Svet kresťanstva 23. apríl 2017

Pápež v bazilike novodobých mučeníkov: Naša civilizácia pácha samovraždu

Imrich Gazda
Imrich Gazda
Svätý Otec pri spomienke na mučeníkov „šialených ideológií“ poukázal na situáciu utečencov v záchytných táboroch, ktoré prirovnal ku koncentračným.
Svätý Otec pri spomienke na mučeníkov „šialených ideológií“ poukázal na situáciu utečencov v záchytných táboroch, ktoré prirovnal ku koncentračným.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Imrich Gazda

Pápež v bazilike novodobých mučeníkov: Naša civilizácia pácha samovraždu
Ilustračné foto - TASR/AP

„Sme civilizáciou, ktorá nemá deti, ale zároveň zatvárame dvere migrantom. Toto sa volá samovražda.“ Takto znejú posledné, ale zároveň najtvrdšie slová, ktoré pápež František v sobotu podvečer povedal počas návštevy Baziliky sv. Bartolomeja na Tiberskom ostrove v Ríme.

Tento chrám, ktorý spravuje Komunita sv. Egídia, je na žiadosť pápeža Jána Pavla II. od roku 1999 miestom pamiatky novodobých mučeníkov. „Cirkev, ak je cirkvou, je cirkvou mučeníkov,“ povedal Svätý Otec v homílii. „Cirkev potrebuje svätcov každodennosti, svätcov bežného života prežívaného s dôslednosťou, ale aj tých, ktorí majú odvahu prijímať milosť byť svedkami až do konca, až po smrť. Títo všetci sú živou krvou cirkvi. Sú svedkami, ktorí nesú cirkev vpred,“ pokračoval pápež.

Počas bohoslužby slova sa čítania zo Svätého písma striedali s liturgickými spevmi a svedectvami. Pápež mal podľa TASR oblečenú štólu chaldejského kňaza z Mósulu Raghída Azíza Kanního, ktorého zavraždili v roku 2007.

Zakladateľ Komunity sv. Egídia Andrea Riccardi na začiatku spomienkovej slávnosti pripomenul štvrté výročie únosu pravoslávnych biskupov Mar Gregoriosa Ibrahima a Paula Yazigiho v Sýrii, ako aj dodnes nezvestného jezuitu Paola Dall´Oglia.


Letecký pohľad na Tiberský ostrov v Ríme, Bazilika sv. Bartolomeja sa nachádza v jeho zadnej časti. Foto – TASR/AP

So spomienkou na svojho otca vystúpil Karl Schneider, syn pastora Reformovanej cirkvi Paula Schneidera, ktorého v roku 1939 zabili v koncentračnom tábore Buchenwald za to, že označil nacistické mocenské snahy za „nezmieriteľné so slovami Biblie“.

Svedectvo predniesla aj sestra kňaza Jacquesa Hamela, ktorého islamisti podrezali 26. júla minulého roku vo francúzskom Rouene počas slávenia omše. Rouenská diecéza už začala proces jeho blahorečenia.

Vystúpil aj jeden z priateľov Williama Quijana, mladého učiteľa „Školy pokoja“ Komunity sv. Egídia v Salvadore, ktorého zabili v septembri 2009 za to, že mladým pomáhal dostať sa spod vplyvu miestnych gangov.

Najväčší ohlas vyvolali pápežove slová, v ktorých prirovnal záchytné tábory pre utečencov k nacistickým koncentračným táborom. Zároveň ocenil všetky národy, ktoré sa odhodlali k ich prijímaniu.

Úryvok z homílie pápeža Františka

Chcel by som dnes pridať jednu ikonu navyše do tohto kostola. Jednu ženu. Neviem meno. Ale ona na nás hľadí z neba. Bol som na Lesbose, zdravil som utečencov a stretol som muža, tridsiatnika, s troma deťmi. Pozrel na mňa a povedal mi: „Otče, som moslim. Moja manželka bola kresťanka. Prišli do našej obce teroristi, prezerali nás a pýtali sa na náboženstvo a zbadali na nej krížik. Žiadali ju, aby si ho dala dole. Ona tak nespravila a podrezali ju predo mnou. Tak sme sa mali radi!“ – Toto je ikona, ktorú sem dnes prinášam ako dar.

Neviem, či ten muž je ešte na Lesbose alebo sa mu podarilo ísť inde, neviem, či sa mu podarilo opustiť ten koncentračný tábor, pretože utečenecké tábory – mnohé – sú koncentračné, pre to množstvo ľudí, ktorí sú tam ponechaní. A veľkodušné národy, ktoré ich prijímajú, musia tiež uniesť toto bremeno, pretože sa zdá, že medzinárodné dohody sú dôležitejšie než ľudské práva. A tento muž neprechovával zášť. On, moslim, mal tento kríž bolesti, ktorý niesol bez nenávisti. Utiekal sa k láske manželky, omilostenej mučeníctvom.


„Kiež veľkodušnosť juhu, Lampedusy, Sicílie, Lesbosu dokáže trochu nakaziť sever. Je to pravda: sme civilizáciou, ktorá nemá deti, ale zároveň zatvárame dvere migrantom. Toto sa volá samovražda,“ povedal pápež po skončení bohoslužby počas stretnutia so skupinou utečencov, ktorí prišli do Talianska vďaka humanitárnemu koridoru zabezpečenému Komunitou sv. Egídia.

Ešte predtým si v bazilike uctil skupiny mučeníkov z Európy, Afriky, Ameriky a Ázie, počnúc od Arménov a iných kresťanov, ktorí boli vyvraždení počas prvej svetovej vojny, cez mučeníkov pokoja a dialógu, akými boli trapistickí mnísi z Notre Dame de Atlas v Alžírsku, ďalej cez kňaza Andrea Santora zavraždeného v Turecku, obete mafie, akou bol blahoslavený kňaz Pino Puglisi až po mnohých misionárov zavraždených po celom svete. Početné skupiny predstavujú mučeníci komunizmu a nacizmu.

Pri každej zo šiestich bočných kaplniek baziliky s relikviami mučeníkov sa Svätý Otec pristavil v modlitbe, ktorú sprevádzalo zapálenie sviece. Zároveň požehnal z dreva vyrezanú holubicu pochádzajúcu zo starého kostola v Aleppe, ktorý zbombardovali počas prebiehajúceho konfliktu. Holubica, ktorú do Ríma priniesol jeden z utečencov, zostala umiestnená v kaplnke venovanej mučeníkom Ázie a Blízkeho východu.

Spracované podľa informácií slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0