Svet kresťanstva 29. apríl 2017

Pravoslávna India a jej dejiny

Wolfgang Schwaigert
Wolfgang Schwaigert
Kresťanstvo v Indii sa v priebehu dejín rozštiepilo na viaceré vzájomne si konkurujúce cirkvi pravoslávnej, katolíckej a protestantskej proveniencie.
Kresťanstvo v Indii sa v priebehu dejín rozštiepilo na viaceré vzájomne si konkurujúce cirkvi pravoslávnej, katolíckej a protestantskej proveniencie.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Wolfgang Schwaigert

Pravoslávna India a jej dejiny
Generál lord Cornwallis preberá dvoch synov sultána Tipu ako rukojemníkov v roku 1793. Foto: wikimedia

Centrom kresťanstva v Indii je juhozápadný indický spolkový štát Kerala (čo v preklade znamená krajina kokosového orecha). Približne 22 percent z 33 miliónov obyvateľov tohto spolkového štátu tvoria kresťania, ktorí sa napriek rôznej konfesionálnej príslušnosti všetci označujú ako Tomášovi kresťania. Tým vyjadrujú, že svoj pôvod vzťahujú na apoštola Tomáša, ktorý sa mal v roku 52 po Kristovi vylodiť na Malabárskom pobreží a v roku 72 tam podstúpiť mučenícku smrť. Jeho hrob sa nachádza v Mylapore pri meste Chennai (kedysi Madras). Vyše sedem miliónov kresťanov v Kerale sa rozdeľuje na sedem cirkví, ktoré patria k rozličným rodinám cirkví. Tomášovi kresťania sú buď pravoslávni, rímskokatolícki, zjednotení s Rímom, alebo protestantskí (1). S Rímom zjednotení sýrsko-malankárski a sýrsko-malabárski veriaci majú v názvoch svojich cirkví označenia „Malankára“ alebo „Malabár“, ktoré sa od dávnych čias používajú pre Keralu, pričom obdive znamenajú „hornatý kraj“.

Pred vylodením Portugalčana Vasca da Gamu (1498) Malabarské pobrežie tvorilo od konca 8. storočia vlastnú cirkevnú provinciu Apoštolskej cirkvi Východu. Portugalci priniesli katolicizmus do Keraly. Na Diamperskej synode (1599) Portugalci presadili latinizáciu pôvodne východosýrskej cirkvi. Neoceniteľne vzácne literárne dokumenty východosýrskeho dedičstva padli za obeť ničeniu, pretože rímska teológia ich považovala za heretické. Už čoskoro sa medzi starousadlíckymi Tomášovými kresťanmi zdvihol odpor proti latinizácii ich cirkvi. Predstavitelia odporu sa zhromaždili v roku 1653 k pamätihodnej prísahe pri Coonen Cross („Zakrivený kríž“). Od tejto prísahy sa rozpadla jednota malabárskych kresťanov na rozličné zväzky: kresťania zjednotení s Rímom; cirkev, ktorá prešla k Sýrskej pravoslávnej cirkvi Antiochie (a neskôr sa opäť štiepila), a od 18. storočia Malabárska nezávislá sýrska cirkev, ako aj Mar Thoma cirkev – evanjelická cirkev vysokocirkevného štýlu, ktorá je vo sviatostnom spoločenstve s anglikánmi.

K orientálnym pravoslávnym cirkvám v Tomášovom kresťanstve patria: autokefálna Malankárska pravoslávna sýrska cirkev, Malankárska jakobitská sýrska pravoslávna cirkev orientovaná na Damask a maličká Malabárska nezávislá sýrska cirkev.

Malankárska pravoslávna sýrska cirkev

Malankárska pravoslávna sýrska cirkev s odhadovanými 2,5 miliónmi veriacich je počtom najväčšou pravoslávnou cirkvou v Indii (2). V poradí 91. nástupcom apoštola Tomáša a 8. katholikom Východu je Moran Baselios Mar Thoma Paulose II. Sídli v paláci katholikátu Devalokam, ktorý posvätili v roku 1982 a nachádza sa v meste Kottajam v štáte Kerala. Za biskupa ho vysvätili 15. mája 1985. V rokoch 1985 až 2006 bol metropolitom Kunnamkulamu a počas tohto obdobia bol prezidentom hnutia mládeže. Za katholika ho zvolili v roku 2010.

V Kerale predsedá 17 metropolitom a jednému biskupovi. V Indii (mimo spolkového štátu Kerala) existuje sedem diecéz: Dillí, Bombaj, Kalkata, Chennai, Bangalore, Ahmedabad a Behrampura. Metropolita so sídlom v Londýne je príslušný pre Veľkú Britániu, Európu a Afriku. USA sú rozdelené na dve diecézy: Severná Amerika a Západná Amerika, pričom každá má jedného metropolitu. Pre Nemecko od roku 2004 príslušný farár Abraham Manijattukudijil sa v roku 2008 pastoračne staral o 40 rodín, ktoré žijú v oblasti Bielefeldu, Kolína/Bonnu, Heidelbergu a Hamburgu. Indické bohoslužby sa v Nemecku slávia od 70. rokov minulého storočia. Spor so sesterskou cirkvou orientovanou na Damask, teda s Malankárskou jakobitskou sýrskou cirkvou, nezohráva pre indických členov cirkevnej obce nijakú rolu.  

Dejiny Malankárskej pravoslávnej sýrskej cirkvi

Malankárska pravoslávna sýrska cirkev sa môže obzrieť späť na pohnuté dejiny: východiskovým bodom bola prísaha pri Coonen Cross uskutočnená v roku 1653, v dôsledku ktorej sa polovica Tomášových kresťanov zriekla cirkevnej únie s Rímom. O krátky čas neskôr dvanásť kňazov vysvätilo archidiakona Thomasa Parampila za svojho biskupa a udelili mu významné meno Mar Thoma. Cirkevnoprávne platná bola však až biskupská vysviacka, ktorú v roku 1655 vykonal sýrsky pravoslávny metropolita Jeruzalema Gregorios 'Abd al-Džalil, pričom do Malabáru ho vyslal západosýrsky patriarcha Antiochie. S týmto krokom Tomášovi kresťania prevzali aj miafyzitické vyznanie západosýrskej cirkvi.

Kresťania v Indii, výsledky cenzu z roku 2011. Foto: wikimedia

V roku 1912 došlo k rozštiepeniu sýrskej pravoslávnej cirkvi v Indii: s osmanskou pomocou zosadený sýrsky pravoslávny patriarcha Antiochie Ignatios 'Abd al-Masih II. pricestoval v roku 1909 do Indie, oživil pre svoju cirkev významný titul Mafrian (3) vo význame veľkometropolitu Orientu alebo katholika, preniesol túto hodnosť na jedného domáceho biskupa a udelil mu meno Baselios Paulose. Od toho času katholikovia nosia vo svojom mene „Baselios“. Udelením titulu „katholikos Východu“ dostal jeho nositeľ právo vysviacať metropolitov v Indii a posviacať myro – ide o práva, ktoré kedysi patrili jedine sýrskemu pravoslávnemu patriarchovi Antiochie. Takýmto spôsobom vznikla autokefálna cirkev. Oficiálne vyhlásenie samostatnosti sa však uskutočnilo až v roku 1974. Reakcia sesterskej cirkvi v Damasku nenechala sa seba dlho čakať: v roku 1975 sýrsky pravoslávny patriarcha Mor Ignatios Ja'qub III. Sawirus (1957 – 1980) zosadil indického katholika a vyhlásil jeho a jeho cirkev za heretickú. Vymedzenie sa a nezávislosť Malankárskej pravoslávnej sýrskej cirkvi od Západu sa prejavuje v tom, že katholikos vedie vo svojom titule od roku 1975 aj meno „Mar Thoma“.

Teologický profil

„Podľa kultúry sú hindovia, kresťanmi sú svojou vierou a svojím sýrskym obradom“, takto opisuje indický kresťan Tharakam sýrskych kresťanov v Indii (4). Považujú sa za potomkov indickej kňazskej kasty brahmanov, ktorých pokrstil apoštol Tomáš. Preto sa v Indii stáva sýrskym kresťanom len narodením. A tak sa sýrski kresťania sobášia iba v rámci svojho spoločenstva. Prevzali mnohé hinduistické zvyky k narodeniu, svadbe a pri prípade úmrtia. Napriek odluke od materskej sýrskej pravoslávnej cirkvi si Malankárska pravoslávna sýrska cirkev uchovala Jakubovu liturgiu, ktorú medzičasom slávi hlavne v národnom jazyku malajálam. Božej Matke Márii a svätým prináleží veľká úcta aj v sýrskej tradícii. To isté platí o pôstnych obdobiach.

Malankárska pravoslávna sýrska cirkev spravuje dve teologické vzdelávacie inštitúcie: Old Seminary v meste Kottajam, ktorý bol založený v roku 1813, a St. Thomas Orthodox Theological Seminary v Nagpure na východe spolkového štátu Maharaštra, ktorý je v prevádzke od roku 1995. Podľa webovej stránky má táto cirkev päť kláštorov (dajara) a sedemnásť pustovní (ašrams), ktorým sú priradené rozličné školy (5). Táto cirkev spravuje mnohé nemocnice (22 v Kerale a sedem v ostatných spolkových štátoch) a 35 sirotincov, ktoré sú roztrúsené po celej Indii. Kláštorný život a služba blížnemu sa navzájom dopĺňajú v indickej cirkvi. Dvanásť misijných centier ukazuje, že Malankárska pravoslávna sýrska cirkev je aj napriek svojmu kastovníckemu povedomiu otvorená pre misie.

Malankárska pravoslávna sýrska cirkev je od roku 1948 členom Svetovej rady cirkví (WCC). Jeden z jej vyčnievajúcich cirkevných vodcov, metropolita Dillí Paulos Mar Grigorios (zomrel 24. novembra 1996), bol v rokoch 1983 až 1991 jedným spomedzi prezidentov Svetovej rady cirkví. Vo vede je známy pod občianskym menom Paul Verghese. Jeho iniciatíve vďačia za svoj vznik dialogické rozhovory Malankárskej pravoslávnej sýrskej cirkvi s Rímskokatolíckou cirkvou, pričom príslušná Zmiešaná komisia absolvovala 16. – 17. decembra 2009 v Kottajame už svoje 19. stretnutie. Základom dialogických rozhovorov je dohoda v kristologickom vyznaní, ktorá bola schválená v roku 1989. Malankárska pravoslávna sýrska cirkev sa spolupodieľa na novom oficiálnom teologickom dialógu medzi Rímom a orientálnymi pravoslávnymi cirkvami, ktorý funguje od januára 2004. Ich dialogická komisia sa stretla od 26. do 30. januára 2009 po šiesty raz vo Vatikáne (6). Na regionálnej úrovni je Malankárska pravoslávna sýrska cirkev členom v Christian Conference of Asia (CCA). Vo zväze orientálnych pravoslávnych cirkví sa táto cirkev zúčastňuje aj na dialógu s rodinou byzantských pravoslávnych cirkví a so Svetovým reformovaným zväzom. Smerodajná bola aj udalosť, keď ekumenického patriarchu Bartolomeja I. prijal katholikos Moran Baselios Mar Thoma Matthews II. v roku 2000.

Jezuiti v Indii, miniatúra z roku 1605 zobrazujúca Ibadat Khan. Foto: wikimedia

Malankárska jakobitská sýrska pravoslávna cirkev

Malankársku jakobitskú sýrsku pravoslávnu cirkev vedie takisto „katholikos Východu“, avšak naďalej patrí k sýrskemu pravoslávnemu patriarchátu Antiochie a má svoje miesto a hlas v jeho Svätej Synode (7). Patriarchát v Damasku pestuje úzke vzťahy s indickou dcérskou cirkvou. Od 17. do 29. októbra 2008 bol patriarcha Mor Ignatius Zakka I. Ivas na návšteve tejto cirkvi. Bola to jeho štvrtá cesta do Indie. Posvätil sväté myro, navštívil mnohé chrámy v dištriktoch Ernakulam, Kottajam a Pathanamthitta a svätorečil troch otcov tejto cirkvi (8). Okrem toho bol Ind Mor Julius Kuriakosee prvým sekretárom patriarchu Mor Ignatia v rokoch 1984 až 2001 a zároveň patriarchálnym vikárom pre indické záležitosti a metropolitom Simhasana- (= trón)-cirkví a zariadení. Zomrel ako 77-ročný 9. apríla 2001 v kláštore Manjinikkara.

Malankársku jakobitskú sýrsku pravoslávnu cirkev v súčasnosti vedie katholikos Aboon Mor Baselios Thomas I. Za katholika bol vysvätený 26. júla 2002 v Damasku. Jeho sídlo sa nachádza v Patriarchal Center v Puthencruz v dištrikte Ernakulam. Jeho druhé sídlo je v Mor Ignatius Seminary v Kothamangalame. Jeho cirkev má 23 diecéz s 22 metropolitmi a desiatimi biskupmi. V tom sú započítaní vedúci osobitných zoskupení v rámci tejto cirkvi. Ide o „Simhasana Churches and Institutions of the Holy Apostolic See in India“, „Evangelical Association of the East“, „Honovar Mission“ in Mangalore a skupinu „Knanaja“. Táto sa odvoláva na Tomáša z Kány, ktorý mal v roku 345 prísť so skupinou kresťanských rodín z Palestíny do Keraly. Diecézu tejto skupiny vedie jeden metropolita a traja biskupi. Svoje sídlo majú v seminári Mor Aprem v mestečku Chingavanam v štáte Kerala. Všetky osobitné zoskupenia podliehajú nie katholikovi, ale priamo patriarchovi v Damasku a on im menuje a vysviaca hierarchov.   

Malankárska jakobitská sýrska pravoslávna cirkev by mohla mať okolo 1,4 milióna veriacich, ktorí žijú prevažne v Kerale. Existujú aj väčšie cirkevné obce v Dillí, Bombaji, Bangalore a jedna arcidiecéza v Severnej Amerike so sídlom v Carteret/New Jersey. Cirkevné obce v Singapure a v Emirátoch spravujú dvaja metropoliti z Keraly, takisto cirkevné obce v Austrálii a Novom Zélande. Ďalej existujú cirkevné obce v Anglicku, Írsku a Taliansku, ako aj v Rakúsku, kde viedenská cirkevná obec má vlastného farára a hosťovacie právo v sýrskom pravoslávnom chráme sv. Efréma v trinástom okrsku (9). Hlavou cirkevných obcí v Rakúsku, Nemecku a Švajčiarsku je metropolita a patriarchálny vikár pre centrálnu Európu Dr. Kuriakose Mor Theophilos. Svoje sídlo má v teologickom seminári Udajagiri (Vettikal) pri mestečku Mulunthuruthy v štáte Kerala. Vo Švajčiarsku žijú veriaci roztrúsení po celej krajine a svoje bohoslužby slávia každú tretiu nedeľu v mesiaci striedavo v Bazileji a Zürichu.

Liturgia a ekumenizmus

Katholikos má právo vysviacať biskupov. Tí sú oslobodení od administratívnych úloh, ich úloha spočíva predovšetkým v duchovnej starostlivosti o farárov a farnosti. Každá farnosť je nezávislá a zodpovedá za seba. Katholikos má predsedníctvo pri synode svojej cirkvi. Keď zomrie biskup, pochovajú ho v plnom biskupskom oblečení s biskupskou palicou sediac na tróne vo vymurovanom hrobe. Je to zvyk, ktorý sa pestuje takisto v materskej sýrskej pravoslávnej cirkvi (10). Teologický seminár sa nachádza v Udajagiri pri Mulunthuruthy. Vo februári 2017 mal tento seminár podľa vyjadrenia svojho rektora, pomocného biskupa Dr. Adaia Jacoba, 100 študentov a 22 učiteľov. V liturgii a teológii Malankárska jakobitská sýrska pravoslávna cirkev nasleduje svoju materskú cirkev. Kňazi vo farnostiach sú ženatí, no musia sa oženiť ešte pred diakonskou vysviackou. S kňazským dorastom táto cirkev nemá nijaký problém. Táto cirkev má päť kláštorov a šesť konventov. Podobne ako Malankárska pravoslávna sýrska cirkev aj Malankárska jakobitská sýrska pravoslávna cirkev si je vedomá svojho pôvodu z kasty brahmanov. Príslušníci cirkevných obcí sa sobášia len so seberovnými. Aj ich patriarchálny obraz rodiny je poznačený touto najvyššou indickou kastou. Napriek štátnemu zákazu sú naďalej bežné vysoké sumy ako veno. Pri obradoch ako narodenie, uzavretie manželstva a pohreb cirkev prevzala mnohé hinduistické tradície. Povedomie pôvodu z kňazskej kasty brahmanov je najviac prítomné v skupine Knanaja. Má okolo 100-tisíc veriacich a žije izolovane.

Indický kresťanský chlapec vo väzení, v akom bývajú umiestnení kresťania, ktorí odmietajú prejsť na islam. Foto: wikimedia

Malankárska jakobitská sýrska pravoslávna cirkev vedie podobne ako Malankárska sýrska pravoslávna cirkev dialóg s Rímom. Dňa 15. decembra 2009 sa konalo 12. stretnutie Zmiešanej komisie v sídle katholikátu v Puthencruz. Témami boli otázky praxe pochovávania, vzájomné prepožičiavanie chrámov a kňazská výpomoc pri pohreboch, praktické skúsenosti s medzicirkevnými sobášmi od roku 1993 a výmena názorov o vzťahoch s evanjelikálnymi a charizmatickými skupinami (11).

Malabárska nezávislá sýrska cirkev

Malabarská nezávislá sýrska cirkev je najmenšou spomedzi troch indických pravoslávnych cirkví. Jej centrum sa nachádza v Thozhiyure pri meste Thrissur v Kerale, čo jej dalo aj názov Thozhiyur Sabah (= cirkev) (12). Podobne ako obidve ostatné pravoslávne cirkvi používa západosýrsku liturgiu. Liturgickou rečou je medzičasom národný jazyk malajálam.

Táto cirkev vznikla v sporoch okolo sýrskeho pravoslávneho biskupa Mor Kooriloseho, ktorý sa s pomocou Britov mohol v roku 1772 usadiť v Thozhiyure ako metropolita tam žijúcej cirkvi. Rozhodnutím súdu z roku 1862 bola aj štátom uznaná autokefália tejto cirkvi ako „Malabárska nezávislá sýrska cirkev“. Od 28. mája 2001 je metropolitom tejto cirkvi Cyril Mor Baselios, pričom je príslušný pre približne 15-tisíc veriacich. V Kerale sa títo zhromažďujú v jedenástich obciach okolo centra Thozhiyur. Cirkevné obce jestvujú aj v mestách Coimbatore a Chennai, ktoré sú v spolkovom štáte Tamil Nadu. Táto cirkev spravuje tri školy, jednu nemocnicu a vlastné vydavateľstvo.

Ekumenicky sa táto cirkev angažuje v „Christian Conference of Asia“, v „Council of Churches in India“ a v „Kerala Council of Churches“. Dobrý vzťah má aj so sýrskou sesterskou cirkvou v Kerale, ako aj s reformovanou Mar Thoma cirkvou. S touto má Malabárska nezávislá sýrska cirkev sviatostné spoločenstvo.

 

Poznámky:

1) K dejinám Tomášových kresťanov a k jednotlivým cirkvám porov. Hage, Wolfgang: Das orientalische Christentum. Stuttgart 2007, s. 315-377; Tharakam, Anniyl: Die Gründung der syro-malankarischen Kultur von Kerala. In: Der Christliche Osten 56,1 (2001), s. 50-62; Verghese, Paul (Hg.): Die syrischen Kirchen in Indien. Stuttgart 1974.

2) Schwaigert, Wolfgang: Die Indische Orthodoxe Syrische Kirche. In: Thöle, Reinhard (Hg.): Zugänge zur Orthodoxie (Bensheimer Hefte 68). Göttingen 1998, s. 299f.; Chaillot, Christine: The Malankara Orthodox Church. Visit to the Oriental Malankara Orthodox Syrian Church of India. Genf 1996.

3) K významu pojmu Mafrian v sýrskej pravoslávnej cirkvi porov. Kawerau, Peter: Die jakobitische Kirche im Zeitalter der syrischen Renaissance. Idee und Wirklichkeit. Berlin 1960, s. 2n.; Hage, Wolfgang: Art. „Maphrian“. In: Kaufhold, Hubert (Hg.): Kleines Lexikon des Christlichen Orients. Wiesbaden 2007, s. 334f.

4) Tharakam: Die Gründung (Anm. 1), s. 54. Porov. aj s mnohými jednotlivými príkladmi k interkulturácii Chaillot: The Malankara Orthodox Church (Anm. 2), s. 70-82.

5) www.orthodoxsyrianchurch.com  und http://malankaraorthodoxchurch.in.

6) Proche-Orient Chrétien 59 (2009), s. 77-100 und 150-156.

7) Jacob, Adai: The Jacobite Syrian Orthodox Church in India. Seminary publications Udayagiri Mulanthuruthy-Ernakulam. July 2015, 32 pages; Önder, Josef: Die Situation der Syrisch-Orthodoxen Christen in der Türkei und in Indien. In: The Harp 35 (2010), s. 429-441; http://www.syrianchurch.org und http://SyriacChristianity.org.

8) Proche-Orient Chrétien 59 (2009), s. 121f.

9) Gastgeber, Christian; Gschwandtner, Franz: Die Ostkirchen in Wien. Ein Führer durch die orthodoxen und orientalischen Gemeinden. Wien 2004, s. 147-149.

10) Veľmi pôsobivé sú na http://www.syrianchurch.org/bio/MalankaraPrelates/bio_Julkuriakose.htm ukázané fotografie smútočnej slávnosti za metropolitom Mor Juliusom Kuriakosem z 11. apríla 2011.

11) Irénikon 82 (2009), s. 576.

12) http://www.indianchristianity.org/thozhiyur.html.

 

Vychádza so súhlasom časopisu Religion und Gesellschaft in Ost und West. Vybral a z nemčiny preložil otec Ján Krupa.
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0