Lekcia praktickej politiky: Keď je Merkelová za Putina a Fico proti

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Lekcia praktickej politiky: Keď je Merkelová za Putina a Fico proti

Ruský prezident Vladimir Putin sa rozpráva s premiérom SR Robertom Ficom počas ich stretnutia v moskovskom Kremli 25. augusta 2016. FOTO TASR/AP

Jedna dôležitá epizóda o tom, ako sa Rusko dohodlo s Nemeckom na stratégii proti Ukrajine i viacerým štátom strednej a východnej Európy.

Pred pár dňami sa medzi správami objavila informácia, že ruský plynový konglomerát Gazprom sa dohodol na spolupráci s piatimi európskymi energetickými gigantmi. Cieľom spolupráce je vybudovanie nového plynovodu pod Baltským morom z Ruska priamo do Nemecka.

Vzťahy medzi Ruskom a EÚ sú pritom narušené tak, ako od čias pádu železnej opony ešte neboli. Po ukrajinskej kríze a zabratí Krymu uvalila Únia na Rusko ekonomické sankcie. Z času na čas dôjde aj k vojenským incidentom vo vzduchu či na mori.

Spolupráca takého rozsahu, ako je výstavba plynovodu, je preto udalosťou, ktorá stojí za bližšiu pozornosť. Nielen kvôli samotnej výstavbe megalomanskej infraštruktúry, ale najmä kvôli tomu, čo sa stane potom, až bude plynovod fungovať. Je to totiž dobrá ukážka toho, ako pragmaticky fungujú veľmoci, keď si strážia svoje záujmy. Hoc aj s podporou svojich nepriateľov, a proti záujmom svojich menších spojencov.

O čo ide

Plyn je v krajinách EÚ po rope druhou najvyužívanejšou energetickou komoditou, vyrobí sa z neho viac energie ako napríklad z jadra. No iba tretina spotrebovaného plynu sa ťaží v EÚ, zvyšok sa dováža. A až štyridsať percent plynu, ktorý sa dováža, prichádza z Ruska. Samotné Nemecko spotrebuje toľko ruského plynu ako celá východná Európa. Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia spolu tiež približne toľko.

Závislosť Európy od ruského plynu je enormná a je to aj politický problém. Po ekonomickej kríze v 2009 to síce chvíľu vyzeralo, že sa to časom nejako vyrieši samo, keďže spotreba plynu aj jeho cena sa začala prepadávať. Nádeje sa vkladali aj do rozmachu obnoviteľných zdrojov.

No pred dvoma rokmi sa prepad spotreby plynu zastavil, tá dokonca mierne vzrástla. K tomu sa pridali aj nové odhady, podľa ktorých sa dodávky z Nórska, druhého najväčšieho importéra plynu do EÚ po Rusku, budú postupne musieť znižovať. Európska únia, Nemecko zvlášť, tak musia myslieť na to, ako si čo najlacnejšie zabezpečiť dodávku plynu pre budúce desaťročia.

 

Prameň: BP, údaje z roku 2015

Ruská taktika

Nejde však len o potreby Únie. Pre Rusko je európsky trh životne dôležitý. Tržby z predaja plynu sú na úrovni ročného rozpočtu celej ruskej armády, pričom väčšinu kupujú práve krajiny EÚ. Rusko sa preto už pred dvadsiatimi rokmi rozhodlo, že musí výrazne posilniť plynovú infraštruktúru do Európy, aby vedelo svoj plyn dostať do Európy v čo najväčšom množstve a čo najlacnejšie. Doteraz malo len dva veľké plynové projekty. Väčší, dlho známy ako plynovod Bratstvo, ktorý ide aj cez Slovensko, a menší Jamal, ktorý ide cez Poľsko.

Rusko sa pritom vôbec netají, že prvý, kto na to doplatí, bude práve Ukrajina, ktorú chce politicky aj ekonomicky čo najviac oslabiť. Zdieľať

Na papieri sa preto rozbehlo viacero ďalších plynovodných projektov, väčšina z nich v nejakom bode zamrzla. No jeden bol mimoriadne úspešný: v roku 2011 spustilo Rusko dve podmorské potrubia, spolu nazvané Nord Stream. Idú popod Baltské more z Ruska priamo do Nemecka. Tieto ruské podmorské potrubia sú vôbec najdlhším podmorským potrubím na svete.

Po tom, ako zlyhali projekty cez iné trasy, sa Rusko rozhodlo staviť ešte raz na túto istú trasu a postaviť ešte jeden taký Nord Stream. Nový projekt nazvali Nord Stream 2.

Potopiť Ukrajincov

Ak sa vybuduje aj Nord Stream 2, znamenalo by to, že popod Baltské more pôjdu potrubia spolu s takou kapacitou, ako má tranzit ruského plynu cez Slovensko. Výrazne sa tak zvýši vplyv Ruska v európskom plynovom sektore. Nejde len o to, že sa zvýši samotná kapacita, teda možný objem dodávaného plynu. Ak bude mať Rusko k dispozícii viac ciest, ako do Únie doviezť plyn, bude môcť tlačiť na krajiny, kadiaľ jeho plyn tečie.

Rusko sa pritom vôbec netají, že prvý, kto na to doplatí, bude práve Ukrajina, ktorú chce politicky aj ekonomicky čo najviac oslabiť. Ďalší, koho sa zmena najviac dotkne, bude Poľsko, jeden z najväčších nepriateľov Ruska v Európe. A, prirodzene, Slovensko, keďže cez nás prúdi najviac ruského plynu do Únie, ktorý však prichádza z Ukrajiny, ktorú chce Rusko postupne odstaviť od tranzitu.


 

 

Trasa plynovodov Nord Stream a plánovaného Nord Stream 2. Ich spoločná kapacita dosiahne kapacitu vyše 100 miliárd kubických metrov plynu ročne. Modrá čiara – už sprevádzkovaný Nord Stream, červená čiara – projekt Nord Stream 2. Ilustrácia – Gazprom

 

Na to, aby Rusko svoj plán zrealizovalo, potrebuje intenzívnu spoluprácu európskych krajín. Napríklad preto, že potrubia vedú cez výsostné vody viacerých štátov Únie či preto, aby sa plyn, ktorý sa dostane do Európy, napojil na existujúcu infraštruktúru. (Nehovoriac o tom, že Rusko by rado malo aj európske spolufinancovanie.)

A tu sa začína pragmatická politika. Najmä z pohľadu Nemecka, ktoré je najväčším spotrebiteľom ruského plynu. Zdá sa, že Nemci sú v tomto ochotní bojovať za Rusko aj proti ostatným krajinám Únie vrátane samotnej Európskej komisie.

Porazený Šefčovič, ľahostajná Merkelová

EÚ má v oblasti energetiky prepracovanú politiku a reguláciu. Napríklad prikazuje prevádzkovateľom potrubí, aby svoju infraštruktúru sprístupnili na voľnom trhu, teda aby si ju nemohol uzurpovať jeden dodávateľ plynu. Podobne ako to funguje s elektrickým vedením, ktoré dnes má právo využívať každý obchodník s elektrinou za rovnakých podmienok.

Európska komisia tiež plánuje diverzifikovať zdroje dodávok plynu do Únie, aby nebola od nikoho závislá. To je opatrenie vyslovene namierené proti Rusku. Presadzovanie týchto princípov má na starosti eurokomisár Maroš Šefčovič, jeden z najvýznamnejších ľudí v komisii.

Práve Maroš Šefčovič sa snažil dosiahnuť, aby sa na chystaný nemecko-ruský plynový projekt sťahovala prepracovaná európska regulácia. Ďaleko sa však nedostal.

Rusi, teda Gazprom, si na lobingovú pomoc v Nemecku zaplatili prvú triedu – bývalého kancelára Gerharda Schrödera. Zdieľať

Nemecký úrad pre regulácie sieťových odvetví Bundesnetzagentur jednoducho skonštatoval, že príslušnými pre reguláciu Nord Stream 2 sú národné inštitúcie a žiadna európska regulácia sa konať nebude. Čo znie zvláštne, pretože keď sa o podobný projekt s Rusmi pokúšali Bulhari  potrubie malo ísť popod Čierne more  Európska komisia ho de facto zablokovala, pretože bol v rozpore práve so spomínanou európskou politikou.

Zatlačiť na Nemecko je však v podstate nemožné. Komisárovi Šefčovičovi preto nezostalo než skonštatovať, že sa tu stretávajú dva nezosúladené právne nároky.

Pozícia samotnej Merkelovej k posilneniu ruských plynových pozícií je rezervovaná. Keďže si uvedomuje, že Nord Stream 2 popiera všetko, o čo ide európskej energetickej politike, netvári sa ako veľký fanúšik tohto projektu. Zároveň ale nerobí nič, čo by postup projektu blokovalo.

Rusi, teda Gazprom, si na lobingovú pomoc v Nemecku zaplatili prvú triedu – bývalého kancelára Gerharda Schrödera. Ten je od roku 2006 členom predstavenstva ruských projektov Nord Stream. Neprekvapuje preto, že práve sociálni demokrati, koaliční partneri Merkelovej CDU, sú veľkí zástancovia tohto projektu.

A tak Nemecko, ktoré najtvrdšie postupovalo proti Rusku a v záujme Ukrajiny, dnes presadzuje projekt, na ktorý najviac doplatí práve Ukrajina a oslabí tiež pozíciu Európskej únie.

 

Ruský premiér Vladimír Putin (druhý sprava), bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder (vľavo) a šéf ruského plynárenského monopolu Gazprom Alexej Miller (vpravo) na stretnutí v Soči 18. septembra 2008 počas medzinárodného fóra investorov. FOTO TASR/AP

 

Slovensko je proti

Slovensko sa zasa ocitlo medzi odporcami tohto projektu. Spolu s ním aj ďalšie východoeurópske krajiny, ktoré projekt poškodí: Česko, Chorvátsko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko. Títo všetci sa pred rokom spojili a Európskej komisii poslali ostro formulovaný list. Posilnenie severnej trasy z Ruska do Nemecka podľa nich bude mať „destabilizujúce geopolitické dôsledky“.

Radoslaw Sikorski prirovnal severnú plynovú cestu z Ruska do Nemecka k nacisticko-sovietskemu vojenskému paktu Ribbentrop – Molotov. Zdieľať

Aj Robert Fico použil ostrý slovník, keď povedal, že západní politici „z nás robia idiotov”. Slovensko bolo totiž kľúčovým hráčom, vďaka ktorému sa na Ukrajinu dostal plyn reverzom aj potom, ako ju Rusko od energie odrezalo. Na čo Rusko hľadelo kriticky a čo Robert Fico kompenzoval diplomatickou aktivitou za zrušenie sankcií proti Rusku.

„Je to čisto politický projekt Nemecka a Ruska. Je v rozpore s princípmi Energetickej únie a ide aj proti politike, ktorú robíme voči Ukrajine. Keď sa dajú dve veľké krajiny dohromady, tak vždy trpí niekto iný,” povedal pred rokom premiér.

Robert Fico však má aj pragmatickejšie dôvody na silné slová než len dobro Ukrajiny. Obídenie Ukrajiny znamená aj obídenie Slovenska, teda ukrátenie biznisu Eustreamu, ktorý dnes kontroluje český miliardár Daniel Křetínský. Štát je v Eustreame spoluvlastníkom. Křetínský kontrolu nad podnikom prevzal pred štyrmi rokmi v spolupráci s ľuďmi z J&T, ktorí mu dopomohli k hladkému a tichému priebehu akvizície za druhej Ficovej vlády.

Fico sa tak aktívne pustil do lobingu.

V lete minulého roku letel premiér spolu s Křetínským do Moskvy. Zatiaľ čo Fico sa stretol s Putinom, Křetínský zasa so šéfom Gazpromu.

Fico bol po stretnutí spokojný. Ohlásil, že bojovať proti Nord Streamu nemá zmysel a že Eustream má od Ruska záruku, že platiť za tranzit cez Slovensko budú Rusi v dostatočnej miere aj po dostavaní Nord Streamu 2.

Rusi sa podobne snažia zapôsobiť aj na iných členov protiruskej plynovej aliancie. Lotyšsku napríklad ponúkli, aby sa jeho prístavy stali kľúčovým uzlom pre distribúciu plynových rúr počas výstavby plynovodu, čo znamená, že ide o biznis za desiatky miliónov eur.

Poučenie z plynu

Ak si odmyslíme závažnosť celej situácie, pôsobí to celkom bizarne. Nemecko proaktívne pristupuje k podpore ruských záujmov, hoci na úkor celoeurópskej politiky, pretože tentoraz sa ruské záujmy prekrývajú s nemeckými, je dobrá lekcia z pragmatickej politiky.

Plynová politika je len malý výsek celého komplexu vzťahov. Zdieľať

Samozrejme, neznamená to, že tým Nemecko kompletne popiera celú svoju kritickú rétoriku voči Rusku a iné diplomatické a politické kroky. Plynová politika je len malý výsek celého komplexu vzťahov.

Malý, ale dosť veľký na to, aby poslúžil ako príklad toho, ako to vyzerá, keď aj európske veľmoci z času na čas porušia svoje deklarované princípy, keď ide o ich záujmy.

A zároveň nás podnietil k zdravému sebavedomiu pri formulovaní vlastných záujmov.

Článok vyšiel s podporou Nadácie Konrada Adenauera.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo