O Matoviča už predsa nejde

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
O Matoviča už predsa nejde

Richard Vašečka a Veronika Remišová (obaja OĽaNO-NOVA) počas 17. schôdze parlamentu v Bratislave 9. mája 2017. FOTO TASR – Martin Baumann

Ostatná tlačovka Igora Matoviča postavila jeho ľudí k múru. Musia si vybrať.

Čo myslíš, kto má pravdu, pýtal sa ma včera kamarát. Matovič, keď hovorí, ako mu ktosi hrozí, Lipšic, ktorý dodáva, že vie, ako to desí Matovičovu rodinu? Alebo je to celé inak?

Myslím si, že je dosť dobre možné, že pravdu majú všetci. Že Matovičovi niekto hrozí, napokon nebol by prvým a určite ani posledným, rozumiem empatickej poznámke Daniela Lipšica, aké je to pre rodinu trnavského politika nepríjemné, najmä pre jeho deti, ale napriek tomu je Matovičovo správanie neprípustné. Dôvody najlepšie opísal Štefan Hríb.

Treba ale dodať jednu nepríjemnú vec. Týka sa totiž slušných ľudí okolo Igora Matoviča.

O Matoviča samotného už nejde. Už nejaký čas je jasné, že Igor Matovič sa vydal na cestu, ktorá ho do vlády nedovedie. Aj keby bola po voľbách v parlamente pravicová väčšina, do koalície s ním určite nepôjde Béla Bugár, za hranicou predstavivosti je aj spolupráca Matoviča s Kollárom a osobne si myslím, že trikrát by si to rozmyslel aj Richard Sulík. Aj keď tak rád vyznáva metódu pokus-omyl.

Keď som pozeral Matovičovu tlačovku, jeho novinové rozhovory či diskusiu na TA3, myslel som na slušných ľudí z jeho poslaneckého klubu. Myslím na nich už dlho.

Richard Vašečka mi minulý rok hneď po voľbách a vypadnutí KDH z parlamentu v rozhlasovej diskusii povedal, že rozmýšľa nad založením konzervatívnej platformy. Chápal som to ako úvahu o politickej emancipácii od Igora Matoviča. Celé to trvalo pridlho, výsledok sa nepodaril.

Veroniku Remišovú som viackrát počul hovoriť o tom, že politika nemá byť len bojom proti korupcii. Vnímal som jej pokusy a úvahy o programe, jej návrhy zákonov, ale ani ona nikdy nedokázala Matovičovi povedať nie, myslím za seba nie, a na jeho tlačovú promenádu nejsť. To, prečo ju tam vždy zavolal Igor Matovič, bolo jasné každému. Ale prečo to prijala a dodnes prijíma aj ona?

Tento týždeň ale priniesol definitívny zlom.

Nejde len o základnú úctu a slušnosť voči iným, napríklad politickým oponentom, s ktorými sa nikdy nemusíme zhodnúť, nejde len o zodpovednosť za rastúcu nekultúrnosť a tuposť vo verejnom živote, v tejto chvíli ide už o ochotu spájať vlastné meno s takýmito spôsobmi Igora Matoviča.

Je to ako za normalizácie: súhlasíš, súdruh, alebo nesúhlasíš? 

Tak ako vtedy, aj teraz platí, že nám nemusíš veriť, nemusíš vnútorne súhlasiť. Dôležité je, čo povieš verejne. Ide predsa o tvoje miesto a tvoju kariéru. Rozhodni sa.

Igor Matovič na svoju kandidátku zavolal mnoho slušných ľudí, nazýval ich osobnosťami. Vždy tvrdil, že to urobil preto, že si ich váži. Nepochybujem, že hovoril pravdu.

Teraz ale ide o to, ako si vážia samých seba oni.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo