Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
23. máj 2017

Kaliňák? V koalícii nemôžete permanentne tlačiť na pílu

S ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou o bratislavských súdoch, protiextrémistickej novele a o Moste v tretej Ficovej vláde.
Kaliňák? V koalícii nemôžete permanentne tlačiť na pílu
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
S ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou o bratislavských súdoch, protiextrémistickej novele a o Moste v tretej Ficovej vláde.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská neprežíva vo svojom rezorte práve najjednoduchšie obdobie. Bratislavskí sudcovia sa búria proti jej koncepcii mestského súdu, ktorým chce ministerka podľa vlastných slov prispieť k väčšej špecializácii súdnictva. Sudcovia to ostro napadli, niektorí si dokonca myslia, že v skutočnosti ide o biznis s budovami. 

Lucia Žitňanská v rozhovore pre Postoj vysvetľuje svoj reformný zámer, obhajuje svoju protiextrémistickú novelu z minulého roka a tiež hovorí, že hoci vstup do tejto vlády bol pre ňu veľkým kompromisom, nebude sa opakovane vyjadrovať k osobe ministra Kaliňáka.

V posledných dňoch ste sa ocitli pod tvrdou paľbou bratislavských sudcov. Dôvodom je váš zámer zrušiť v Bratislave okresné súdy a nahradiť ich jedným, respektíve štyrmi mestskými súdmi, s čím má byť spojené veľké sťahovanie. Z ministerského materiálu vyplýva, že v Bratislave je naozaj veľký problém so súdmi. Na jedného sudcu tu pripadá najviac vyriešených, ale aj najviac nevyriešených vecí, teda súdnych prieťahov. Naozaj si však myslíte, že tomu pomôže takáto reorganizácia, hoci počet preťažených sudcov zostane nezmenený?

Po prvé treba povedať, že diskusia sa len začala. Včera (vo štvrtok 18. mája – pozn. red.) sme si to s bratislavskými sudcami na stretnutí vyjasňovali, zjavne v tom je veľa informačných šumov. Predstavili sme dva varianty, ale diskusia môže priniesť aj tretí variant.

Po druhé, žiadne z predložených riešení nemá byť náhradou za iné veci, ktoré treba riešiť. Spúšťame audit súdov, prichádzajú prví experti aj z Rady Európy. S pomocou novej metodiky chceme zistiť, koľko sudcov vlastne potrebujeme.

V poriadku, ale prečo má prísť potom v Bratislave k reforme, ktorá nepomôže s prieťahmi a sudcovia ju vehementne odmietajú?

To som chcela uviesť ako tretí bod – potrebujeme špecializáciu súdnictva, to je perspektíva. Bratislava sa líši od zvyšku Slovenska, prípady tu majú iný charakter, nároky na špecializáciu sú celkom iné.

Teda naše predložené návrhy smerujú práve k potrebe špecializácie a k vyššej kvalite. Nemajú nahradiť iné opatrenia, ktoré sú tiež dôležité, napríklad zákon o justičnej štátnej službe.

K téme: 
Sama proti sudcom. O čom je nový zápas ministerky Žitňanskej​ Zdieľať

Ako si vysvetľujete, že bratislavskí sudcovia z viacerých okresných súdov vrátane združenia Za otvorenú justíciu to tak ostro odmietajú?

Otázne je, či naše návrhy prišli v dobrý čas, môj pohľad je však nevyhnutne iný než pohľad sudcov. Ako ministerka sa pozerám na celý systém, na celú Bratislavu, kde musíme urobiť nejaké rozhodnutie, aj investičné. Potrebujem ho urobiť tak, aby bolo efektívne aj s perspektívou pre budúcnosť.

Ale čakali ste takú negatívnu reakciu sudcov?

Vždy keď prídete s návrhom zmien, ktoré sa každého nejako dotknú, nemôžete asi čakať len pozitívnu odozvu. Zmena znamená obava, to je normálne. Aj z tej reakcie som si uvedomila, že nedôvera voči inštitúciám i vnútri samotných inštitúcií je v dnešnej dobe naozaj veľká.

Tú nedôveru voči vám môžeme potvrdiť. V sudcovských kuloároch sa hovorí, že skutočným motívom ministerského koncepčného zámeru je biznis s budovami.

Než som sama podľahla emóciám, povedala som si, že nemôžem očakávať, že akurát voči mne bude dôvera či nedôvera iná než voči ďalším ministrom či inštitúciám.

Takže ten biznis odmietate.

Samozrejme, aj na stretnutí so sudcami som si takéto obvinenia vyprosila.

Ale z toho, ako o tejto téme hovoríte, sa nám nezdá, že by ste ju ešte chceli s plným politickým nasadením presadzovať.

Má to otvorený koniec.

Nie je to však pre vás zásadná téma, alebo sa mýlime?

Nie je to pre mňa zatvorená téma, som pripravená diskutovať aj o variantných riešeniach. Mojím záujmom je čo najlepšie usporiadanie, je jasné, že uhly pohľadu sú rôzne.

Rovnako platí, že keď raz otvoríte myšlienku, presadí sa možno nie hneď, ale o päť rokov. Táto téma napokon nespadla z neba, už predtým tu boli analýzy, pred voľbami to mala vo volebnom programe Sieť, niečo z toho aj NOVA. Teda táto idea koluje dlhšie, rozumiem však tomu, že niektoré veci potrebujú čas a väčšie diskusie.


 

Na jedného bratislavského sudcu však podľa vášho ministerského dokumentu pripadá naozaj veľmi veľa prípadov, oveľa viac, než je slovenský priemer. Ako to chcete riešiť?

Zrejme máte k dispozícii verziu materiálu, kde nebol korektne spravený výpočet dát.

Teda bratislavskí sudcovia nie sú až takí preťažení?

V prípade súdu v prvom bratislavskom okrese platí, že nápad vecí na jedného sudcu prevyšuje slovenský priemer, ale ostatné bratislavské okresy sú na úrovni priemeru či dokonca podpriemeru, sú tam však ešte zostatky z minulosti.

Bratislavskí sudcovia však tvrdia, že ich personálna situácia je zlá, potrebujú viac sudcov, tajomníkov a vyšších súdnych úradníkov, je to naozaj tak?

Všade na svete platí, že hlavné mesto je špecifické, je tu náročnejšia agenda. Točí sa tu viac peňazí, sú tu silnejšie advokátske kancelárie, oveľa zložitejšie rozhodovanie rodinnoprávnych sporov, keďže sú tu bohatšie rodiny, väčšie „bitky“ o deti, je to tu naozaj náročnejšie.

Určite platí, že tu máme veľkú fluktuáciu, platy sú vo všeobecnosti vo verejnej správe a administratíve veľkým problémom. V Bratislave to platí obzvlášť, ako rezort nie sme konkurencieschopní.

V Bratislave sa točí viac peňazí, sú tu silnejšie advokátske kancelárie, oveľa zložitejšie rozhodovanie rodinnoprávnych sporov, keďže sú tu bohatšie rodiny, väčšie „bitky“ o deti, je to tu naozaj náročnejšie. Zdieľať

Ale zámer mestských súdov nie je myslený ako náhrada na riešenie týchto problémov, ktoré sa bez ohľadu na tento zámer snažíme krok za krokom riešiť.

Najväčšiu spoločenskú debatu zatiaľ vyvolala vaša protiextrémistická novela, ktorá zavádza možnosť perzekvovať politický názor. Najhlasnejšie to pomenoval exminister Daniel Lipšic aj viacerí právnici. Ako vnímate hranicu slobody prejavu?

Otázka slobody prejavu je citlivá pôda. Existujú tu dva koncepty, ja sa pridŕžam európskeho pohľadu, ktorý vyviera z našej skúsenosti druhej svetovej vojny.

Ak sa mám pohybovať v rovine abstrakcie, tú hranicu vidím nielen tam, kde prejav priamo smeruje k vyvolaniu násilia, ale aj tam, kde dochádza k ohrozeniu podstaty demokracie ako takej. Hlásim sa ku konceptu brániacej sa demokracie.

Rozumiem tomu, že to vyvolalo búrlivú debatu, len sa mi nezdala príliš konkrétna. Myslím, že novela neprekračuje hranice ústavnosti.

Spýtame sa konkrétne: samozrejme, v súlade s princípom brániacej sa demokracie je napríklad trestnosť popierania holokaustu, čo sme mali už predtým. Daniel Lipšic však kritizoval hanobenie na základe politického presvedčenia, verejne sa pýtal, či súdy budú naozaj posudzovať, či označiť niekoho ako „špinavý smerák/špinavý saskár“ je trestné. Naozaj môžeme čeliť takýmto absurdným sporom?

Neviem, či je to dobrý príklad, spochybňujem, že toto by malo byť trestné.

Teda o „špinavom smerákovi“ sa nemusíme baviť?

Podľa mojej mienky nie.

To je možno ten problém, podľa vašej mienky nie, ale čo ak podľa mienky nejakého sudcu áno?

Každá právna úprava je vecou interpretácie, každá norma sa interpretuje v kontexte celej normy a ústavy.

V poriadku, ale prečo ste vôbec do protiextrémistickej novely zaniesli článok o hanobení na základe politického presvedčenia?

Pretože aj nedotknuteľnosť politického presvedčenia patrí ku katalógu našich základných práv, zasluhuje si teda ochranu ako každé iné právo. Existuje to aj v Česku, hranice sme neprekročili.

Inzercia

Povedať, že všetci smeráci či esenesáci sú zlodeji, je asi hanobenie, alebo nie je?

Teraz chcete odo mňa, aby som kategoricky vykladala zákon?

Tak ostaňme v abstraktnej rovine: čo sa rozumie pod hanobením, aby to napĺňalo skutkovú podstatu?

Je to definované v trestnom zákone. A aj v zmysle odbornej literatúry a z toho odvodenej judikatúry sa hanobením rozumejú hrubé, subjektívne a urážlivé prejavy, ktoré samostatne alebo spolu môžu vyvolať poníženie a urážku.

Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti sa však vo všeobecnosti vyžaduje, aby išlo o prejav takej intenzity, ktorého závažnosť nie je nepatrná.

Nie je tu priestor pre prílišnú interpretačnú voľnosť?

Vždy interpretujete vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, ktorý nie je postavený ako abstraktná otázka, ale vychádza z konkrétnych skutkových okolností.

Hanobením sa rozumejú hrubé, subjektívne a urážlivé prejavy, ktoré samostatne alebo spolu môžu vyvolať poníženie a urážku. Zdieľať

Preto sa bránim tomu, aby som tu strieľala konkrétne príklady. Všetky inštitúcie sú povinné interpretovať v kontexte a zároveň ústavne konformne.

Medzi kritikou a hanobením je však tenká hranica.

Áno, je.

Európska prax je však taká, že tento typ legislatívy býva používaný pri kritike islamu a LGBT-hnutia.

Naozaj si to nemyslím, pretože stále vychádzame z toho, že na Slovensku a v Európe platí katalóg základných ľudských práv. Nemyslím si, že voči takýmto kritikám by bol používaný v Európe trestný zákon.



V niektorých krajinách sa ujal koncept boja proti nenávistnej reči, ktorý sa však uplatňuje aj na spektrum normálnych konzervatívnych názorov. Napríklad v štátoch, v ktorých už boli uzákonené registrované partnerstvá či manželstvá osôb rovnakého pohlavia, sa ich kritika považuje za nenávistnú reč. Nedostávame sa z tohto dôvodu na klzkú plochu?

Nemám pocit, že sme na klzkej ploche, a som presvedčená, že nenávistná reč je veľkým problémom.

Je preto celkom normálne, že v rámci spoločenskej diskusie sa hľadá hranica, čo je ešte v rámci mantinelov.

Kritika homosexuálnych manželstiev sa vám zdá ešte v rámci mantinelov?

Závisí to od spôsobu a formy. Môžete mať akékoľvek názory, ale závisí od konkrétnej formulácie, či je to kritika alebo nenávistná reč. Hranica je tenká, dá sa hľadať a nachádzať len na konkrétnych prípadoch.

Sú hraničné prípady, o ktorých sa dajú písať knihy, spoločnosť si však nimi vytyčuje hranicu. Ale nemyslím si, že debata by bola u nás zaťažená hraničnými prípadmi. Naším problémom je, že nedokážeme odfiltrovať prejavy, ktoré sú ďaleko za hranicou.

Je pravdou, že v parlamente máme extrémistickú stranu, ktorej vrcholní predstavitelia sa vyjadrovali o ľuďoch ako parazitoch, spochybňovali holokaust. Po vstupe do NR SR si dávajú na takéto vyjadrenia pozor, polícia potom rieši prípady ako v prípade poslanca Mizíka, ktorý povedal, že ocenení prezidentom sú Židia. Všetci vieme, aký signál títo ľudia podobnými výrokmi vysielajú, ale z trestnoprávneho pohľadu sú tieto výroky ťažko uchopiteľné. Nebude preto protiextrémistická novela práve na tento charakter moderného extrémizmu gumená?

Protiextrémistická novela je súčasťou balíka. Mnohé tieto prejavy by z pohľadu hmotného práva boli kryté aj predchádzajúcou právnou úpravou.

Na tejto novele je však kľúčové, že sa inštitúcie začínajú špecializovať na tento typ kriminality. Vznikajú štruktúry, ktoré sledujú tieto prejavy na sociálnych sieťach a dokážu ich odchytávať. Dôležité je, že výroky, ktoré ste spomenuli, sa preverujú a tá judikačná prax sa postupne ustáli.

Máte pravdu, že extrémisti si po vstupe do parlamentu dávajú väčší pozor, ale už tento samotný fakt je pozitívum.

Nie je však štát na tieto prejavy extrémizmu prikrátky? Vidno to aj na kotlebovských hliadkach vo vlakoch, s ktorými štát nedokáže nič urobiť.

Myslím, že aj to trochu ustúpilo, ale opakujem, je to súčasť balíka. Určite to nevyrieši len trestné právo, ale zároveň platí, že štát nemôže tolerovať, aby sa mu fašisti smiali do tváre a ani sa s tým nepokúsi nič robiť.

Štát nemôže tolerovať, aby sa mu fašisti smiali do tváre a ani sa s tým nepokúsi nič robiť. Zdieľať

Určite však bude dôležité, ako sa k extrémizmu postavia aj politici, učitelia na školách. Je to skladačka.

Len či postihy zo strany štátu extrémistom v konečnom dôsledku nepomôžu.

To je vec názoru. Ale ja si myslím, že v kontexte strednej Európy s nevysporiadanou minulosťou musí štát na boj proti extrémizmu využiť všetky nástroje.

Béla Bugár hovorí, že bol súčasťou viacerých koaličných vlád, ale žiadna nefungovala tak dobre ako táto. Vy ste boli tiež vo viacerých koaličných vládach. Máte aj vy ten pocit ako Bugár?

Béla Bugár má pravdu v tom, že veci, ktoré sme presadili do programového vyhlásenia vlády, sa napĺňajú. Napríklad prešla z pohľadu Mosta prelomová právna úprava o financovaní menšinových kultúr.

Skúsenosť Bugára je skúsenosťou SMK a Mosta, to znamená strán, ktoré vždy boli v koaličných vládach menšími partnermi a presadzovali menšinovú agendu.

Ja som bola v predchádzajúcich vládach za SDKÚ, ktorá bola najsilnejšou koaličnou stranou, teda mám objektívne inú optiku.

Slovensko malo dlhý čas skúsenosť s dvoma vyhrotenými politickými blokmi, ktoré stáli proti sebe. SDK verzus HZDS a potom SDKÚ verzus Smer. Most pred rokom vstupom do tejto vlády zmenil pravidlá hry. Pred rokom síce neexistovala iná vládna alternatíva, ale dnes po roku sa zdá, že sa politicky cítite so Smerom lepšie, než so všetkými opozičnými stranami. Vnímate to tak, že na Slovensku sa už táto politika blokov skončila?

Posledné voľby zmenili to, že podpora pre vládu v parlamente sa hľadá nie zo 150 poslancov, ale len zo 136 poslancov. Teda mínus ĽSNS. V tejto situácii musia vládne strany aj opozícia podať výkon, aby sa po ďalších voľbách situácia neopakovala.

Vždy bude platiť, že je príjemnejšie sedieť vo vláde s partnermi, s ktorými ste si hodnotovo blízko.

Áno, prelomilo sa nejaké tabu a to, či dané usporiadanie pretrvá aj v ďalšom volebnom období, bude závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať celá scéna. Aj na jej opozičnej časti.

Pred marcom 2016 ste hovorili, že vaším želaním je vznik stredo-pravej vlády. Dokážete dnes povedať, že by ste si želali vznik stredo-pravej vlády aj po ďalších voľbách?

Dnes si túto otázku vôbec nekladiem.

Pretože ju nepovažujete za dôležitú?

Mojou prioritou je do bodky naplniť, k čomu sme sa za Most-Híd zaviazali v programovom vyhlásení vlády.

Problémom Mosta však nebola ani tak účasť v tejto vláde, ale následná pasivita pri škandáloch, ktoré otriasli krajinou. Pri kauzách ministra vnútra Kaliňáka Most netlačil na jeho odchod, naopak, Béla Bugár ho podržal. Nie je to zlyhanie Mosta?

Môžeme na to mať vo vnútri strany rôzne pohľady, ale takto kategoricky by som to nepovedala.

Vybrali ste si oblasť, kde by podľa vás mal byť Most ofenzívnejší, ale ja môžem ukázať príklady, kde sme boli ofenzívni, napríklad v prípade zrušenia Mečiarových amnestií. V koalícii nemôžete na pílu tlačiť permanentne.

Lenže problém s Kaliňákom súvisí priamo s vašou silnou agendou boja proti extrémizmu. Korupčné škandály a nevyvodzovanie zodpovednosti sú jedným z jeho zdrojov. Nezabíja Kaliňák v kresle ministra vnútra vašu hlavnú motiváciu vstúpiť do tejto vlády?

Ja som už na to svoj názor povedala. Nič na ňom nemením, ale ani necítim potrebu hovoriť to každý týždeň päťkrát.


 

Teraz sa okolo Roberta Kaliňáka dejú ďalšie kauzy, podozrivé zámeny pozemkov a podobne. Nepostaví sa Most po roku k tomu inak?

Je to možné, ale opakujem: môj názor k tomu je známy, nezmenil sa.

Teda si myslíte, že Robert Kaliňák by mal odstúpiť?

Svoj názor som povedala, necítim potrebu ho meniť, ale ani necítim potrebu ho stále opakovať.

Ako politička však asi máte sformulovanú hranicu, za ktorou si už účasť vo vláde neviete predstaviť. Kde sa nachádza?

Nemyslím si, že je adekvátne ministrovi vlády, aby verejne hovoril nejaké podmienky, čo je a čo nie je pre neho akceptovateľné.

Dá sa povedať, že vstup do tejto vlády aj to, že ste tam s Robertom Kaliňákom, je najväčším kompromisom vašej politickej kariéry?

(Ticho.) Určite je to veľký kompromis.

Most je maďarsko–slovenskou stranou, ale viac hlasov vo voľbách dostal od maďarskej menšiny. Most aj SMK čelia problému, že maďarských voličov je z dôvodu demografie stále menej, SMK sa napokon už z tohto dôvodu zrejme nemá šancu dostať do parlamentu. Ako vzhľadom na tento fakt rozmýšľate o budúcnosti Mosta?

Myslím, že v týchto voľbách sme to mali pri slovenských a maďarských hlasoch rozdelené zhruba fifty-fifty. Ale áno, platí, že ten štandardný pomer je približne dva ku jednej v prospech maďarských hlasov.

Aj preto bude menšinový pilier pre Most vždy kľúčovým. Koncept občianskej strany, o ktorú sa snažíme, však môže byť atraktívny aj pre voličov z juhu Slovenska, ktorí nepovažujú za kľúčové voliť vždy iba národne.

Faktom je, že vašich liberálnejších slovenských voličov vstup do tejto vlády asi sklamal. Neocitá sa Most z hľadiska dôvery voličov v podobnej situácii, ako bola SDKÚ pred voľbami v roku 2012?

Netvrdím, že to je úplne jednoduchá situácia, ale záleží na tom, ako dokážeme voličov presvedčiť vo výsledku.

Problém našich strán je často v tom, že stavajú na charizme jedného lídra. V Smere dnes existuje debata, čo bude po Robertovi Ficovi. Béla Bugár je dnes najdlhšie slúžiacim slovenským politikom, aj keď stále s vysokou mierou popularity. Zamýšľate sa nad tým, čo bude s Mostom, keď Bugár skončí?

Takto debaty nevedieme, ale urobili sme niečo iné. Cielene sme si povedali, že treba dať priestor mladým politikom. Prejavilo sa to aj pri obsadení uvoľneného miesta podpredsedu Mosta, ktorým sa stal Ábel Ravasz, ale aj pri obsadení niektorých postov vo vláde.

Štátnym tajomníkom na ministerstve školstva sa stal Peter Krajňák, na ministerstve kultúry Konrád Rigó. Ábel Ravasz sa stal vládnym splnomocnencom pre rómske komunity. Teda cielene sa snažíme omladiť.

Béla Bugár je najdlhšie pôsobiacim vrcholným politikom na Slovensku. Je zaujímavé, že už pred desiatimi rokmi sa chystal odísť z vrcholnej politiky. Napokon ho okolnosti donútili odísť z SMK a založiť Most. Bude podľa vás kandidovať aj vo voľbách v roku 2020?

Nemám pocit, že by sa chystal odísť. Ani si to dosť dobre neviem predstaviť.

Foto: Andrej Lojan

Odporúčame