Rusko prudko zbrojí. Naši vojaci nemôžu byť ako chudobní príbuzní

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rusko prudko zbrojí. Naši vojaci nemôžu byť ako chudobní príbuzní

Podľa exministra obrany a poslanca za Most Martina Fedora sa bezpečnostná situácia zmenila a armáda sa okrem pôsobenia v zahraničných misiách musí vážne zaoberať obranou nášho územia.

Spolu s Martinom Glváčom ste ako bývalí ministri obrany navrhli deklaráciu, ktorá počíta s navýšením výdavkov na obranu z približne 1,1 na 1,6 percenta HDP do konca tohto volebného obdobia. Išlo by o stovky miliónov eur navyše oproti tomu, čo dávame na obranu dnes. Existuje nejaký plán, ako by sa tieto peniaze mali minúť?

Bezpečnostná situácia je zlá a takú nestabilitu, ako je teraz, sme tu za posledných dvadsať rokov nemali. Pričom výdavky na obranu v európskych štátoch NATO klesali za posledných desať rokov takmer o päť percent. Napríklad len ruské investície do obrany za ten čas vzrástli o štyridsať percent. To je neudržateľná situácia.

Okrem toho tu máme nové bezpečnostné hrozby. U nášho bezprostredného suseda je vojnový konflikt, existuje tu silný migračný tlak, stále vážnejšia sa stáva hrozba terorizmu, pre nás v kľúčových inštitúciách, organizáciách sa dajú identifikovať rozkladné tendencie. Navýšenie obranného rozpočtu je nutné, aby sme krajinu dokázali na tieto nové typy bezpečnostných hrozieb pripraviť. S tým súvisí aj to, akými nástrojmi má byť armáda vybavená.

Existuje však už konkrétna predstava, na čo sa tie peniaze navyše minú?

Konkretizovaný plán by mala vláda predložiť v priebehu najbližších týždňov. My sme našu deklaráciu navrhli teraz z troch dôvodov. Je čas, keď sa pripravuje štátny rozpočet na budúci rok a s výhľadom na tri ďalšie roky, konal sa summit NATO, ktorého kľúčovou témou bolo aj navýšenie obranných investícií, a tretím dôvodom je, že obranní plánovači potrebujú mať dostatočný čas na naplánovanie a uskutočnenie týchto investícií. V hrubých rysoch však už dnes vieme, čo armáda potrebuje.

Čo teda potrebuje?

Posúva sa dôraz spred desiatich rokov, keď sme budovali ľahké, nasaditeľné ozbrojené sily, ktoré mali podporovať operácie v zahraničí, mimo územia členských štátov NATO, k obrane priamo nášho územia. Aj s tým súvisí avizovaný nákup obrnených vozidiel. To je jeden veľký modernizačný projekt. Zároveň musíme vyriešiť oblasti, v ktorých sme teraz veľmi závislí od Ruska. To znamená napríklad nadzvukové lietadlá a radary.

Zvýšenie výdavkov sa však nebude týkať len priameho vyzbrojovania, ale aj výcviku a logistického zabezpečenia. Očakávam však, že bude predložený prehľadný plán ozbrojených síl, kde bude uvedený prehľad projektov, ktoré vláda chce v ozbrojených silách uskutočniť.

Spomínali ste nákup nových obrnených vozidiel. Má sa ich kúpiť okolo päťsto, pričom to štát bude stáť približne 1,2 miliardy eur. To sú obrovské peniaze, ale nikde vo verejných zdrojoch som nenašiel žiadnu analýzu, ktorá by zdôvodnila, prečo ich potrebujeme päťsto, a nie povedzme tristo. Existujú vôbec analýzy, o ktoré sa plánovanie takýchto nákupov opiera?

Myslím si, že číslo päťsto je rámcové číslo. Koľko presne sa obrnených vozidiel nakúpi, bude závisieť od konkrétnych požiadaviek a možností. Päťsto má byť horná hranica.

V modernom svete navyšovanie bezpečnostných výdavkov však nemá žiaduci význam bez koordinácie s ďalšími členskými štátmi. Len vtedy sa tie peniaze míňajú efektívne. Európa by mohla byť bezpečnostný obor. Na obranu dáva spoločne ročne 250 miliárd eur, čo ju radí za takých gigantov, ako sú USA a Čína. Lenže práve nekoordinácia, nízka úroveň spolupráce a duplicity pri akvizíciách sú jedným z dôvodov, že Európa z pohľadu bezpečnosti až takým silným hráčom nie je.

Týchto približne 250 mld. eur v krajinách EÚ každoročne stráca svoju efektivitu, keďže v jednotlivých štátoch sa používa napríklad 27 rôznych typov húfnic alebo prevádzkuje 20 rôznych typov lietadiel. Podľa analýz, ktoré na toto poukazujú, vidieť, že zjednotenie obranného trhu EÚ môže šetriť až 26 miliárd eur každoročne. To je takmer dvojnásobok príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. 

Nemôžeme ignorovať zúfalé výkriky napríklad pobaltských štátov, ktoré nás žiadajú, aby sme ich v tom nenechali. Zdieľať

Slovensko by sa tiež pri nákupoch malo hlásiť do spoločných obstarávacích programov NATO, kde sa dá nakupovať za úplne iné ceny, ako keď nakupujete samostatne. Rovnako Európska únia má nástroje a možnosti, aby sa čo najviac zvýšila účinnosť obranných investícií.

Ten nákup obrnených transportérov vychádza z nejakej takejto koordinácie? Pretože problém týchto zbrojárskych tendrov je, že často bežia v špeciálnych režimoch, ktoré znemožňujú verejnú kontrolu.

Tento projekt je daný na stôl ako potreba armády. Politici majú definovať, aké sú hrozby, aké sú úlohy pre ozbrojené sily. Vojaci musia povedať, akými nástrojmi hrozbám čo najlepšie čeliť. Nie je tam zatiaľ určený spôsob výberu. Budem sa snažiť tlačiť na to, aby aj takýto projekt bol zakomponovaný práve do takejto širšej spolupráce. Tým sa eliminuje aj riziko korupcie.

Keď sa pozrieme na armádne rozpočty členských štátov NATO, tak vidíme, že aj niektoré bohatšie krajiny ako Slovensko dávajú v pomere k HDP na obranu menej. Napríklad Taliansko, Španielsko či Kanada. Prečo by sme mali navyšovať zbrojné výdavky, keď máme veľké deficity v iných sektoroch?

Myslím, že trend navyšovania neobíde ani žiadnu z týchto krajín. Je otázka, čo chceme. Chceme budovať bezpečnejšiu krajinu, Európu? Chýbajú nám na to prostriedky alebo nechýbajú? Všetci ľudia z bezpečnostného prostredia vám povedia, že chýbajú. A veľmi.

Keď sme vstupovali do NATO, tak súčasťou diskusie bol aj argument, že kolektívna obrana je lacnejšia ako neutralita.

Veď aj je.

Ale keď sa pozrieme na obranné výdavky Rakúska alebo Švajčiarska, tak v pomere k HDP dávajú na armádu menej.

O tom sme vedeli, aj keď sme vstupovali do NATO, a hovorili sme, že to je práve systém kolektívnej poistky, ktorú si platíme. Neutralita nie je dobrá opcia pre štáty, ako je Slovensko. Vystavať naše ozbrojené sily tak, aby dokázali fungovať odstrašujúco, by si vyžadovalo obrovské náklady. Jednoducho museli by sme vybudovať širokospektrálnu armádu a robili by sme to s vedomím, že aj tak sa nemôžeme ubrániť. Teraz nás to stojí určite menej, ako keby sme mali prevádzkovať samostatnú obranyschopnú armádu.

Spomínali ste, že jedným z dôvodov potreby navýšenia obranného rozpočtu je aj zmena koncepcie armády. V tom zmysle, že dôraz sa z nasadzovania v zahraničí presúva na obranu vlastného územia. S akou hrozbou počíta táto koncepcia?

Nie je to ani tak naša špeciálna slovenská koncepcia, ako skôr myšlienkový prúd, ktorý otáča kormidlo uvažovania medzi našimi spojencami. Máme tu situáciu, keď susedný štát zabral kus iného štátu.

Táto koncepcia teda počíta s Ruskom ako s reálnou hrozbou pre územie Slovenska?

Áno, ale nie len pre nás, ale v súčasnosti hlavne pre územie našich spojencov. Tým, že sme vstupovali do NATO, tak sme povedali, že sme všetci za jedného. Nemôžeme ignorovať zúfalé výkriky napríklad pobaltských štátov, ktoré nás žiadajú, aby sme ich v tom nenechali. Vidia, čo sa udialo v Gruzínsku, čo sa deje na Ukrajine. Svet dnes vyzerá inak, ako sme ho videli pred desiatimi rokmi.

Tým spojencom dokážeme pomôcť aj pri dnešnom armádnom rozpočte. Máme vojakov napríklad v Lotyšsku, ktorým sa nedávno dokonca zmenil mandát. Už sa nebudú môcť zapájať iba do výcvikových, ale v prípade potreby aj do obranných operácií.

Áno, dokážeme im pomôcť. Ale úmerne našim výdavkom. To znamená, že teraz s výzbrojou a výstrojom, ktoré nie sú na špičkovej úrovni a nie sú vždy kompatibilné s našimi spojencami. Nemôžeme nechať našich vojakov v úlohe chudobného príbuzného.

Opäť sa objavili úvahy o znovuobnovení povinnej vojenskej služby. Aký je váš názor?

Som zástanca profesionálnej vojenskej služby. Zmena na povinnú vojenskú službu by znamenala obrovské investície a nepriniesla želaný efekt. To by bol naozaj projekt, ktorý by išiel na úkor potrieb zdravotníctva či školstva. Treba však podporiť dobrovoľnú vojenskú prípravu či aktívne zálohy.

Foto: Andrej Lojan

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo