Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
21. december 2011

GLÓBUS: Človek nie je stvorený na porážku

albansko4.jpg „Človek nie je stvorený pre porážku,“ hovorí Hemingwayov starec pri svojom návrate od mora. Albánsko je krajina s podobným osudom, aspoň pokiaľ hovoríme o jeho najmodernejších dejinách. Dlhé roky tvrdého totalitného útlaku formovali jej súčasnú tvár, no ...

„Človek nie je stvorený pre porážku,“ hovorí Hemingwayov starec pri svojom návrate od mora. Albánsko je krajina s podobným osudom, aspoň pokiaľ hovoríme o jeho najmodernejších dejinách.

Dlhé roky tvrdého totalitného útlaku formovali jej súčasnú tvár, no napriek tomu sa za jeho vráskami nedá nevidieť pohľad slobody. Je to sloboda oskúšaná ohňom krutej poroby, zo skúsenosti ktorej vyviera pokora... prirodzená pokora chudobných, prinášajúca skutočnú slobodu - skutočnú vôľu žiť. A to takú mocnú, že napriek tomu, že do Albánska chodíme pravidelne dvakrát za rok slúžiť, predsa si uvedomujeme, že z tejto chuti po živote si sem vlastne prichádzame načerpať... a učiť sa jej.

Sme z Komunity svätého Egídia, ktorá pôvodne vznikla pred štyridsiatimi troma rokmi v Ríme. Vznikla z iniciatívy vtedy mladučkých ľudí (alebo teenagerov?), ako odpoveď na výzvu Evanjelia slúžiť chudobným. Táto myšlienka, stará ako Evanjelium samotné, priviedla toto maličké spoločenstvo študentov k osobitej reakcii na ňu. Jeho členovia začali chodiť do okrajových častí Ríma za prisťahovalcami a ľuďmi na okraji spoločnosti. Jednoduchým, avšak o to geniálnejším princípom bolo budovať s nimi kultúru vzťahov a skutočných priateľstiev. Študenti nemohli nikomu ponúknuť peniaze ani sociálnu alebo právnu ochranu, prosto, nemohli ponúknuť nič „veľké“. To, čo im ponúkli však bolo omnoho viac – bola to jednoduchá ľudská blízkosť, skokrétnená do času stráveného spolu vo vzájomnom zdieľaní myšlienok, názorov, radostí aj trápení – všetko v snahe vybudovať si s nimi skutočné priateľstvo. Spoločne strávený čas sa tak stal časom, pri ktorom sa rôzne svety vedome spoznávali a približovali. To ich robilo natoľko blízkymi a rovnými, že takto jednoducho sa tvoril naozaj „jeden svet“. Cestou priateľstiev a známostí, myšlienka spoločnej cielenej služby chudobným sa rokmi rozšírila už do sedemdesiatich krajín sveta. A tak, pred troma rokmi, prvé lastovičky zavítali aj na Slovensko.

Návrat dvoch študentov z Brna znamenal vznik bratislavskej komunity, ktorá má dnes približne tridsať stálych členov. Komunita svätého Egídia navštevuje v snahe o pomoc mnoho aj albánskych miest, pričom sa vždy zameriava na lokálnu skupinu tých najchudobnejších a najzraniteľnejších. Naša česko-slovenská komunita tu navštevuje cigánsku osadu nad mestom Pogradec. Našim cieľom sú staré vojenské kasárne, do ktorých kedysi vysťahovali dvanásť rómskych rodín z bytového domu, ktorý zmenil majiteľa. Tieto rodiny sa tu ocitli v nevídanej chudobe – bez vody, kanalizácie a elektriny, nad mestom, kde je nezamestnanosť 90%. Jedna albánska rodina má na prežitie približne 30 eur na mesiac – jedna albánska rodina má zároveň často aj vyše desať členov.

"Akokoľvek malá a nedokonalá by naša služba bola, údiv nad tým, že deti pri obede nevedia zjesť mäso – vôbec naň totiž nie sú zvyknuté – nám nanovo pripomína, že sme na svätej pôde „neustáleho pôstu“, pôde chudoby."

Inzercia

Zdieľať

Deväť rokov, počas ktorých sem pravidelne chodíme, spoznávame skutočné životné príbehy týchto jednoduchých ľudí, poznačené krutou chudobou a rasizmom. A práve v tom vidíme svoju úlohu. Letná škola, ktorú pre tunajšie deti robíme, má názov „Škola mieru“. „Mieru“... Počas týždňa, keď škola prebieha, sa v nej snažíme deťom odovzdať myšlienky priateľstva, solidarity a spravodlivosti, vždy podporené nejakou tvorivou aktivitou. Keďže sa na hodinách v jednej lavici ocitnú vedľa seba deti z osady s deťmi zo sídliska, približujú sa svety rokmi rozdelené predsudkami. Veď čo by ich pomohlo zbúrať viac než čas strávený spolu, poznanie jeden druhého a rovnocenný prístup? A „akože sme na Balkáne“... neustálou súčasťou programu je tanec a hudba. Nakoľko rodinám z osady ponúkame aj humanitárnu pomoc, aspoň načas im poskytneme tie najnevyhnutnejšie suroviny pre chod domácností. Možno sa to zdá málo, nachvíľu navštíviť cudzí štát a pohrať sa s deťmi. Akokoľvek malá a nedokonalá by naša služba bola, údiv nad tým, že deti pri obede nevedia zjesť mäso – vôbec naň totiž nie sú zvyknuté – nám nanovo pripomína, že sme na svätej pôde „neustáleho pôstu“, pôde chudoby. A nemôže v tom nebyť kus spravodlivosti slúžiť práve tu a práve teraz (napriek pochybnostiam, že veď aj doma je komu slúžiť a v Albánsku sa predsa na hlad neumiera).

Je to samota, ktorá robí chudobu neznesiteľnou, sama je totiž najväčšou chudobou. A tak tým najväčším darom, ktorý budeme vedieť hocijakým ľuďom dať, je vždy jednoduché „bytie spolu“. V prípade našich albánskych kamarátov je to čas v spoločnej hre, na poobedných výletoch, kúpaniach v jazere, hlavne však v prostých objatiach a milých slovách. Toto „bohatstvo“ je skromné, radosť detí nám však práve v ňom potvrdzuje to najväčšie bohatstvo detstva. A dospelí, prístupom a gestami potvrdzujú pocit zadosťučinenia z prejaveného osobného záujmu, ako aj vďaku za akú takú hmotnú pomoc.

„Človek nie je stvorený pre porážku.“ Zvláštne, že slovám ukonaného starca sme málokedy nerozumeli tak dobre, ako keď nám o tom svedčia deti z osady nad malým albánskym mestečkom.

Jana Kochanová
Autorka je členkou Komunity svätého Egídia.

Foto: Václav Hosnédl

Odporúčame

Václav Havel, Requiescat In Pace

Václav Havel, Requiescat In Pace

Mala som asi desať. Vďaka istej detskej výtvarnej súťaži som spolu so sestrou a našimi sedela v pražskom Národnom kongresovom centre, keď zrazu ľudia okolo začali vstávať zo stoličiek a tlieskať.Prišiel Havel.Tlieskali dlho.Pamätám si ten moment prekvapenia. Totiž prostredie, v ktorom som vyrastala,...

KÁZEŇ MILANA HUDAČKA: Každý chvíľku ťahá pílku

KÁZEŇ MILANA HUDAČKA: Každý chvíľku ťahá pílku

time_kazen.jpg Aj keď príslovie "Každý chvíľku ťahá pílku“ je slovenské, zdá sa, že to platí aj o dejinách spásy. Z evanjelia o zvestovaní Božieho posolstva Márii sa dozvedáme, ako Boh rozdeľuje úlohy medzi seba, človeka i čas. Neraz sa ľudia vyjadria, že túto vec vyr...