Blog 28. apríl 2017

Stane sa liturgia príležitosťou obnovy života Cirkvi?

Ján Duda
Ján Duda
Jozef Skupin písal dizertačnú prácu pod názvom „Tridentský rítus a jeho význam pre život súčasnej Katolíckej cirkvi“ na Katedre katechetiky a praktickej teológie Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity. Jeho školiteľom bol prof. ThDr. František Trstenský, súčasný prorektor Katolíckej univerzity v Ružomberku. Obhájil ju v roku 2014. Prinášame s autorom krátky rozhovor.
Jozef Skupin písal dizertačnú prácu pod názvom „Tridentský rítus a jeho význam pre život súčasnej Katolíckej cirkvi“ na Katedre katechetiky a praktickej teológie Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity. Jeho školiteľom bol prof. ThDr. František Trstenský, súčasný prorektor Katolíckej univerzity v Ružomberku. Obhájil ju v roku 2014. Prinášame s autorom krátky rozhovor.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Ján Duda

Stane sa liturgia príležitosťou obnovy života Cirkvi?

Prečo ste sa rozhodli pre túto tému?

Pápež Benedikt XVI. publikoval v roku 2007 Motu proprio Summorum pontificum, ktorým dovolil sláviť tridentskú liturgiu. Uvedomil som si, že je to pre mňa niečo nové, na čo si už nepamätám, lebo Misál Pavla VI. začal platiť v roku 1970, keď som mal iba 8 rokov. Bola tu aj určitá zvedavosť, ktorá je predpokladom pre odborné a vedecké bádanie.

A teda – podľa Vás - aký význam má tridentský rítus pre súčasný život katolíckych veriacich?

Po prvé. Zdá sa, že tridentská liturgia tým, že sa akoby vrátila, vytrhla niektorých veriacich a kňazov z určitej rutiny. Ak sa napríklad predpokladalo, že záujem o tridentskú liturgiu budú mať starší veriaci, ktorí si na ňu ešte azda pamätajú, nepotvrdilo sa to. Záujem o ňu má viac mladých veriacich, ktorí na túto liturgiu chodievajú.

Po druhé. Tridentská liturgia neposkytuje priestor pre kreativitu kňaza a pre jeho „divadelný talent“. Takto prispieva k sakrálnosti a dôstojnosti i dôslednosti aj pokoncilovej liturgie. Toto je veľmi vážna vec.

Po tretie. Je tu akoby aj „nové“ (staronové) liturgické oblečenie, gestá, modlitby. A to tiež napomáha sakrálnosti a dôstojnosti vysluhovaniu sviatosti ako úkonov Krista a Cirkvi. Napríklad, určitá skupina kňazov často nerešpektuje dôstojné oblečenie pri sviatosti zmierenia či pri iných liturgických úkonoch. Je to však nejaký celkový spoločenský trend, napr. niektorí ľudia, ktorí sa angažujú vo verejnom živote, už nerešpektujú protokolárne oblečenie.

Po štvrté. Napomáha to dôstojnosti pri používania bohoslužobných kníh a iných bohoslužobných predmetov.

Toľko, aby som uviedol aspoň niektoré body, o ktorých som presvedčený, že prispeli k chápaniu aj pokoncilovej liturgie.PaedDr. Jozef Skupin, PhD. pri odbornom výklade

To si naozaj myslíte, že tieto, povedzme, nepodstatné veci môžu prispieť k tomu, aby sa obnovila účasť veriacich na bohoslužbách?

Neviem, či to povedie k zvýšeniu počtu ľudí na bohoslužbách. Ale domnievam sa, že to môže viesť k prehĺbeniu prežívania liturgie, k uvedomeniu si jej zásadnej hĺbky a významu pre život Cirkvi vôbec. Veď Cirkev žije z Eucharistie, ako to napísal sv. Ján Pavol II. V práci som tiež uviedol, čo vyšlo z môjho bádania, že naozaj existuje zvýšený záujem o liturgiu vôbec. Ale ak by si niekto myslel, že záujem o tridentskú liturgiu majú starší kňazi, nie je to tak. Záujem rastie viac u mladých kňazov. Je to niečo neočakávané a prekvapujúce.

Taktiež netvrdím, že záujem o prehĺbenie chápania a prežívania liturgie bude všeobecný, lebo to závisí aj od ďalších predpokladov. Ale predpokladám, že v prípade niektorých skupín veriacich a kňazov to povedie k zvýšenému záujmu nielen o tridentskú, ale aj o pokoncilovú liturgiu. 

Nestanú sa tak z mladých kňazov len nejakí „obradníci“ bez náležitých teologických znalostí?

Túto otázku považujem za legitímnu a správnu. Toto smerovanie, ktoré ste naznačili, môže byť jednou z možností, že záujem o nejaké slávnostné a pompézne slávenie liturgie bude zakrývať nedostatky kňaza v teologickom poznaní. Na druhej strane, toto môže byť počiatkom aj iného smerovania. Že obnova Cirkvi príde a nastane cez liturgiu alebo, že sa bude odvíjať od prežívania liturgie. Napokon túto skúsenosť Cirkev už má, že obnova niektorých rehoľných spoločenstiev vychádzala práve z prežívania liturgie. Ja osobne som toho názoru, že skôr tu ide o toto druhé smerovanie. To by potom znamenalo, že s rastom prehlbovania chápania a prežívania liturgie ide ruka v ruke aj rast teologického poznania vôbec.

Vaša dizertačná práca však je didakticko-katechetická, lebo ste ju písali na Katedre didaktiky náboženskej výchovy – katolíckej. Aké základné odporúčania by ste formulovali práve pre túto oblasť?

Tých odporúčaní by bolo viac. Ale ako zásadné považujem dve. Druhý vatikánsky koncil upriamil pozornosť na Sväté písmo konštitúciou Dei Verbum a zase konštitúciami Lumen gentiumGaudium et spes na Cirkev. Hoci je tu aj konštitúcia o liturgii Sacrosanctum concilium. Tak došlo k tomu, že v rámci bohoslužby slova sv. omše došlo k výkladu Svätého písma (homília). A to je dobré. Na druhej strane, Tridentský koncil (1545-1563) odporúčal pastierom duší často vysvetľovať liturgiu svätej omše (porov. Denzinger, sesia 22, 17.9.1562, bod 1749). V súčasnej liturgii sv. omše sa toto vysvetľovanie takmer vôbec nekoná. Predpokladá sa, že ak je liturgia v reči ľudu, že veriaci jej rozumejú. Domnievam sa, že tento predpoklad nefunguje a že bohoslužby sv. omše treba aj v súčasnosti veriacim vysvetľovať, aby chápali ich teologický zmysel. Ako druhé odporúčanie pre katechétov chcem poukázať na prepojenosť liturgie so životom. Liturgia je prežívaním udalostí dejín spásy najmä toho, čo pre nás urobil Pán Boh skrze Krista. Náš kresťanský život nemôže byť preto odtrhnutý od týchto udalosti, ale má byť s nimi prepojený. Z tohto pohľadu preto musí existovať aj prepojenosť katechézy (vyučovania náboženstva) s osobným prežívaním liturgie a liturgických úkonov. A napokon by to malo vyústiť k ľudskému životu, ktorý bude v súlade s kresťanskou vierou. Ako si máme vysvetliť prax, že katechéta vyučuje náboženstvo, ale zriedkakedy prichádza na sv. omšu?

To by potom znamenalo, že pravdepodobne považujete Summorum pontificum za dôležitý dokument...

Každý dokument pápežského magistéria má svoju dôležitosť a význam. Ale sa ukazuje, že Summorum pontificum má osobitnú dôležitosť v tom zmysle, že pápež Benedikt XVI. akoby „otočil kormidlom Petrovej lodičky“, aby akoby mala byť nasmerovaná „na úžasne bohatý teologický oceán“ liturgie, aby tam nadobudla „nový impulz“ pre každodenný kresťanský život. Či sa táto moja indícia potvrdí alebo nie, ukáže budúcnosť. Ale ja osobne som silne presvedčený, že sa nemýlim.

Je Vaša práca niekde publikovaná a existuje možnosť sa k nej dostať a prečítať si ju?

Nie, nebola publikovaná (PF KU to nevyžaduje) a dnes ľudia menej čítajú. Je možnosť sa k nej dostať v knižnici KU. Ale mám záujem zverejňovať aspoň niektoré závery a pohľady, ktoré táto práca prináša. Aj tento rozhovor je toho dôkazom.

Ďakujem za rozhovor.

Foto: Rímsky misál z roku 1911 (Wikipedia.org);  fotka J. Skupina je prevzatá z časopisu Tribunál (foto: J. Šimurdiak).

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0