Vrch Sinaj nám predovšetkým pripomína, že pravá zmluva na zemi nemôže nevziať do úvahy Nebesia; že predsavzatie ľudstva stretnúť sa v mieri nemôže nastať, keď zo svojho horizontu vylúči Boha, a nemenej môže ľudstvo vystúpiť na vrch pre to, aby sa zmocnilo Boha (porov. Ex 19,12).
Ide tu o aktuálne posolstvo vzhľadom na pretrvávajúci nebezpečný paradox súčasnosti, kvôli ktorému na jednej strane vládne tendencia odsúvania náboženstva do privátnej sféry, neuznávajúc ho za konštitutívnu dimenziu ľudského bytia a spoločnosti; na strane druhej, bez náležitého rozlišovania dochádza k miešaniu náboženskej sféry s tou politickou.
„Jedine mier je svätý, a nijaké násilie nemôže byť páchané v mene Boha, pretože by to znesväcovalo jeho Meno.“Zdieľať
Je tu riziko pre náboženstvo, že bude pohltené správou časných záležitostí a vystavené pokušeniu, že mu budú pochlebovať svetské mocnosti, ktoré ho v skutočnosti iba využívajú. Vo svete, ktorý zglobalizoval nielen mnoho užitočných technických prostriedkov, ale zároveň aj značnú ľahostajnosť a nedbalosť voči iným a beží závratnou rýchlosťou, ktorú možno iba ťažko udržať, je možné rozpoznať clivú túžbu po veľkých otázkach o zmysle, ktorým dali vzrast práve náboženstvá a ktoré podnecujú rozpamätávanie sa na vlastný pôvod: povolanie človeka, stvoreného nie pre vyčerpanie sa vo vrtkavých pozemských záležitostiach, ale aby sa vydal na cestu smerom k Absolútnu, ku ktorému speje.
Z týchto dôvodov, a to dnes zvlášť, náboženstvo nie je problémom, ale je súčasťou riešenia: proti pokušeniu uvelebiť sa v sploštenom živote, kde sa všetko začína i končí tu dolu, pripomína nám, že je nevyhnutné pozdvihnúť ducha smerom hore, aby sme sa naučili budovať mesto ľudí. (...)
Pretože zatiaľ čo naliehavo potrebujeme Absolútno, je nevyhnutné vylúčiť akúkoľvek absolutizáciu, ktorá by ospravedlňovala formy násilia. Násilie je totiž negáciou každej pravej zbožnosti. Ako zodpovední náboženskí predstavitelia sme teda povolaní demaskovať násilie, ktoré si oblieka predstieranú posvätnosť a takto ťaží z absolutizácie egoizmov, a nie z opravdivého otvorenia sa pre Absolútno.
Pápež František vstupuje do budovy univerzity Al-Azhar v Káhire. Foto – TASR/AP
Máme povinnosť pranierovať porušovania ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, odhaľovať pokusy ospravedlniť akúkoľvek formu nenávisti v mene náboženstva a odsudzovať ich ako modloslužobný falzifikát Boha: jeho meno je Svätý, on je Boh pokoja, Boh salam (porov. príhovor v hlavnej mešite Koudoukou, Bangui, 30. november 2015). A preto jedine mier je svätý, a nijaké násilie nemôže byť páchané v mene Boha, pretože by to znesväcovalo jeho Meno.
Z tejto krajiny, kde sa stretáva Nebo so zemou, z krajiny zmlúv medzi národmi a medzi veriacimi, spoločne opakujeme naše silné a jasné „nie“ každej forme násilia, odvety a nenávisti páchanej v mene náboženstva alebo v mene Božieho mena. Spoločne vyhlasujeme nezlučiteľnosť násilia a viery, nezlučiteľnosť aktu viery a aktu nenávisti. Spoločne vyhlasujeme posvätnosť každého ľudského života zoči-voči akejkoľvek forme násilia: fyzického, sociálneho, výchovného či psychologického. (...)
Ale náboženstvo isto nie je povolané len k tomu, aby strhávalo masku zlu. Nesie v sebe povolanie podporovať pokoj a to dnes azda viac než kedykoľvek predtým. Bez toho, aby sme prepadli zmierlivému synkretizmu (porov. Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 251), je našou úlohou modliť sa jedni za druhých, prosiac Boha o dar pokoja, stretávať sa, viesť dialóg a podporovať svornosť v duchu spolupráce a priateľstva. (...)
Prečítajte si aj
Pápež v Egypte kritizoval náboženské násilie a modlil sa na mieste zavraždených koptovZdieľať
So znepokojením sme svedkami skutočnosti, že zatiaľ čo na jednej strane dochádza k prehliadaniu konkrétnej životnej reality ľudí v mene cieľov, ktoré sa nikomu neprizerajú do očí, na strane druhej sa ako reakcia objavuje demagogický populizmus, ktorý istotne nenapomáha konsolidáciu mieru a stabilitu: nijaké podnecovanie násilia nie je totiž garanciou mieru a každá jednostranná akcia, ktorá nenaštartuje konštruktívne a zdieľané procesy, je v skutočnosti iba na radosť prívržencom radikalizmu a násilia.
Aby sa predišlo konfliktom a budoval sa mier, je zásadne dôležité usilovať sa o odstránenie situácií chudoby a vykorisťovania, v ktorých sa extrémizmy udomácňujú oveľa ľahšie, a zablokovať toky peňazí a zbraní smerujúce k tým, ktorí vyvolávajú násilie. Ešte podstatnejšie je však nevyhnutne zastaviť šírenie zbraní, ktoré ak sa vyrobia a dostanú na trh, budú skôr či neskôr aj použité. Iba vnesením svetla do nekalých praktík, ktoré živia rakovinu menom vojna, možno predísť jej skutočným príčinám.
Preklad výbraných častí pápežovho príhovoru uverejňujeme so súhlasom slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu.