Voľba medzi tým, čo Francúzi nechcú a čoho sa boja

Voľba medzi tým, čo Francúzi nechcú a čoho sa boja

Francúzski prezidentskí kandidáti Emmanuel Macron (vpravo) a Marine Le Penová pózujú pred začiatkom televíznej predvolebnej debaty v TV štúdiu v Saint Denis pri Paríži. Foto: TASR/AP

Čo ukázal televízny duel prezidentských kandidátov Emmanuela Macrona a Marine Le Penovej.

Azda jedinou otázkou, ktorá pred debatou zaujímala voličov, bolo, či sa Le Penovej podarí znížiť Macronov náskok a o koľko. Jej kampaň mala od skončenia prvého kola väčšiu dynamiku a zdalo sa, že pomaly zbiera dodatočné percentá. Macronov program nazvala „bratovražedným“ a svoj boj o národný štát videla ako „civilizačný“. Pridal sa na jej stranu aj Nicolas Dupont-Aignan, suverenistický kandidát porazený v prvom kole. Jeho „výtlak“ bol síce len päť percent, ale symbolicky jeho krok znamenal ohromne veľa. Po prvýkrát dokázal Národný Front nájsť spojenca bez extrémistickej nálepky.

Ekonomické opatrenia

Debatu začal Macron s dobre pripravenými číslami a percentami: zníženie zdanenia pre firmy, zrušenie dane z bývania súkromným osobám a všetko to kompenzované zvýšením sociálnych odvodov. Bolo to hladké a učesané ako prezentácia pre správnu radu. Bolo poznať, že hovorí bývalý investičný bankár, poradca prezidenta a ekonomický minister v jednej osobe.

Hneď od začiatku sa ho Le Penová snažila destabilizovať neustálymi odkazmi na jeho ministrovanie u Hollanda. Bolo to však dosť chaotické a akoby nepripravené. Spomenula jeho účasť na predaji a privatizácii viacerých podnikov vrátane predaja Alstomu americkému GE, ktorý svojho času vyvolal otázky možného ohrozenia národnej bezpečnosti. Jej údaje neboli veľmi presné a tam, kde Macron počítal s presnosťou na dve desatinné miesta, Le Penová zaokrúhľovala na miliardy. Keď si uvedomila, že v kupeckých počtoch Macronovi nestačí, snažila sa preradiť z technickej roviny na úroveň vízie krajiny, odmietla merkantilnú spoločnosť, kde je všetko na predaj a dopyt ja zlaté teľa. Ale už bolo neskoro. Po číslach Macrona, ktoré sa aj tak menia každý týždeň, divák už zíval. Nadhodená otázka, ako zastaviť nelegálny dovoz detí zo zahraničia, ostala nezodpovedaná.

Francúzsky prezidentský kandidát Emmanuel Macron (uprostred) odchádza z továrne na výrobu sušičiek firmy Whirlpool 26. apríla 2017 v Amiense. Francúzsky prezidentský kandidát Emmanuel Macron zavítal v stredu do továrne v Amiens na severe Francúzska. Namiesto vrelého privítania ho však robotníci v jeho rodnom meste vypískali a skandovaním prejavili hlasnú podporu jeho súperke z Národného frontu (FN) Marine Le Penovej. Prekvapivý incident podnietila samotná Le Penová. Tá totiž dorazila na miesto neohlásene ešte pred Macronom a kým jej súper rokoval so zástupcami odborov o plánovanom zatvorení továrne, ona sa zhovárala so štrajkujúcimi robotníkmi, pričom s viacerými sa aj odfotografovala. FOTO TASR/AP

Veľmi šikovne sa Macron vykrútil aj v otázke Hollandovho pracovného zákona, ktorý on ako minister priamo nepripravoval, ale podporoval ho a do budúcnosti ho plánuje ešte viac pritvrdiť. Tento zákon výrazne oslabil pozíciu zamestnanca pri prepúšťaní a stal sa predmetom ostrých protestov odborárov, ktoré v uliciach trvali týždne. Okrem toho tým, že bol prijatý bez hlasovania v parlamente, spôsobil vtedy rozkol u socialistov a naštartoval pád Hollanda. Toto „demokratické“ dedičstvo sa Le Penová v debate snažila prisúdiť Macronovi vediac, že práve ono môže mobilizovať ešte nerozhodnutých ľavičiarov.

Imigrácia a bezpečnosť

V druhej časti prišla srdcová téma Národného frontu a situácia sa obrátila. Le Penová ako vyštudovaná právnička a bývalá advokátka bola odrazu omnoho presnejšia a jej návrhy v tejto oblasti konkrétnejšie, aj keď ich účinnosť ostáva pre mnohých otázna. Všetci cudzinci vedení v databáze ako potenciálni teroristi budú vyhostení. Tí, čo majú dvojité občianstvo, budú najskôr zbavení toho francúzskeho a potom tiež vyhostení. Hranice začnú byť kontrolované a zahraničné financovanie islamu zakázané. Striktné dodržiavanie laicity vrátane zákazu závoja v súkromných firmách bude nekompromisné.

Le Penová však nespomenula svoje návrhy na zrušenie možnosti získať občianstvo cez rodinné zoskupovanie migrantov, narodením na francúzskom území alebo obmedzenie získať občianstvo zmiešaným sobášom. Sú to všetko otázky, ktoré Frontu dávajú nálepku nacionalizmu, pričom však ešte v roku 1990 ich mala v programe aj umiernená pravica. Rovnako neotvorila ani otázku národnej identity, cez ktorú by sa dokázala jasnejšie vymedziť voči svojmu oponentovi. Navyše vyjasnenie jej pozície v tejto otázke mohlo zmierniť výhrady, ktoré voči nej stále má určitá časť kresťanských voličov a cirkevnej hierarchie. Le Penová tieto témy úplne obišla, zrejme kvôli nerozhodnutým radikálnym ľavičiarom, ktorých sa stále snaží dostať na svoju stranu.

Namiesto toho sa opäť dala zlákať do lacného útoku, keď obvinila Macrona, že sa spolieha na podporu národného zväzu moslimských organizácií, ktorý je podľa nej liahňou islamizmu. Opäť jej však chýbali silné argumenty a jej obvinenie bolo rovnako nemotorné ako následná sebaobrana Macrona.

Ten, na rozdiel od ekonomickej časti, v tejto téme surfoval po povrchu a strácal sa v neurčitých formuláciách. Boj s terorizmom vidí najmä v posilnení a investovaní do informačnej služby, spolupráci na európskej úrovni pri výmene osobných údajov a posilnení ochrany Schengenských hraníc. Inými slovami zmeniť všetko tak, aby sa nič nezmenilo. Ktovie či to dokážu pozerať ľudia, ktorí stratili svojich blízkych pri všetkých tých atentátoch, preblyslo mi mysľou.

Euro a Európska únia

Očakávalo sa vyjasnenie v programe Le Penovej, pokiaľ ide o odchod z eurozóny. Euro už nemá byť definitívne zrušené, ale len deklasované z pozície jedinej meny na spoločnú menu. Teda akési euro pred rokom 2002 alebo ECU ešte ďaleko predtým. To všetko však príde až po rokovaniach s eurozónou a po referende. Táto komplikovaná konštrukcia je zrejme výsledkom spomenutého partnerstva s Dupont-Aignanom, pre ktorého euro-exit nebol prioritou odvtedy, čo euro oslabilo voči doláru. Cenou za toto spojenectvo je však chaos v hlavách jej voličov a tí, čo boli ešte nerozhodnutí, tak aj naisto ostanú. Monetárna nezávislosť ako pilier francúzskej nezávislosti a prostriedok na zvýšenie konkurencieschopnosti zatiaľ nadšenie nevyvoláva.

Pochopiteľne, Macron spochybnil tento projekt dvojitej meny s tým, že pre firmy, ktoré by obchodovali v eurách a zároveň platili zamestnancov vo frankoch, by to bol koniec. Ani on však v tejto téme nedokázal nazbierať viac bodov. Le Penová mu promptne pripomenula jeho rozhovor pre Reuters, kde mal povedať, že euro je v kríze a do desiatich rokov skončí. A tak Macron stihol len zopakovať svoj recept na záchranu eurozóny prostredníctvom navrhovaného európskeho ministerstva financií v budúcej federálnej Európe.

Francúzska prezidentská kandidátka Marine Le Penová sa fotí so zamestnancami počas návštevy pavilónu s mäsom vo veľkotržnici Rungis neďaleko Paríža 25. apríla 2017. Do druhého kola prezidentských volieb vo Francúzsku, ktoré bude 7. mája, postúpili Le Penová a Emanuel Macron. FOTO TASR/AP

Le Penová nedokázala reagovať a otočiť diskusiu z otázky, čo stojí odchod z eura, na otázku, čo stojí zotrvanie v ňom. Namiesto toho vytiahla tému vysunutých pracovníkov, ktorí pracujú za nižšie mzdy vo Francúzsku, sú však zamestnaní v domovskej krajine. Podľa nej berú prácu domácim a navyše ich dane a odvody idú preč z Francúzska. Táto otázka už nejaký čas parazitovala na problematike Európskej únie a ochrany trhu práce. Kuriozitou je, že podľa európskych štatistík túto neštandardnú formu zamestnania využívajú vo veľkej miere najmä Francúzi, ktorí podpisujú pracovné zmluvy v Luxemburgu, aby potom pracovali doma za nižšie dane.

Kto vyhral

Pre oboch kandidátov mala byť debata príležitosťou získať hlasy nerozhodnutých voličov a takých, čo sú rozhodnutí nevoliť. Je isté, že Le Penová túto šancu premárnila. Nedokázala pozdvihnúť diskusiu na úroveň vízie pre svoju krajinu, neukázala, ako vidí hierarchiu osoba – rodina – národ v pokračujúcej globalizácii, kde je miesto Francúzska v Európe a vo svete. Jej civilizačný projekt nevyznel dosť lákavo, pokiaľ ide o obsah a ani pokiaľ ide o formu. Ak ešte existuje volič, ktorý zúfalo hľadá, komu dať hlas, Le Penovej ho nedá.

Macron vo svojom záverečnom slove spomenul morálnu krízu, v ktorej sa krajina nachádza. Bol to len krátky záblesk ducha, momentálne osvietenie, ktoré nijako ďalej nerozviedol a na ktoré ani Le Penová nereagovala.

Je to škoda, lebo práve z pomenovania prapríčiny súčasného stavu sa celá diskusia mohla a mala odvíjať. Teda to, čo spomenul na konci, malo byť úplne na začiatku. Nestalo sa, a tak majú voliči na výber medzi programom, ktorý nechcú, a programom, ktorého sa boja.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo