Čo sa stane s deťmi, ak si slovenské ženy zvyknú na čiastočné uväzky?

Čo sa stane s deťmi, ak si slovenské ženy zvyknú na čiastočné uväzky?

Foto - Profimedia.sk

Vo svete nájdeme príklady, keď viac čiastočných úväzkov demografii pomohlo i poškodilo. Je čas zamyslieť sa, ako by to dopadlo u nás.

Pred mesiacom sme publikovali článok Pasca pridlhej rodičovskej dovolenky, ktorého súčasťou bolo aj tvrdenie, že slabé možnosti žien pracovať na čiastočný úväzok majú negatívny vplyv na počet detí. Pretože dnešná predstava o práci núti ženy vyberať si buď medzi prácou na plný úväzok, alebo jej úplným prerušením na relatívne dlhý čas (slovenská trojročná rodičovská je vo svete nevšedná vec).

Neflexibilita pracovných úväzkov odrádza ženy od odhodlania mať ďalšie dieťa, tvrdí autorka článku Kristína Visolajská.

Kolegyňa Zuzana Hanusová, ktorá sleduje rodinnú politiku v iných krajinách, zvlášť podrobne v Nemecku, v polemickej reakcii zasa podrobne opísala, ako Nemecko pred desiatimi rokmi prijalo niekoľko opatrení, ktoré mali matky povzbudiť, aby sa rozhodli pre viac detí. Vrátane podpory tvorby miest na čiastočný úväzok a podpory matiek, aby sa do takýchto typov zamestnania hlásili. S presvedčením, že ak umožnia ženám byť viac s deťmi, ako im dovoľuje plný úväzok, a zároveň aj pracovať, nebudú mať pocit, že pre dieťa prichádzajú o kariéru. A budú chcieť viac detí.

Po rokoch sa však ukazuje, že želaný efekt sa nedostavil, alebo ak, tak len vo veľmi malej miere.

Je teda teória o čiastočných úväzkoch pre ženy nezmysel?

Prekombinovaná fertilita

Rozmotať klbko vplyvov, ktoré formujú celkovú demografiu krajiny a priradiť im správnu váhu je dnes pre expertov nemožné. Niekto poukazuje na význam sociálneho zabezpečenia, iný na praktickú podporu pre mladé rodiny a matky, ďalší na kultúru krajiny či jej religiozitu. A núkajú sa desiatky ďalších hypotetických vplyvov. Každý argument potom (zdanlivo) stroskotá na „skúške správnosti“, keď si niekto vyberie konkrétny parameter a skontroluje jeho koreláciu s fertilitou v krajinách OECD či EÚ, kde vždy nájde dostatok dôvodov, aby takýto vplyv znegoval.

Lenže je to zložitejšie. Príkladom je vplyv religiozity na fertilitu. Ak by sme ju zobrali ako samostatný parameter a porovnali úroveň religiozity (podiel praktizujúcich veriacich na populácii) s fertilitou v jednotlivých krajinách, výsledky by takúto závislosť zdanlivo vyvrátili. Slovensko, Poľsko či Taliansko majú v Európe nadpriemernú religiozitu, ale hlboko podpriemernú pôrodnosť. Korelácia religiozity s pôrodnosťou však existuje a je ľahko preukázateľná: ak sa porovnávajú ženy, resp. rodiny v jednej krajine, regióne či v jednom meste a v jednej sociodemografickej skupine, je vplyv religiozity na fertilitu jednoznačne citeľný, hoci to tak predtým nevyzeralo.

Pri rekordne nízkej pôrodnosti o to viac trápi, že nemáme dôveryhodné zhodnotenie, či dlhá rodičovská slovenské ženy povzbudzuje alebo odrádza od ďalšieho tehotenstva. Zdieľať

Zhodnotiť koreláciu religiozity a fertility je pomerne ľahké, oveľa horšie sa hodnotí vplyv iných opatrení, napr. skracovanie či predlžovanie materskej, otváranie a zatváranie škôlok, jaslí, príspevky na aupairky a podobne.

Slovensko má napríklad kultúru dlhej podpory matiek až do veku troch rokov dieťaťa, čo je raritná dĺžka. Pri rekordne nízkej pôrodnosti o to viac trápi, že dôveryhodné zhodnotenie, či toto ženy povzbudzuje alebo odrádza od ďalšieho tehotenstva, nemáme. Pre mnohé ženy to totiž znamená predpoklad piatich či šiestich rokov mimo svojej práce. Kristína Visolajská tvrdí, že takto stanovená spoločenská norma mnohé ženy vydesí a môže mať vplyv pri rozhodovaní o ďalšom dieťati.

(Aby sme pridali aj nejakú anekdotu z našej dielne, články o tom, ako si „nezničiť“ život počas materskej a rodičovskej, patria medzi bestsellery.)

Čo dnes vieme o part-timoch a fertilite?

Najprv sa pozrime na to, či v krajinách s vyššou fertilitou existuje kultúra čiastočných úväzkov. Jednoduchý nástrel oboch hodnôt ukazuje, že áno, v krajinách s vyššou fertilitou je mnoho takých, kde je práca na čiastočný úväzok žien oveľa rozšírenejšia ako u nás.

 

Prameň: Fertility, Full-time and Part-time Female Employment in Europe

Treba si však dať veľký pozor, aby sme prirýchlo neskĺzli do unáhlených záverov, ktoré sa zdanlivo ponúkajú. Korelácia nie je kauzalita, navyše hneď vidno aj iné kultúrne vplyvy (skupina severských krajín, krajín s nemeckou kultúrou či postkomunistických krajín). No je to dobrá ukážka toho, že mať lepšiu fertilitu a zároveň kultúru čiastočných úväzkov pre ženy nie je nič výnimočné.

K dispozícii sú však aj hlbšie pohľady. Najznámejšie sú práce talianskeho tria okolo profesorky Daniely Del Boca, ktoré priamo posudzovalo to, ako pôsobia čiastočné úväzky žien na pôrodnosť v Taliansku, Veľkej Británii a Francúzsku. Experti došli k zaujímavému záveru: Ak sa tie ženy, ktoré majú problém sa umiestniť na trhu práce, zamestnajú na čiastočný úväzok, potom sa ich ochota mať dieťa zníži. Naopak, ak sa ženám, ktoré sa vedia presadiť na trhu práce, ponúkne možnosť využívať čiastočné úväzky, ich ochota mať dieťa sa zvýši.

Teda ak sa žena zamestná na čiastočný úväzok len preto, že sa nevie zamestnať na celý úväzok, šanca, že bude mať dieťa, je dokonca nižšia, ako keby nepracovala vôbec. Ak však nemá problém nájsť si prácu, možnosť prejsť na čiastočný úväzok jej zľahčuje rozhodnutie mať ďalšie dieťa.

A ako na Slovensku?

Ak by sme teda chceli načrtnúť hypotézu pre slovenské pomery, museli by sme vedieť odpovedať na otázku, aké typy žien u nás pracujú na čiastočný úväzok. Či tie, ktoré si nevedia nájsť iný džob, ale rady by, alebo tie, ktoré si čiastočný úväzok zvolia preto miesto plného, aby sa popri tom mohli venovať deťom.

Štatistický úrad v rámci povinného zberu dát skúma aj kategóriu „podzamestnanosti“, kde respondenti pracujúci na čiastočný úväzok odpovedajú, či by radšej ako na čiastočný úväzok pracovali na celý. Zatiaľ čo slovenskí muži pracujúci na čiastočný úväzok odpovedali väčšinovo, že áno, radšej by brali celý úväzok, pre ženy to neplatí, dve tretiny sú s čiastočným úväzkom spokojné, hoci ich počet relatívne rýchlo stúpa.

Podľa Zuzany Siebertovej, analytičky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá sa zaoberá dosahom politík na trh práce, sa preto dá povedať, že slovenské ženy evidentne stále viac vyhľadávajú možnosti, ako pracovať na čiastočný úväzok. Ak sa teda tvorcovia politík pýtajú na to, či čiastočné úväzky sú témou, ktorá zamestnáva významnú časť slovenských už pracujúcich žien, tak odpoveď je áno.

Slovenky pracujú veľa

Ak sa pozrieme na to, ako u nás pracujú ženy, vyjde nám, že slovenské ženy pracujú v porovnaní s inými v EÚ na plný úväzok až príliš často. Hoci celkový podiel žien, ktoré pracujú, je dokonca trochu nižší, ako je priemer EÚ, podiel naplno pracujúcich žien je u nás výrazne vyšší. Tento paradox je spôsobený práve nízkym podielom žien pracujúcich na čiastočný úväzok. Vyzerá, že je to situácia aj ostatných postkomunistických krajín. Na čiastočný úväzok pracuje len osem percent žien, priemer EÚ je štyrikrát vyšší.

Priemerný počet odpracovaných hodín zamestnaných žien a porovnanie s priemerom EÚ a priemerom Eurozóny. Prameň: Eurostat

A v takom Holandsku pracujú na skrátený úväzok až tri štvrtiny žien. Ako vysvetľuje Economist, je to aj súčasť dedičstva z obdobia, keď bola verejná politika silne ovplyvnená kresťanskými hodnotami.

Zároveň platí, že inak sa na možnosť pracovať na čiastočný úväzok môže pozerať žena so vzdelaním, ktoré jej aj pri skrátenom úväzku zabezpečí zaujímavý príjem, ako žena, ktorej skrátený úväzok by pre rodiny znamenal existenčný problém.

Debata o pracujúcich matkách, prirodzene, v sebe zahŕňa aj iné témy než len vplyv typu úväzku na fertilitu. Asi najvýznamnejšia z nich je, či je pre deti dobré, aby boli s matkou čo najdlhšie. A či nie je pravdou aj to, že dnešný model matky na plnohodnotnej rodičovskej dovolenke nepotlačil kedysi fungujúci model, že deti sú vychovávané aj v širšej rodine, resp. v komunite, resp. popri tom, ako matka zvláda aj iné činnosti, napríklad starostlivosť o domáce gazdovstvo.

Hoci celkový podiel žien, ktoré pracujú, je dokonca trochu nižší, ako je priemer EÚ, podiel naplno pracujúcich žien je u nás výrazne vyšší. Zdieľať

Paradoxom je, že zatiaľ čo u nás sa táto diskusia rozbieha v zmysle, či vyššia participácia matiek na trhu práce, napríklad formou skrátených úväzkov, neškodí vývoju detí, v západnej Európe sú skrátené úväzky pre ženy s deťmi zatracované mnohými skupinami presne z opačného dôvodu: že obmedzujú ženy. Prácou na skrátený úväzok sa ťažšie posunú v kariére, napríklad na úroveň manažéra, tím lídra a iné riadiace pozície. 

Na Slovensku však máme stále viac žien a matiek, ktoré by rady strávili v práci menej hodín, no náš systém, nastavený spôsobom „robíš naplno alebo nerobíš vôbec“ im to neumožňuje a väčšina z nich, ako ukazujú celkové čísla, si tak nakoniec vyberie druhú možnosť – byť viac v robote a menej s rodinou.

Aj preto stojí téma zlepšenia možností pracovať na skrátené úväzky za pozornosť.

Článok vyšiel s podporou Nadácie Konrada Adenauera.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo