Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
29. máj 2017

Spravte si selfie s konzervatívnym profesorom, čoskoro vymrie

Prevaha liberálov na amerických univerzitách už lezie na nervy aj Fareedovi Zakariovi. Liberáli prevažujú dvanásťnásobne.
Spravte si selfie s konzervatívnym profesorom, čoskoro vymrie

Foto - Profimedia.sk

Fareed Zakaria je vplyvný americký komentátor, ktorý sám seba považuje za liberála. Možno ho sledovať ako moderátora vlastnej politickej show na CNN či ako komentátora Washington Post. V slovenčine vychádzajú jeho komentáre v Denníku N, v češtine v Respekte.

Pred pár dňami ho ako celebritu pozvali na Bucknell University, aby sa prihovoril študentom počas promócií. Zakaria vo svojom príhovore, kde hodnotil stav akademického sveta, povedal aj toto: „Zdá sa, že americké univerzity sa zaviazali k všetkým typom rôznorodosti okrem tej intelektuálnej. Konzervatívne hlasy a pohľady sú tu celkom umlčiavané.“

Fareed Zakaria. Prameň: CNN

Zakariov komentár neprišiel z jasného neba. O ideologickej prevahe liberálnej ľavice na amerických univerzitách sa za posledné roky diskutuje oveľa viac, ako sa zvyklo predtým. Záujem vzbudilo viacero udalostí, kde študenti protestami donútili školy zrušiť vystúpenia konzervatívnym prednášateľom, a tiež prieskumy, ktoré hovoria o názorovom presvedčení akademikov. Tie napovedajú, že rozdiely medzi liberálmi a konzervatívcami v akademickom svete za posledné dve desaťročia výrazne vzrástli.

Ďalšie čísla, ďalšie potvrdenia

O štatistikách dokumentujúcich prevahu liberálov-ľavičiarov nad konzervatívcami v americkom akademickom svete sme za posledné dva roky písali viac ráz. (Napríklad v našom komentári Keď lúzri ovládnu univerzity.)

Ako aktualizačný moment si pozrime, čo je odvtedy nové.

V amerických médiách sa nedávno spomínal prieskum publikovaný v Econ Journal Watch, kde traja ekonómovia robili prieskum na 40 univerzitách, celkovo pritom hodnotili vyše sedemtisíc akademikov. Zaujímalo ich, či sa profesori vo vybraných piatich disciplínach (ekonómia, história, právo, žurnalistika a psychológia) registrovali ako voliči demokratov alebo republikánov.

Že výskumníci napokon dospeli k tomu, že pomer demokratov a republikánov je 11,5 k jednej v prospech demokratov, až tak neprekvapí. Je to v súlade s tým, čo hovorili aj predchádzajúce zistenia. No autori upozorňujú na niekoľko zaujímavých detailov. Prieskum napríklad ukazuje, ako radikálne sa situácia bude meniť aj v budúcnosti. Zatiaľ čo pri akademikoch nad 65 rokov je pomer liberálov a konzervatívcov desať k jednej, pri akademikoch do 36 rokov je pomer 23 k jednej.

 

Pritom ešte v prieskumoch s podobnou metodikou spred polstoročia bol pomer medzi zastúpením týchto dvoch táborov približne tri k jednej a pred pätnástimi rokmi približne deväť k jednej.

Inzercia

Zároveň platí, že prevaha liberálnych ľavičiarov je úmerná tomu, aké neexaktné, resp. „netechnické“ dané vedecké kategórie sú. Tam, kde ide viac o interpretáciu a názor ako vedu, víťazia ľavičiari oveľa viac. Napríklad na histórii bol tento pomer až 33 k jednej, na žurnalistike až dvadsať k jednej. Na dvoch tretinách katedier, kde sa vyučuje žurnalistika, nemajú ani jedného registrovaného republikána. Väčšina budúcich žurnalistov sa tak na svojej katedre stretne len s demokratmi.

No napríklad exaktnejšia ekonómia má pomer demokratov a republikánov len 4,5 k jednej. (Pri technických disciplínach podiel liberálov klesá ešte viac, podľa niektorých prieskumov až na polovicu).

Z celkového počtu 170 skúmaných pracovísk len na štyroch bolo viac republikánov ako demokratov. Ľavicovosť akademikov pritom rastie oveľa rýchlejšie ako ľavicovosť študentov. Zatiaľ čo pred dvadsiatimi piatimi rokmi bolo ľavicových profesorov len pätnásť percentných bodov, pred dvomi rokmi to už bolo tridsať percentných bodov.

Prečo je to tak

Počet liberálov, ktorí v tomto stave vidia problém tak ako Zakaria, je však zanedbateľný. To, čo môžu konzervatívci vidieť ako vytláčanie, chápu ľavičiari ako dejinný vývoj. Jednoducho nastala doba, kde sa konzervatívne názory neosvedčili a akademický svet na to prišiel prvý. Tiež sa argumentuje, že to tam preto už neláka ani samotných konzervatívcov, keďže vedia, že ich svetonázor je antivedecký. Napríklad také genderové štúdie, jedna z najrýchlejšie sa rozmáhajúcich disciplín, môže byť sotva niekedy doménou konzervatívcov.

Problém s touto interpretáciou, že konzervatívci sa v humanitných odboroch nevedia presadiť, lebo už nemajú čo vedecké povedať, je, že je to nezmysel.

Nebudeme teraz rozoberať, kto je ako vedecký pri tvrdení, že napríklad rodové správanie je len sociálny konštrukt. Namiesto toho sa vráťme k spomínaným číslam, konkrétne k predmetu žurnalistiky.

Predpokladať, že „vedecky správna“ výučba žurnalistiky vyžaduje ľavičiara, by totiž bola príliš svojská téza, aby sme ju pokladali za hodnú debaty.

Iste, je prirodzené, že v prostredí, kde ľavicový názor prevláda stále viac, klesá chuť ľudí s opačným názorom pôsobiť. To však nemohla byť prvotná príčina, prečo k takémuto názorovému únosu amerického akademického sveta došlo.

Zakaria si vo svojej reči trúfol aj pomenovať jeden z dôvodov, ktorý dnes tento stav ďalej prehlbuje. Na univerzitách podľa neho cítiť ľavicový antiintelektualizmus, podľa ktorého „si myslíme, že sme takí morálne nadradení a čistí, že už ani nepotrebujeme počuť hlasy tých, čo s nami nesúhlasia“.

K tomu sa žiada dodať len to, že akokoľvek sa nám už zunovali frázy o elitách, ktoré si podmaňujú verejný priestor a pretláčajú doň svoje videnie sveta, je to čím ďalej, tým viac pravda. A podľa štruktúry dnešného akademického sveta v USA bude tento trend ešte pokračovať.

Nebude tak prekvapením, ak sa lojalita k establišmentu nebude posilňovať, ale naopak.

Odporúčame