Spoločnosť 27. apríl 2017

Kňaz, arabský šejk, tajný diplomat, vedec. Všetko v jednom živote

Jozef Majchrák
Jozef Majchrák
Dobrodružný život moravského katolíckeho kňaza Aloisa Musila.
Dobrodružný život moravského katolíckeho kňaza Aloisa Musila.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jozef Majchrák

Kňaz, arabský šejk, tajný diplomat, vedec. Všetko v jednom živote
Alois Musil ako Músá ar–Ruwajlí.

Kniha Zo sveta islamu leží na pultoch našich kníhkupectiev vedľa množstva ďalších kníh s podobnou tematikou. Na prvý pohľad sa nezdá ničím vynimočná. Veď kníh o islame, moslimoch a Blízkom východe dnes vychádza veľa. Napriek tomu táto je unikátna. Nielen kvôli tomu, že hoci bola dokončená v roku 1941, vyšla až v roku 2014, ale najmä kvôli osobe jej autora. Katolíckeho kňaza z Moravy Aloisa Musila. Je až neuveriteľné, ako mohol taký silný príbeh na taký dlhý čas upadnúť do zabudnutia.

Orient volá

Alois Musil sa narodil v roku 1868 v Rychtářove neďaleko Vyškova a úvodná fáza jeho života nijakú veľkú drámu nenaznačovala. Študoval na gymnáziu v Kroměříži a v Brne, neskôr v seminári v Olomouci. Ako kňaz začal pôsobiť v Ostrave a popri bežnej pastoračnej práci sa mu podarilo obhájiť v Olomouci doktorát z teológie.

Zlom nastal, keď sa v roku 1895 dozvedel, že francúzski dominikáni otvárajú v Jeruzaleme školu biblických štúdií. Téma blízkovýchodných kresťanov Musila zaujímala, a tak požiadal svojho arcibiskupa o štipendium a možnosť odcestovať do Orientu. Súhlas získal. S prístupom dominikánov však nebol spokojný, tak sa neskôr presunul k jezuitom. Na Université St. Joseph v Bejrúte. Popri štúdiu začal podnikať výskumné cesty do púštnych oblastí, kde žili kočovné beduínske kmene.

V roku 1898 sa mu podaril životný objav. Od beduínov sa dozvedel o dosiaľ neznámom púštnom zámku Kusajr Amr na území dnešného Jordánska a pod ochranou kmeňa Banú Sachr sa tam vypravil. Keď ho našiel, bolo mu jasné, že narazil na niečo výnimočné. „Steny pokrývala unikátna maliarska figurálna výzdoba, lovecké scény, zvieratá, obnažené mužské a ženské postavy. Hlavný obraz zobrazoval samotného kalifa na tróne.“

Jordánsko, rok 1920. Beduíni počas lovu so sokolom.

Z dôvodu prepadnutia kočovníkmi sa však Musilovi nepodarilo nález zdokumentovať, a keď ho neskôr v Európe prezentoval, narazil. Podľa vtedy rozšíreného názoru islam zakazoval zobrazenie postáv a v dostupnej lietatúre nikde nebola o podobnej výzdobe ani zmienka. Musil bol vedeckými autoritami označený za snílka a podvodníka. O dva roky sa však ku Kusajr Amr vrátil, podrobne ho zdokumentoval a vzápätí sa stal vedeckou celebritou.

V roku 1906 ho britský minister zahraničných vecí Edward Grey požiadal, aby vyznačil presnú hranicu medzi Egyptom a Osmanskou ríšou. Musilove mapy boli také presné, že ich spojenci používali ešte počas druhej svetovej vojny.

Beduínsky šejk

V rokoch 1908 až 1909 usktočnil Musil topografický a etnografický výskum územia medzi Palestínou a Mezopotámiou. Počas tejto cesty sa zblížil s kmeňom Ruwala, ktorého kráľ Núrí ho prijal za svojho brata a ustanovil ho za šejka, teda za jedného z vodcov kmeňa. Prijal aj nové meno Músá ar-Ruwajlí.

Musil žil medzi beduínmi so všetkým, čo k tomu patrí. Dokonca sa zúčastňoval na ich bojových výpravách. Podobne ako kráľ Núrí, ktorý bol síce bohatý muž s množstvom otrokov, ale svoj plášť si nikdy nepral, to s hygienou nepreháňal ani Musil. Keď ho raz na pobreží Červeného mora zatkla pre podozrenie zo špionáže turecká armáda, osmanský dôstojník sa mu neskôr ospravedlňoval s tým, že Európan, ktorý sa v deravom plášti potĺka s beduínmi po púšti, predsa musí byť podozrivý.

Beduínsky bojovník. Fotografia z obdobia rokov 1920 až 1926.

Po beduínskom angažmán sa Musil vrátil do monarchie, prijal profesorské miesto na viedenskej univerzite a vzápätí aj zákazku od tureckej vlády na preskúmanie oblasti popri novovybudovanej Hidžáskej železnici na území dnešnej Saudskej Arábie.

Lawrence z Morávie

Viedenské angažmán dalo do pohybu ďalší rozmer Musilovej kariéry. Moravský profesor sa tu zblížil s najvyššími habsburskými kruhmi. V roku 1912 sprevádzal princa Sixta de Bourbon-Parma, brata arcivojvodkyne Zity, manželky neskoršieho cisára Karola I., na výprave do dnešnej Sýrie a Iraku. Stal sa aj Zitiným spovedníkom a tieto známosti neskôr, v čase prvej svetovej vojny, využil pri intervencii za udelenie milosti pre českých politikov Karla Kramářa a Alosia Rašína, ktorí boli obvinení z vlastizrady.

Čoraz viac začal prichádzať do kontaktu aj so svetom politiky a tajnej diplomacie. V rokoch 1914 až 1915 bol poverený tajnou misiou, ktorá z neho urobila de facto protivníka slávneho Lawrenca z Arábie, ktorý mal za úlohu mobilizovať arabské kmene k povstaniu voči Osmanskej ríši. Keď známy cambridgeský profesor Ernest Gellner uverejnil v roku 1994 v The Times Literary Supplement esej venovanú Musilovi, nazval ju Lawrence z Morávie (Lawrence of Moravia).

Beduínska rodina v Palestíne na začiatku 20. storočia.

Musilova úloha bola opačná ako zadanie jeho britského protihráča. Mal presvedčiť arabské kmene k lojalite voči Osmanskej ríši v jej boji s Dohodou. Tento boj mal byť vedený ako džihád proti neveriacim. Pavel Žďársky, ktorý je editorom Musilovej knihy Zo sveta islamu, o tomto podujatí píše: „Musil od začiatku chápal absurdnosť tejto úlohy a už počas misie hlásil do Viedne, že zo svätej vojny nebude nič. Beduíni osmanskú vládu nielenže nenávideli, ale aj ich špecifický, značne vlažný prístup k islamu nepredstavoval, na rozdiel od britského zlata, pre svätú vojnu dostatočný mobilizačný potenciál.“

Musilova úloha bola opačná ako zadanie jeho britského protihráča. Mal presvedčiť arabské kmene k lojalite voči Osmanskej ríši v jej boji s Dohodou. Tento boj mal byť vedený ako džihád proti neveriacim.Zdieľať

Napriek tomu, že Musilova misia nedopadla úspešne a musel čeliť aj kritike, že časť prostiedkov určených na tajnú diplomaciu vynaložil na vedecký výskum, do Orientu sa v roku 1917 vypravil z poverenia monarchie opäť. Tentokrát už v uniforme rakúskeho generála s cieľom posilniť postavenie Rakúsko-Uhorska v Osmanskej ríši.

Pod Masarykovou ochranou

Po prvej svetovej vojne sa Musil presunul z Viedne do Prahy. Hoci kvôli svojim službám rakúskej korune musel čeliť kritike zo strany niektorých českých politikov, mal mocného spojenca. Zastal sa ho prezident Masaryk, ktorý pochopil, že môže znalosti a skúsensti vtedy jedného z medzinárodne najznámejších Čechov využiť v prospech novej republiky.

Fresky v púštnom paláci Kusajr Amr, ktoré objavil Alois Musil.

Musil sa stal riadnym profesorom orientalistiky a arabčiny na Karlovej univerzite a s Masarykovou podporou založil v Prahe Orientálny ústav. Prvý československý prezident tiež Musila presvedčil a pomohol mu aj finančne, aby svoje celoživotné dielo – šesťzväzkové Oriental Explorations and Studies – vydal kvôli propagácii Československa po anglicky v USA. V rokoch 1926 až 1928 dielo v New Yorku postupne vyšlo. Vydala ho renomovaná Americká zemepisná spoločnosť a Musil v tých rokoch nepretržite pendloval medzi Československom a USA.

Dielo okamžite získalo veľký medzinárodný ohlas. Musil sa stal čestným členom Americkej zemepisnej spoločnosti, Dánskej kráľovskej zemepisnej spoločnosti a získal prestížnu zlatú medailu Charlesa P. Dalyho.

Beduínski bojovníci v službách francúzskeho expedičného zboru.

Po návrate do Prahy Musil pokračoval v čulej publikačnej činnosti, vydal politicko-historickú sériu kníh Dnešný Orient a pravidelne prispieval do novín. Bol kritikom britskej povojnovej politiky v Oriente, čo anglická ambasáda v Prahe ťažko niesla. V redakcii agrárnického denníka Venkov, kam Musil prispieval, bol dokonca vyčlenený človek, ktorý mal za úlohu sledovať, či jeho články nie sú až príliš za hranou.

Okrem toho Musil pôsobil aj ako expert v službách československého ministerstva zahraničných vecí. Svojmu priateľovi o tom píše: „Čítam anglické, francúzske, egyptské, sýrske, turecké noviny. Všetky mi ich dodáva ministerstvo zahraničných vecí, pretože vraj potrebujeme odborníka, ktorý by vytváral náš vlastný názor. Píšem tiež do rôznych novín. Nepatrím k žiadnej politickej strane. Za článok ručím svojím menom, ostatné ma nezaujíma.“

V redakcii agrárnického denníka Venkov, kam Musil prispieval, bol dokonca vyčlenený človek, ktorý mal za úlohu sledovať, či jeho články nie sú až príliš za hranou.Zdieľať

Vydania ďalšieho svojho zásadného diela, ktoré dokončil v roku 1941, sa už Musil nedočkal. Hoci si to veľmi prial. Zomrel v roku 1944. Protektorátny a následne komunistický režim o Musilove názory nestál a ako katolíckeho kňaza sa ho snažil vytesniť z národnej pamäti.

Jeho posledná kniha Zo sveta islamu vyšla až v roku 2014. Hoci geopolitické reálie Blízkeho východu sa od Musilovych čias výrazne zmenili, čitateľa aj dnes ohúri nielen autorov síce starosvetsky vecný, no napriek tomu pútavý štýl, ale najmä jeho hlboké znalosti témy, o ktorej píše.

Nehovoriac o aktuálnosti niektorých jeho úsudkov. Veď koľkým tragédiám sme sa mohli vyhnúť, keby západní politici brali vážne slová, ktoré Alois Musil formuloval už pred desaťročiami: „Pre Orientálcov nie je láska k vlasti podmienená politickou slobodou. Hája svoju vlasť proti útoku urputne a vytrvalo, hoci nemajú ani šajnu o politických slobodách.“

Foto: Wikimedia.org

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0