Slovenský film dnes

”Česko je divadelný národ, na rozdiel od Slovákov. Myslím si, že Slováci až tak veľmi to divadlo k životu nepotrebujú... Keď si porovnám dajme tomu počet divadiel, ktoré hrajú každý večer v Prahe, ...a počet divadiel, ktoré hrajú každý večer na Slovensku, to sa nedá vôbec porovnať. Tu (v Čechách) je, myslím si, potreba toho divadla ďaleko väčšia... Čo sa týka kina, tak to už vôbec, to sa nedá vôbec porovnávať, pretože na Slovensku sa teraz točí len veľmi málo.." smutne sa raz vyjadrila Emília Vášáryová, keď mala rozlíšiť českého a slovenského diváka. Filmovú situáciu takto vníma väčšina ľudí a je to do veľkej miery aj pravda, hoci je možné, že sa to časom začína zlepšovať...

O výpočet posledných slovenských alebo koprodukčných filmov sa minulý rok pokúsil malý časopis Film.sk v čísle 9/2005, niečo sa dá tiež dozvedieť z filmovej databázy na stránke Slovenského filmového ústavu alebo z projekcie na MFF Bratislava 2006. Ak počítame od roku 2000, tak to boli (za rok 2000) tri filmy, za 2001 dva, za 2002 šesť, za 2003 osem, za rok 2004 dva filmy.

V nasledujúcich rokoch je ich už viac. Podľa hry riaditeľa Radošinského naivného divadla Stanislava Štepku bol nakrútený film Konečná stanica (réžia J. Chlumský), Martin Šulík natočil Slnečný štát z robotníckeho prostredia, Slováci sa podieľali aj na filmoch Příběhy obyčejného šílenství (r. P. Zelenka) alebo Šílení (r. J. Švankmajer). V koprodukcii vznikli aj belgicko-francúzsko-taliansko-slovenský Piatok alebo iný deň (Vendredi ou un autre jour, r. Yvan Le Moine), britsko-belgicko-nemecko-slovenská komédia Bye Bye Harry! (iný názov je tiež Bez snehu, réžia Robert Young). Gabriel Hoštaj nakrútil 35-minútový horor Výlet. V STV sa minulý rok nakrútilo Ticho (réžia Zuzana Liová, komorná dráma o "obyčajnej rodine", už ju vysielala STV) a v polovici mája tohto roku skončilo nakrúcanie komédie Zima kúzelníkov. Režisérom je Dušan Trančík, hrajú tu napr. Marián Labuda (ako kúzelník cestujúci po Stredozemnom mori), Marián Slovák a Csongor Kassai. Do kín (alebo možno pre nedostatok financií len do televízie) by sa mal dostať na jeseň tohto roku. Dokončovať by sa mal aj Smäd režiséra Martina Repku.

Ako pripravujúce sa filmy sa spomína 8 projektov - poľsko-slovenské Haličské príbehy (Opowiesci galicyjske, réžia D. Jablonski), film Laury Sivákovej Nebo, peklo... zem, Final Spot (réžia Slavomír Bachratý), Follow Me (réžia Anabela Žigová). V koprodukcii s Nemeckom sa pripravuje nakrúcanie filmu Muzika podľa poviedky Petra Pišťanka, scenáristicky ju upravil Ondrej Šulaj, režisérom bude Juraj Nvota. Hrať by v ňom mali napr. Luboš Kostelný, Táňa Pauhofová, Dorota Nvotová, Marek Geišberg. Pripravovaný je aj úsmevný thriler Keep Smiling (réžia Pavol Korec), rozpráva o štyroch letných dňoch reportérky Soni a jej čudných zážitkoch, ktoré sa rozhodne vylúštiť. Hrajú tu napr. Agnes Gubiková, Milan Mikulčík, Peter Bebjak, premiéra by mala byť v roku 2007. Jazzus (režisér Tomáš Krnáč) je pracovný názov tragikomédie o mladom slovenskom saxofonistovi a jeho strastiach na ceste z Bratislavy do vysnívaného New Yorku. Veľmi zaujímavý može byť Obsluhoval jsem anglického krále, ktorý podľa románu Bohumila Hrabala dnes na zámku v Slapoch nakrúca Jiří Menzel. Zo Slovákov tu hrajú Milan Lasica, Marián Labuda a Martin Huba, premiéru by mal mať koncom tohto roka. A samozrejme je tu ešte koprodukčný veľkorozpočtový film Bathory režiséra Juraja Jakubiska. Jeho zámerom je očistiť meno grófky Báthoryovej a vykresliť ju ako obeť politického sprisahania, hrať by tu mali napr. Anna Friel, Karel Roden, Andy Hryc, Marek Majeský, Boleslav Polívka. Do kín by sa mal dostať v máji 2007.

Z dokumentárnych filmov sa dá spomenúť hraný dokument My zdes (réžia Jaroslav Vojtek, o rodine Krnáčovcov a ich úsilí udomácniť sa na Slovensku po odchode z kazašskej stepi, podľa námetu Andreja Bána), Marko Škop nakrútil Iné svety o súžití národostného mixu na Šariši, s Jurajom Johanidesom dokončil tiež Slávnosť osamelej palmy (ako pocta režisérovi Elovi Havettovi). Je tu tiež (možno až príliš) ironický dokument Zuzany Piussi Anjeli neplačú o homosexuálnej komunite na Slovensku. Známy slovenský filmár Pavol Barabáš nakrútil dokument o lovcoch lebiek Kumbajoch z Novej Guinei Pururambo a pripravuje iný s názvom Jaskyňa. Sedem magických rokov režiséra Martina Šulíka rozpráva o pestrom živote a potrebách detí po ich príchode na svet. Viac o dokumentoch píše Film.sk 11/2005.

Oproti iným krajinám to nie je veľa, napr. Česko má najmenej 20 hraných filmov ročne (tiež diváci tu častejšie chodia na domáce filmy). Ale vyzerá to tak, že ideme predsa len k lepšiemu...

Lukáš Obšitník

foto: internet

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo