Na brehu Rhôny (Peter Štilicha)

Báseň na nedeľu – Michal Chuda vyberá na každú nedeľu krásne slovenské básne.

Peter Štilicha
Na brehu Rhôny
 

Nepi z tej mútnej vody, biely koník,
už zďaleka v nej nieto sily, žiaľ!
Je ako ja, tieň zaprášených kroník,
z ktorých ma mistrál nebadane zvial.

Nič krásne sa nám viac už neprisnije?
Napokon načo? Nieto dôvodov.
Zostarol som – a s troškou irónie –
stojím tu dnes jak Kristus nad vodou.

Pozhovej trocha, nepokojná Rhôna,
čoskoro nás dvoch svetlo rozdelí:
ty splynieš s dušou fanfaróna,
ja pôjdem hľadať svetlo v tuneli.

Nechaj ma ešte chvíľu blúdiť v dunách,
skrotené zviera v prázdnej koride...
Zostaneš, biely koník, bývať tuná!
A ja? Bohvie, keď odtiaľ odídem...

 
Peter Štilicha (1947), básnik, prekladateľ, žurnalista, autor pre deti, redaktor, editor a manažér, sa 2. mája dožíva sedemdesiatich rokov. Pôsobil aj v diplomatických službách ako kultúrny radca a riaditeľ Slovenského inštitútu v Paríži, na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky a ako riaditeľ pre marketing v Slovenskej filharmónii.

Zoznámili sme sa už ako stredoškoláci, naše cesty sa potom stretli na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a napokon sme boli v sedemdesiatych rokoch minulého storočia kolegovia v literárnej redakcii Československého rozhlasu v Bratislave. Zdá sa, akoby to všetko bolo dávno, a predsa ani nie. A ubehlo už desaťročie, keď som mu písal báseň k šesťdesiatke...

Kone boli jeho láskou. Neprijali ho totiž hneď na vysokú školu, pracoval ako jazdec a žil s koňmi v Topoľčiankach. Motív koní bol uňho živý, som rád, že som ho našiel aj v novšej tvorbe.

Text básne Na brehu Rhôny som prevzal z Literárneho týždenníka č. 25 – 26, ktorý má datovanie 2. júla 2014. Peter, všetko dobré! Mnohaja, blahaja lita!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo