Angela Merkelová udivila celý svet. Ale ako to vlastne myslí?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Angela Merkelová udivila celý svet. Ale ako to vlastne myslí?

Angela Merkelová a Donald Trump pózujú počas spoločného fotenia na úvod dvojdňového summitu lídrov krajín G7 v sicílskom mesteTaormina 26. mája 2017. FOTO TASR /AP

Už tretí deň svetové médiá špekulujú, či je mítingový prejav Angely Merkelovej začiatkom novej historickej éry.

Pôvodne malo ísť v nedeľu o tradičný predvolebný míting v mníchovskom pivnom stane, na ktorom si lídri CDU a CSU, Angela Merkelová a Horst Seehofer, pripijú na spoločný úspech v septembrových voľbách a mobilizujú svoje voličské jadro.

Pre volebný tandem CDU/CSU išlo o dôležitý začiatok štartu ostrej kampane. Merkelová aj Seehofer boli od jesene 2015 rozhádaní kvôli utečeneckej kríze, v ktorej sa bavorský premiér priklonil na stranu Viktora Orbána. Novinári preto sledovali každé ich spoločné gesto, vzájomnú chémiu. No potom prišlo pár Merkelovej viet, o ktorých od nedele diskutuje celý svet.

The Germans are bad, very bad

Kancelárka doslova povedala: „Časy, v ktorých sme sa mohli úplne spoľahnúť na ostatných, sú tak trochu preč. Zažila som to v posledných dňoch. A preto len poviem: My Európania musíme vziať osud do svojich rúk.“

Neskôr viackrát zopakovala, aké je pri tom všetkom dôležité priateľstvo s USA, ale ešte raz dodala: „Musíme sami bojovať za svoju budúcnosť, ako Európania, za náš osud.“

Tie slová („zažila som to v posledných dňoch“) boli jasným odkazom na stretnutie lídrov G7 a vystupovanie amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ale aj na Trumpove slová, ktoré unikli z rokovaní s vedúcimi predstaviteľmi Európskej únie. Americký prezident sa kvôli obchodným sporom vyjadril na adresu Nemcov takto: „The Germans are bad, very bad.“

Nemeckí novinári potom riešili, ako túto vetu správne preložiť. Teda či Trump v preklade povedal, že „Die Deutschen sind schlecht, sehr schlecht“ alebo či je trefnejší zlovestnejší preklad „Die Deutschen sind böse, sehr böse“. Vyhrala zlovestnejšia verzia.

Trump totiž na pôde EÚ ešte pokračoval: „Pozrite si milióny áut, ktoré (Nemci) predávajú v USA. Niečo strašné. Zastavíme to.“

Trumpov útok na nemecké automobilky mal minulý týždeň v Nemecku obrovskú publicitu. Nový americký prezident je v Nemecku veľmi nepopulárny, v očiach bežných voličov stelesňuje chaos a neistotu, je vnímaný ako antipól pokojnej Merkelovej. Prízrak nevyspytateľného Trumpa je vlastne najlepším spojencom kancelárky v nemeckej predvolebnej kampani.

Ako čítať Merkelovú
 

Americké denníky New York Times a Washington Post interpretovali Merkelovej mítingovú reč ako historický zlom, „tektonický posun v transatlantických vzťahoch“ a reakciu na „katastrofálne európske turné Trumpa“.

Ale bližšie k opisu reality bol v anglosaskom svete politický magazín Politico: ten vidí Merkelovej prejav v kontexte jej skorších vyhlásení, ktoré nasledovali po víťazstve Donalda Trumpa. Ako píše Politico, keby chcela vždy opatrná Merkelová ohlásiť novú éru európsko-amerických vzťahov, sotva by si na to vybrala bavorský pivný stan. Skôr len podľa vzoru Macrona objavuje Európu ako tému, ktorá jej môže bezpečne zaistiť ďalšie volebné víťazstvo.

V podobnom duchu to vnímajú aj nemecké médiá. Zrejme aj samotná kancelárka bola prekvapená, aký celosvetový ohlas vyvolalo pár mítingových viet. Merkelovej hovorca Steffen Seibert sa ponáhľal uistiť, že kancelárka aj po stretnutí G7 trvá na úzkych vzťahoch s USA, ktoré ostávajú „pevným pilierom našej zahraničnej politiky“.

Merkelová priviedla do úzkych najmä svojho hlavného súpera, lídra SPD Martina Schulza. Bývalý predseda Európskeho parlamentu je autentický práve v európskych témach, niekoľko mesiacov sa usilovne profiluje ako odporca nového amerického prezidenta, proti ktorému sa má postaviť zjednotená Európa.

SPD v poslednom čase napádala Merkelovú, že je mäkká a ustupuje Trumpovi pri jeho tlaku, aby Európania zvýšili výdavky na obranu.

Merkelová však svojím mníchovským prejavom pripravila SPD o ďalšiu tému. Schulz nevedel, ako reagovať, včera preto na tlačovke proti Trumpovi pritvrdil a vyhlásil: „Je príkazom tejto hodiny, aby sme sa tomuto mužovi postavili do cesty so všetkým, čo reprezentujeme, aj proti jeho fatálnej politike zbrojenia, ktorú nám chce vnútiť.“

Lenže kým jeho slová z tlačovky SPD v Berlíne znejú ako tradičný stranícky folklór, prejav kancelárky v pivnom stane je citovaný ako historické slovo štátnika.

Tajný plán pre Európu

Hoci Merkelová mala v Mníchove pred očami najmä svojich voličov, je samozrejmé, že vzťah Európy s USA sa po brexite a víťazstve Trumpa mení, čo bude mať dosah aj na samotnú EÚ.

Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) priniesol informácie o akomsi Merkelovej tajnom pláne pre Európu. Redaktori sa zrejme rozprávali s ľuďmi z okolia kancelárky a prišli so zhrnutím, ako momentálne rozmýšľa o EÚ a eurozóne najmocnejšia európska politička.

Merkelová vraj vníma ako vôbec najväčšiu výzvu zastavenie prúdu utečencov cez Stredozemné more. Kancelárka sa preto usiluje o dohody so severoafrickými krajinami o navracanie utečencov a vie, že kľúčovým bodom je stabilizácia Líbye.

Ako ďalšiu prioritu vníma Merkelová podľa FAZ európsku obranu. Chce zvyšovať výdavky, prehĺbiť kooperáciu armád, v Bruseli sa buduje centrála pre spoločné vojenské akcie.

Treťou Merkelovej prioritou je hospodárska a menová únia. Myšlienka vzájomného ručenia za dlhy v podobe takzvaných eurobondov je mŕtva, naopak, kancelárka je otvorená úvahám o spoločnom rozpočte pre eurozónu. Financovať by sa mohol napríklad podielmi na DPH, čo je len jeden z variantov. Jeho účelom by malo byť zmierňovanie budúcich hospodárskych šokov aj odmeňovanie tých, ktorí uskutočňujú štrukturálne reformy.

Lenže z textu vo FAZ vôbec nie je zrejmé, či nepôjde skôr len o symbolické opatrenia, ktoré sa svojou váhou zďaleka nevyrovnajú ani trvalému eurovalu, alebo o niečo väčšie.

Pre Merkelovú je údajne dôležité, aby sa nástupcom Maria Draghiho v čele Európskej centrálnej banky stal Jens Weidmann, prezident Bundesbanky a kritik politiky helikoptérových peňazí. V takom prípade si Merkelová uvedomuje, že by Nemecko muselo urobiť ústupky.

Podľa informácií FAZ Merkelová takisto pripúšťa zmenu európskych zmlúv – terajšie pokojnejšie časy sa majú využiť na utuženie menovej únie nie kozmetickým, ale zásadnejším spôsobom.

To je vlastne najväčšie nóvum, keďže dosiaľ sa zdalo, že nikto nechce riskovať politicky citlivé otváranie zmlúv, ktoré sa môže skončiť nezdarom.

Merkelovej tajný plán pre Európu, ako ho predstavil Die Frankfurter Allgemeine Zeitung, je teda zatiaľ ešte príliš vágny na to, aby sme presne vedeli, čo sa odohráva v hlave nemeckej kancelárky.

O jej pláne s Európou sa tak najskôr dozvieme až na jeseň, keď sa podľa všetkého už po štvrtýkrát ujme úradu nemeckej kancelárky.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo