Čím žije Taliansko

Keď som pred vyše týždňom odchádzal do Talianska, tešil som sa, že sa zbavím dvoch vecí: chladného počasia a predvolebných bilbordov. Prepočítal som sa v oboch.

Polooblačné počasie kombinované s chladným vetrom a občasnými prehánkami hnevá nielen turistov, ale aj miestnych obyvateľov. Dvadsaťstupňové teploty v polovici júna tu už dávno nemali. Slová o oteplení zostali nenaplnené. Aj keď nedeľné slnko a Borghesove záhrady plné vyvaľujúcich sa Talianov boli predzvesťou zlepšenia, začiatok týždňa sa opäť nesie v znamení vetra a oblakov.

Neprišiel som ani o volebnú kampaň. Po nedávnych parlamentných voľbách sa koncom mája konali voľby v regiónoch, takže Rím je plný tvárí miestnych politikov. Už s patričným retronádychom. Pri pohľade na ne začnem takmer oceňovať plagáty a bilbordy slovenských strán a hnutí. Aj keď politológovia a persóny z reklamných agentúr hovoria o ich fádnosti, porovnanie s talianskou realitou by určite zmenilo ich názor. Talianske plagáty – bilbordy úplne absentujú - sa líšia len v oblečení a výraze propagovaného politika. Žiadne slovenské levy, bociany či Zuzany. Je to až neuveriteľné, ale na talianskych plagátoch by ste márne hľadali nielen straníckeho maskota, ale dokonca aj ženskú tvár.

Udalosťou, ktorou počas uplynulého týždňa žilo celé Taliansko a ktorá dominovala všetkým talianskym denníkom, bola smrť talianskeho vojaka Alessandra Pibiriho, ktorý zahynul minulý pondelok počas teroristického útoku v Iraku. Aj táto udalosť nepochybne urýchli stiahnutie talianskych jednotiek z Iraku. Emócie znásoboval fakt, že Pibiri bol skautom a katechétom v rodnom meste Selargius. Jeho piatkového pohrebu, ktorý sa konal v Bazilike svätého Pavla za hradbami v Ríme, sa zúčastnila celá politická špička a sústrastný telegram zaslal aj pápež Benedikt XVI. „Niť ďalšieho mladého života bola barbarsky pretrhnutá pri obetavom vykonávaní povinnosti v službe poriadku, bezpečnosti, spravodlivosti a obnovenie mieru uprostred irackého obyvateľstva,“ uvádza sa v telegrame Benedikta XVI.

Ani smútok z tejto udalosti však neprekryje futbalové očakávania súvisiace so začatými Majstrovstvami sveta vo futbale. Aj keď „squadra azzurra“ hrá svoj prvý zápas až dnes, talianske vlajky sa na balkónoch a bránach talianskych domov začali objavovať už v piatok. S blížiacim sa zápasom pribúda aj ich počet, takže dnes ráno viali dokonca aj na cestných značkách. Napriek týmto očakávaniam neutíchajú otázky súvisiace s nedávnou aférou v talianskej Serii A, keď vyše štyridsať hráčov, klubov a rozhodcov padlo do podozrenia týkajúcom sa ilegálneho stávkovania a falošného účtovníctva. Včerajšie vydanie katolíckeho magazínu Famiglia cristiana dokonca zdôrazňuje, že „reprezentácii môžeme tlieskať, len ak budú domáce prešľapy potrestané a odčinené. Obávame sa, že talianske víťazstvo bude viesť k ospravedlneniu veľkých hriešnikov, jednotlivcov i klubov“.

Hlavnou túžbou každého Taliana však napriek tomu zostáva triumf národného mužstva. Tou mojou je najmä príchod toľko očakávaného teplého počasia.

Imrich Gazda, Rím - Vatikán

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo