Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
26. novembec 2011

KÁZEŇ PETRA FOGAŠA: Terapia tmou

silent_night-text1.jpg Na svete je príliš veľa svetla. Vedci dnes hovoria o tzv. svetelnom znečistení, teda o prebytočnom umelom svetle, ktoré žiari v takých smeroch a intenzite, že človeku už nepomáha, ale škodí. Deklarácia UNESCO z roku 1994 prisudzuje budúcim gener...

Na svete je príliš veľa svetla. Vedci dnes hovoria o tzv. svetelnom znečistení, teda o prebytočnom umelom svetle, ktoré žiari v takých smeroch a intenzite, že človeku už nepomáha, ale škodí.

Deklarácia UNESCO z roku 1994 prisudzuje budúcim generáciám právo na „nezničenú a neznečistenú Zem, vrátane práva na čistú oblohu“. V roku 2007 bola dokonca viacerými medzinárodnými inštitúciami podpísaná Deklarácia na ochranu tmavého neba a práva sledovať hviezdy. Z dokumentu vyplýva, že tmavá obloha je kultúrne, vedecké a ekologické dedičstvo ľudstva.

Štúdie ukazujú, že na zemskom povrchu pribúdajú miesta, z ktorých je už takmer nemožné kochať sa pohľadom na hviezdy. Aj energetici a ekonómovia pridávajú svoje argumenty o plytvaní zdrojmi, ktoré by mohli byť využité prospešnejšie. Ani lekári neprotestujú, pretože podľa najnovších výskumov nadbytok umelého svetla napomáha tvorbu rakovinotvorných buniek. Aj bežný obyvateľ mesta nervózne prikývne a ukáže na pouličnú lampu, ktorá mu prenikavo žiari do okna a zabraňuje v spánku. V boji proti tomuto fenoménu vznikajú nové zákonom chránené územia, kde nočné pozorovanie neba zostáva zážitkom na nezaplatenie. Na našom území sa jeden takýto „park tmavej oblohy“ nachádza v Poloninách.

Noc vnútorná

Cirkevné obdobie, ktoré dnešnou nedeľou začíname, je obdobím ponárajúcim nás do tmy. Jeseň počas týchto štyroch týždňov prežíva svoju poslednú tretinu. Dni sa skracujú, noci predlžujú. Príroda postupne zaťahuje svoju nebeskú oponu. A čo robí človek?

V stupňujúcej sa intenzite okolo seba zažína stále viac svetiel všetkých druhov a veľkostí. Čím sme bližšie k Vianociam, tým viac náš životný priestor zapĺňajú nové blikajúce žiarovky a sviečky naprogramované podľa želania, pestrofarebné pozlátené a postriebrené ozdoby či kadejaký iný sezónny ozdobný tovar. Čím viac nás príroda zahaľuje do väčšej tmy, tým viac vypínačov zapneme. Ak je táto činnosť v určitom zmysle odzrkadlením toho, čo sa deje v našom vnútri, potom jej pôvod s najväčšou pravdepodobnosťou možno nájsť v nasledovnom: nevieme vydržať v tme. Bojíme sa jej a za každú cenu sa pokúšame vymaniť z jej pazúrov.

„Prázdno, ktoré človek nosí vo svojom vnútri, a rozbité vzťahy, na ktorých urovnanie mu chýba pokora, sa pokúša prekryť množstvom zbytočných darčekov a falošných úsmevov, aby aspoň na malú chvíľu v sebe vzbudil pocit, že všetko je v poriadku.“

Inzercia

Zdieľať

Ide o tmu vnútornú, ktorú karmelitánska špiritualita pozná od čias sv. Jána z Kríža pod označením „temná noc“. Vôbec sa tu nemieri na symboliku hriechu a jeho neblahých následkov. Zároveň, nie je potrebné hneď myslieť na neznáme stavy vyprahnutosti, ktoré sú vyhradené pre elitných mystikov. Tma v tomto význame predstavuje nedostatok vnútornej útechy. Všelijaké skúsenosti nás do nej môžu dohnať – ak nám chýba radosť, a nepoznáme dôvod; ak nás naše konanie neuspokojuje, no nevieme nájsť dôvod pre skoncovanie s ním; ak žijeme nanajvýš čestne, no frustrujú nás pocity prázdnoty a zbytočnosti; ak sa naše romantické sny rozplynú, a nedokážeme čeliť tvrdej realite; ak sa modlíme a modlíme, a nič necítime... Takúto tmu v srdci považujeme za neznesiteľnú či neľudskú, ktorá nemá v našom živote čo robiť. A preto sa začneme oslepovať svetlami, ktoré nás v konečnom dôsledku ponárajú do tmy ešte hlbšej a bránia nám uzrieť to, čo sa dá iba bez nich.

Svetlá, ktoré oslepujú

Výstižným prejavom tohto procesu je predvianočné hektické nakupovanie, pokračujúce vianočným obdarúvaním sa plným pretvárky, ktoré zvyknú vyústiť v náhlu povianočnú depresiu. Prázdno, ktoré človek nosí vo svojom vnútri, a rozbité vzťahy, na ktorých urovnanie mu chýba pokora, sa pokúša prekryť množstvom zbytočných darčekov a falošných úsmevov, aby aspoň na malú chvíľu v sebe vzbudil pocit, že všetko je v poriadku. Ak je túžba obdarovať prejavom mojej lásky a snahou o jej posilnenie, vtedy majú únavné púte do obchodných centier zmysel. Ak je, na druhej strane, pokusom o nalepenie krikľavej náplasti na nevyliečené rany, stáva sa svetlom, ktoré škodí.

Zdieľať

Konkrétne. V našom manželstve to prestalo klapať, k úprimnému rozhovoru sa už nedokážeme odhodlať. S deťmi takisto nevieme nájsť spoločnú reč, oni si žijú vlastný život. Alebo bývajú ďaleko, a na vzájomné stretávanie a láskavosti nezostáva čas. Tak sa aspoň raz v roku zasypeme materiálnymi pozornosťami od výmyslu sveta so sladkokyslými výrazmi na tvári... A kto môže byť po takýchto sviatkoch šťastnejší?

Svetlo vo tmách svieti

Mám nádej, že pomaly budú vznikať domáce „parky tmavej oblohy“. Udeje sa tak v rodinách, ktoré si zachovajú svoju tmu, svoju „tichú noc“. Nebudú otrepanými frázami márne kritizovať gýčové reklamy a koncoročné obchodnícke akcie, zatiaľčo by sa predsa len nechali uniesť týmto uragánom. Vôbec v nich nenájdete bezmyšlienkovitých účastníkov masového diania. Nenechajú sa zotročiť ani závisťou a nekonečným predbiehaním sa so susedmi. Budú to veriaci, ktorí prežijú Vianoce ináč – s menšími ohňostrojmi a chudobnejšími balíkmi pod stromčekom, no s väčšou láskavosťou a skromnosťou, bez strachu z vľúdneho slova, s vôľou odpustiť a možnosťou nového začiatku.

Budú prežívať najkrajšie sviatky nie ako vo vysvietenom hlučnom New Yorku, ale ako v tmavom nevýraznom Betleheme. Oni zbadajú hviezdu, ktorá im ukáže Svetlo, ktoré jediné dokáže prežiariť všetky temnoty duše.

Peter Fogaš
Autor je kňaz Košickej arcidiecézy, momentálne na štúdiách v Ríme.

Ilustračné foto: princeton.edu

Odporúčame

KÁZEŇ PETRA FOGAŠA: Ó, šaty

KÁZEŇ PETRA FOGAŠA: Ó, šaty

Eliška Hašková Coolidge, Američanka českého pôvodu, ktorá 28 rokov pracovala v Bielom dome v službách piatich amerických prezidentov, pre časopis Psychologie dnes (11/2009) povedala: „Etiketa nie je len o tom, ako sa obliekať a ako držať vidličku. Ide predovšetkým o rešpekt k druhému.“ Na podloženie...