KOMENTÁR: Konzervatívny zlepenec?

Prítomnosť ľudí z OKS a KDS na spoločnej volebnej kandidátke „Obyčajných ľudí“ sa môže právom javiť veľmi bizarne. V konečnom dôsledku však ide o veľmi rozumné riešenie, ktoré by voličov týchto strán malo skôr tešiť ako zarmucovať.

Iste, pre dlhoročné osobnosti slovenskej politiky typu František Mikloško, Peter Zajac či Vladimír Palko muselo byť trošku ponižujúce prijať ponuku od niekoho, koho politická a odborná kompetentnosť nesiaha nad úroveň priemerného čitateľa denníka SME a koho politické umenie spočíva najmä na populistických základoch a snahe zapáčiť sa jednoduchému voličovi. Nakoniec, prvotná reakcia Igora Matoviča na otázky novinárov, či uvažuje o tom, že poskytne na svojej kandidátke miesta politikom z oboch strán, vyznela napriek svojmu „áno“ voči týmto politikom viac pohŕdavo a falošne ako úctivo a úprimne. Nakoniec, o miere úprimnosti Igora Matoviča svedčia jeho výroky o tom, že posledné miesta na volebnej kandidátke štyroch „Obyčajných ľudí“ sú výrazom ich pokory a dôkazom toho, že si viac vážia nezávislé osobnosti ako seba. Tieto vyjadrenia sú falošné, Igor Matovič si veľmi dobre uvedomuje, že byť na poslednom mieste kandidátky je výhodné, veď nakoniec, táto stratégia vyniesla v roku 2010 „Obyčajným ľuďom“ stopercentnú účasť v parlamente. Nie, asi by sme za týmto ich rozhodnutím obsadiť posledné miesta svadobného stola naozaj nemali hľadať evanjeliovú pokoru, skôr vypočítavosť populisticky sa skrývajúcu za maskou pokory.  

Spolupráca pomôže Matovičovi aj malým stranám

Prítomnosť Františka Mikloška či Petra Zajaca na kandidátke „Obyčajných ľudí“ môže Matovičovi iba pomôcť pri ceste jeho politického subjektu (ktorý je vo veľkej miere experimentom a s ktorého praktickým fungovaním po prípadnom dosiahnutí 5-percentného kvóra vyvstáva množstvo otázok) do parlamentu. Už prvé volebné billboardy SDKÚ a SaS ukazujú, že nasledujúce voľby budú aj o interpretácií odkazu Novembra 1989. Matovič sa teraz môže hrdiť tým, že on má na kandidátke tých pravých aktérov tohto obdobia a teda odkaz Novembra 1989 najvernejšie zastupuje a nesie jeho volebná kandidátka. Všimnime si, že o ľuďoch z OKS a KDS sa Igor Matovič vyjadroval hlavne ako o osobnostiach Novembra. Odhliadnuc od toho, nakoľko úprimná je jeho úcta k týmto politikom, by bolo v čase, kedy zrazu každý populisticky reční o nežnej revolúcii, prítomnosť politikov, ktorí jej odkaz verne reprezentujú (a nehlásia sa k nemu iba pred parlamentnými voľbami) minimálne z hľadiska historickej korektnosti potrebná.

"Už prvé volebné billboardy SDKÚ a SaS ukazujú, že nasledujúce voľby budú aj o interpretácií odkazu Novembra 1989. Matovič sa teraz môže hrdiť tým, že on má na kandidátke tých pravých aktérov tohto obdobia."

Zdieľať

Prítomnosť na kandidátke Matovičovho subjektu je nakoniec prínosná aj pre samotné strany OKS a KDS. Ak by išli do volieb samostatne, do parlamentu by sa takmer určite nedostali. Vyššia popularita Igora Matoviča predstavuje pre ne plus. Áno, suma sumárom sa tak miesto na Matovičovej kandidátke javí len ako výťah, ktorý môže vyniesť politikov odsúdených na mimoparlamentnú účasť do parlamentných kresiel bez toho, aby po prípadnom zvolení museli navzájom spolupracovať (vyskočia z vreca a rozpŕchnu sa ako tie Javůrkove blchy). Svedčia o tom aj vyhlásenia predsedov týchto strán, že do parlamentu, síce na kandidátke inej politickej strany, kandidujú v prvom rade ako zástupcovia svojich strán a s agendou týchto politických strán (teda OKS ani KDS nikdy nebudú OĽ). Nakoniec môže to byť taktiež dobrá správa pre sklamaných voličov, ktorí po rozpade vlády premýšľali o tom, či v marcových voľbách ísť vôbec voliť a ak voliť, či nevoliť prázdnym hlasovacím lístkom. A ak sa v minulosti potenciálni voliči malých strán obávali odovzdať im svoj volebný hlas z obavy, že prepadne, teraz už táto obava nebude musieť byť až taká veľká.

Zásadovosť našej politike prospeje

Mali by sa „konzervatívni demokrati“ a „občianski konzervatívci“ za túto svoju vypočítavosť a spolčenie sa s populistickým politikom nejakým spôsobom hanbiť a trpieť výčitkami svedomia, že podkopali svoje vyznávané hodnoty? Keďže jediná seriózna ponuka pre tieto politické strany a ich reprezentantov prišla len od Matovičovho subjektu, nebolo veľmi z čoho vyberať. A pri všetkých výhradách voči Igorovi Matovičovi predstavuje on a „pár jeho verných“ množinu ľudí, ktorí nie sú poznačení žiadnymi korupčnými kauzami a stále dbajú na rovnosť svojej chrbtice. 

"Ak je súčasná ekonomická kríza predovšetkým krízou hodnôt a morálky, potom je dôležité, aby v parlamente boli ľudia, ktorí sú v otázkach ako korupcia či klientelizmus zásadoví." 

Zdieľať

Ak je súčasná ekonomická kríza predovšetkým krízou hodnôt a morálky, ako na to zvyknú upozorňovať už aj niektorí slovenskí politici, potom je dôležité, aby v parlamente boli ľudia, ktorí sú v otázkach ako korupcia či klientelizmus zásadoví. Politici OKS i KDS túto krízu vidia najmä z tohto uhla pohľadu a preto bratríčkovanie s Matovičom nie je žiadnym bratríčkovaním s diablom. Za zamyslenie skôr stoja politici, ktorí túto krízu pomenúvajú ako krízu morálky a napriek tomu sa neostýchajú v otázke prípadnej povolebnej koalície koketovať s Róbertom Ficom a jeho Smerom. OĽ, OKS a KDS sa pozreli na možnú spoluprácu z pozitívnej perspektívy a pokúsili sa nájsť možný prenik svojich hodnôt a záujmov (že OKS a KDS nemajú k sebe až tak ďaleko, potvrdil v roku 2009 ich spoločný postup vo voľbách do EP, kde tieto dve strany vytvorili spoločnú koalíciu). Vo výsledku toho podstatného, čo tieto strany spája, našli pomerne dosť – boj proti korupcii a klientelizmu (najdôležitejšia agenda, pokiaľ sa chceme dostať z krízy von a predísť ďalšej), eurorealizmus, konzervatívne hodnoty, odmietnutie povolebnej spolupráce so Smerom.

Bývalí či potenciálni voliči OKS a KDS, ktorí majú radi politikov týchto strán, by preto mali byť naozaj radi, že sa dohoda s Obyčajnými ľuďmi podarila a zvýšila ich parlamentné nádeje. Politici ako Peter Zajac či Vladimír Palko zvyknú byť neraz pre svoje ideály, hodnoty a zásadovosť žičlivými objektmi posmeškov a nepochopenia, dnešná politika však potrebuje aj takýchto pevne zakotvených nonkomforných idealistov. Aj dôverčivého Igora Matoviča, ktorého však ešte musí preveriť čas, aby sa stal lepšie čitateľným politikom – aby sme ho nemuseli zbytočne obviňovať z populizmu, neúprimnosti či falše. A je len dobré, že títo „tvrdohlaví“ sa zvyknú niekedy aj na niečom spoločne zhodnúť.

Erik Kapsdorfer

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo