Kde sa nacistickí lekári naučili svoju etiku? V učebnici

Kde sa nacistickí lekári naučili svoju etiku? V učebnici

Karl Brandt, osobný lekár Adolfa Hitlera, počas tzv. procesu s lekármi v Norimbergu v roku 1947, ktorý ho odsúdil za spoluúčasť pri pokusoch na ľuďoch. Foto: wikimedia.org.

Študentom medicíny v nacistickom Nemecku etika vôbec nechýbala, mali ju však zle nastavenú.

Nemecké zdravotníctvo za Hitlerovej vlády vyústilo do takých hrôz – eugenika, pokusy na ľuďoch, nútená sterilizácia, nedobrovoľná eutanázia, masové vraždy –, že sa natíska povedať, že „nacistickým lekárom chýbala akákoľvek etika“.

No podľa článku, ktorý vyšiel v Annals of Internal Medicine od autorov Floriana Brunsa a Tessy Chelouchovej (z Nemecka a Izraela), to tak vôbec nebolo. Lekárska etika bola v rokoch 1939 až 1945 na nemeckých zdravotníckych školách v skutočnosti dôležitou súčasťou učebných osnov. Nacistickí predstavitelia zriadili na každej nemeckej zdravotníckej škole predmety s názvom „medicínske právo a odborné štúdiá“ (MLPS).

Etika vôbec nechýbala. Bola to len zlá etika.

Spomínaný odborný článok sa zameriava na Rudolfa Ramma, nemeckého všeobecného lekára, ktorý sa počas vojnových rokov stal najvýznamnejším tvorcom nacistickej medicínskej etiky. Bol horlivým antisemitom, ktorý žiadal „úplné vyriešenie židovskej otázky v Európe“ a „radikálne odstránenie Židov“.

Weimarské etické normy boli v skutočnosti veľmi dôsledné. Nacistické úrady ich ani vôbec nezrušili, akurát zo zákazu experimentovania s ľuďmi vylúčili väzňov v koncentračných táboroch. Zdieľať

Ramm bol šéfredaktorom časopisu Nemeckej lekárskej asociácie Deutsches Ärzteblatt a autorom učebnice Ärztliche Rechts- Standeskunde. Učebnica sa v priebehu jedného roka vypredala. Ramm sa známeho „súdu s lekármi“ z roku 1947 nedožil. V auguste 1945 ho odsúdili a popravili Sovieti. Po niekoľkých mesiacoch bola jeho kniha zakázaná.

Čo sa študenti medicíny počas nacistickej éry učili? Podľa Brunsa a Chelouchovej „nerovnému zaobchádzaniu s ľuďmi, morálnemu imperatívu zachovania čistého árijského národa, autoritárskej úlohe lekára, záväzku jednotlivca zostať zdravý a uprednostneniu verejného zdravia pred starostlivosťou o jednotlivca“.

Dnes to znie strašne odporne, ale Ramm veril, že nacistická ideológia bola zodpovedná za „obnovenie vysokej úrovne profesionálnej etiky“. Nadchlo ho, že „profesia bola značne vyčistená od politicky nespoľahlivých prvkov cudzích pre našu rasu“ (teda nemecko-židovských lekárov).

Bruns a Chelouchová zhŕňajú piliere jeho etiky takto:

Ramm videl tri ohrozenia pre nemecký národ: „rasové miešanie“, klesajúca pôrodnosť a „vzostup podradných prvkov“ v nemeckom národe. Ramm odsúdil akýkoľvek spôsob zdravotnej starostlivosti o „vrodene menejcenných“ ľudí a tvrdil, že každá osoba v nacistickom Nemecku má morálnu povinnosť zostať zdravá.

Zo spätného pohľadu ľahšie vidieť, aká bola nacistická „morálna etika“: vytvorila povrchnú racionalizáciu na umožnenie lekárom, aby sa spolupodieľali na rozširovaní vlády Tretej ríše v Európe. Ich kolaborácia s režimom bola hanebná, a to sme ešte nespomenuli hrôzy experimentovania s väzňami a masové vyhladzovanie.

Lekári musia odolať pokušeniu presvedčenia, že sú omnoho etickejší, ako to bolo „za zlých starých čias“. Etické štandardy nie vždy napredujú k lepšiemu, niekedy upadajú. Zdieľať

Viac ako o detaily minulosti sa Bruns a Chelouchová zaujímajú o poučenie pre súčasných lekárov. Tvrdia, že lekári musia odolať pokušeniu presvedčenia, že sú omnoho etickejší, ako to bolo „za zlých starých čias“. Etické štandardy nie vždy napredujú k lepšiemu, niekedy upadajú.

Vo Weimarskej republike boli etické normy pre experimentovanie s ľuďmi v skutočnosti „pozoruhodne pokročilé“. Vláda v roku 1931 odpovedala na škandály v medicínskej praxi a zaviedla jasné usmernenia. Tie boli v istom zmysle ešte prísnejšie ako Norimberský kódex medicínskej etiky prijatý po skončení druhej svetovej vojny. Neterapeutický výskum bol „bez súhlasu za akýchkoľvek okolností zakázaný“; aby sa riziko pre ľudí minimalizovalo, zaviedla sa nutnosť analýzy nákladov a experimentovanie na zvieratách; zverejnenie výsledkov muselo rešpektovať ľudskú dôstojnosť a pod.

Nacistickí lekári sa teda ťažko mohli odvolávať na to, že by im humánne etické štandardy neboli známe. Úrady sa v skutočnosti ani neobťažovali weimarské normy zrušiť. Jednoducho iba zmenili subjekt experimentovania tak, že z neho vylúčili väzňov v koncentračných táboroch.

Bruns a Chelouchová to uzatvárajú týmto varovaním:

Je dôležité si uvedomiť, že etická argumentácia môže byť narušená a že vyučovanie etiky samo osebe nezaručuje morálnu integritu lekárov. História bioetiky odhaľuje, že profesionálny étos lekárov je krehkejší, ako sme si mysleli, pretože závisí od morálneho ducha doby a politicko-spoločenských okolností, ktoré sa časom menia...

Po zverstvách nacizmu a komunizmu už niet nebezpečenstva, že by sa medicínska profesia vrátila ku kolektivistickej ideológii, ktorá kladie blaho spoločenstva nad zdravie jednotlivca. No stále je ohrozovaná ideologickými pokušeniami.

Dnes už kolektivistická ideológia nehrozí, nebezpečenstvom je extrémny individualizmus, keď sa v mene autonómneho rozhodnutia dovoľuje akákoľvek nespravodlivosť od potratov cez sebapoškodzovacie operácie po eutanáziu. Zdieľať

Dnešné nebezpečenstvo tvorí vnášanie extrémneho individualizmu do lekárskej praxe, v dôsledku čoho je etika definovaná iba podľa štandardu autonómie. Pokiaľ pacient koná „autonómne“ a s informovaným súhlasom, možné je všetko: od potratu cez sebapoškodzovacie operácie po eutanáziu.

V mene tejto ideológie je možné racionalizovať každý druh nespravodlivosti. Dnes podobne ako v nacistickom Nemecku medicínskej profesii hrozí, že bude vyčistená od „politicky nespoľahlivých prvkov“ – objektov svedomia.

Autonómnosť je však iba jednou dimenziou ľudského blaha. Je kompatibilná s osamelosťou, nešťastím, fyzickým utrpením, krutosťou a protispoločenským správaním. Zisťujú to v Belgicku, Holandsku a Kanade, kde sa rozširuje dosah legálnej eutanázie.

V mnohých prípadoch platí, že keď dnešní medicínski etici hľadajú príklady skazeného etického uvažovania, nemusia googliť obrázky Rudolfa Ramma. Stačí, ak sa pozrú do zrkadla.

Michael Cook
Autor je bioetik, šéfredaktor austrálskeho magazínu Mercatornet.

Pôvodný text: Where did Nazi doctors learn their ethics? From a textbook. Uverejnené so súhlasom Mercatornet, preložil L. Obšitník.

Novinka z vydavateľstva

Posvätné manželstvo

Čo ak je Božím zámerom, aby sme boli v manželstve nielen šťa...

Bestseller o hodnote manželstva

O knihe
Cena u nás: 11,18 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo