Britský ministerský predseda David Cameron vo svojom prejave zo 16. decembra 2011 v oxfordskom Christ Church pri príležitosti 400. výročia anglického prekladu Biblie (King James Bible) vyslovil slová, ktoré zrejme otriasli základmi tohto univerzitného mesta. Cameron povedal, že táto Biblia „je aktuálna tak dnes, ako aj v ktoromkoľvek inom dejinnom okamihu jej 400 ročnej histórie. A nikto by sa nemal báť túto skutočnosť uznať.“

Celkom dobré, nie? Povedal aj ďalšie zaujímavé veci. Cameron sa vyjadril, že King James Bible „priniesla korpus jazyka“, ktorý ovplyvnil každý jeden aspekt britskej kultúry – literatúru, hudbu, umenie. Biblia nasmerovala britskú politiku „na ľudské práva a rovnosť, ako aj konštitučnú monarchiu a parlamentnú demokraciu a pomohla dať Británii sadu hodnôt a morálnych princípov, ktoré urobili z Británie to, čím je dnes.“

No najzaujímavejšia poznámka je tá, ktorú priniesli aj svetové médiá – vďaka Biblii je Veľká Británia kresťanským národom – „a nemali by sme sa obávať to takto povedať.“

Británia ako kresťanský národ

Cameron uviedol, že judeokresťanské presvedčenie predstavuje základ „pre evolúciu našej slobody a demokracie.“ A dodal: „poznanie, že Boh stvoril človeka na svoj vlastný obraz bolo – dalo by sa povedať – zmenou hracieho plánu v prospech ľudskej dôstojnosti a rovnosti.“

Zdá sa, že keď Cameron opustil čisto parlamentnú pôdu a prevzal zodpovednosť za vládu, zistil, že predstavy a myšlienky majú reálne dôsledky pre každodenné starosti britských občanov.

Zaiste k tomu prispeli aj letné nepokoje v Londýne vedené prezrelými členmi hnutia hippies, salónnymi anarchistami a mladými samoľúbymi výrastkami. Cameron si teraz uvedomuje, že zmätok v britskej spoločnosti je dôsledkom „absencie reálnej zodpovednosti a morálneho poriadku.“

„Až príliš dlho,“ priznal Cameron, „sme neboli ochotní rozlišovať, čo je dobré a čo je zlé“ a „morálna neutralita či pasívna tolerancia k tomuto rozlišovaniu jednoducho nevedie.“  

„Nikdy som nechápal argument, ktorý niektorí ľudia používajú, že cirkev sa nemá miešať do politiky. Pre mňa kresťanstvo, viera, náboženstvo, cirkev a Biblia sú vo svojej vnútornej podstate politikou, pretože mnohé politické otázky sú zároveň morálnymi otázkami.“
David Cameron

Zdieľať

Na nápravu tohto neporiadku vyzýva cirkvi, aby zohrali podstatnú úlohu pri propagovaní hodnôt, ktoré „nás definujú ako národ.“ (Len si to porovnajme s detinskými poznámkami arcibiskupa z Cantebury, Rowana Williamsa, ktorý vyzýval parlament, aby umožnil používanie určitých prvkov šaríje vo Veľkej Británii.)

Na rozdiel od mnohých politikov, ktorí prijali mylnú predstavu o spoločnosti, ktorá sa má vyhýbať náboženským vplyvom, David Cameron uviedol: „Nikdy som nechápal argument, ktorý niektorí ľudia používajú, že cirkev sa nemá miešať do politiky. Pre mňa kresťanstvo, viera, náboženstvo, cirkev a Biblia sú vo svojej vnútornej podstate politikou, pretože mnohé politické otázky sú zároveň morálnymi otázkami.“ (zvýraznenie pridané)

Osviežujúce, však? Mimochodom, k zemetraseniu v Oxforde nedošlo, ako by si mohol po týchto priamočiarych vyhláseniach niekto myslieť.

Opatrovnícky štát robí z človeka trosku

A ešte jedna dobrá správa: Cameron pochopil aj to, že jeho národ sa posunul od paradigmy „ži a nechaj žiť“ k sebazničujúcemu zrieknutiu sa zodpovednosti s heslom „rob si, čo len chceš“.

Osobitne zdôraznil, že politiky „inakosti“ a multikulturalizmu zlyhali (mimochodom, tento pocit už zdieľajú aj lídri Francúzska a Nemecka, hoci Amerika si to zatiaľ nevšimla).  

Nespočetné množstvo paternalistických štátnych regulácií vynucovaných popletenými byrokratmi vytvorili spoločnosť „obetí“, ktorí si stále niečo nárokujú. Cameron by nepochybne súhlasil aj s poznámkou britského kritika Theodora Dalrymple: „Z pevného, slobodného a zdatného občana sa stala neurotická, závislá a vystrašená troska.“

Čo si však ministerský predseda možno neuvedomuje, je skutočnosť, že jeho diagnóza súčasnej krízy civilizácie sa nápadne podobá analýze pápeža Benedikta.

Pravá sloboda neznamená bezuzdnosť

Benedikt tvrdí, že európska kríza kultúry je dôsledok moderného chápania človeka, podľa ktorého človek nie je nič viac než kultúrny konštrukt. Pápež píše, že ak by to bolo tak: „veľkoleposť pravdy, že človek je obrazom Boha – ktorý je zdrojom jeho dôstojnosti a nedotknuteľnosti – by už človeka neosvecovala; jeho jedinou veľkoleposťou by bola iba moc ľudských schopností.“

„Až príliš dlho, sme neboli ochotní rozlišovať, čo je dobré a čo je zlé a morálna neutralita či pasívna tolerancia k tomuto rozlišovaniu jednoducho nevedie.“ 
David Cameron

Zdieľať

Pápež často varoval, že tento pohľad spôsobil, že európske vlády vytvorili „kultúru, ktorá v dosiaľ nevídanom rozsahu vylučuje Boha z povedomia verejnosti.“ Snaha marginalizovať Boha a jeho cirkev bola najviditeľnejšia v politicky korektnej Európskej ústavnej zmluve (ktorú odmietli voliči vo Francúzsku aj v Holandsku), a ktorá neobsahuje odkaz na kresťanské korene Európy.

Vylúčením morálky z práva sa stal relativizmus v Európe dominantný. Navyše sa tejto pomätenej ideológii, ktorá definovala slobodu ako bezuzdnosť, podarilo zdegradovať „zodpovednosť konať správne veci“ na „právo robiť nezodpovedné veci“. To podľa pápeža napokon doviedlo Európu do „doby agnosticizmu, dezilúzie a domnienok.“

Otázne zostáva, či britský ministerský predseda David Cameron myslel obnovu kresťanských hodnôt ako základu politickej a kultúrnej identity Británie vážne. Napriek tomu už len fakt, že bol ochotný vniesť tieto otázky do verejného priestoru, a že jeho pohľad na zlo nihilistického sekularizmu nemá ďaleko od pohľadu pápeža Benedikta, je dôvodom pre nádej, že aj ďalší naši volení zástupcovia pochopia potrebu viesť ľudí naspäť k ich vlastným duchovným koreňom.

Ktovie, azda by sa to mohlo ujať.

George J. Marlin
Autor je editorom biografie arcibiskupa Fultona Sheena (The Quotable Fulton Sheen) a autorom najnovšej knihy Samoľúby národ: Zbierka úvah konzervatívca z tradične demokratického štátu (Narcissist Nation: Reflections of a Blue-State Conservative).

Pôvodný text: There’s always hope, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo