Blog 21. apríl 2017

Ako slovenskí nacionalisti zrádzajú odkaz prezidenta Tisa

Pavol Martinický
Pavol Martinický
Prezident Tiso sa zrejme úprimne snažil konať dobre pre Slovensko. Vážne chyby, ktoré pri tom robil, jeho priaznivci a uctievači Slovenského štátu zamlčujú a ospravedlňujú. Jeho dobrý posledný odkaz vyzývajúci k svornosti národa a protiboľševickému postoju však slovenskí nacionalisti zradili.
Prezident Tiso sa zrejme úprimne snažil konať dobre pre Slovensko. Vážne chyby, ktoré pri tom robil, jeho priaznivci a uctievači Slovenského štátu zamlčujú a ospravedlňujú. Jeho dobrý posledný odkaz vyzývajúci k svornosti národa a protiboľševickému postoju však slovenskí nacionalisti zradili.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Pavol Martinický

Úsilie a chyby J. Tisa

Dr. Jozef Tiso sa v ťažkej situácii úprimne snažil spraviť niečo dobré pre slovenský národ. Je možné, že keby v jeho funkcii bol niekto iný, niečo by vtedy bolo horšie - ale dnes možno i lepšie. Nevieme aké pocity mal zo svojej moci a popularity, ale vieme, že na rozdiel od viacerých súčasných politikov od Mečiara až po Fica a ich partnerov nemal zo svojej funkcie materiálne výhody a nezneužíval ju na rozkrádanie štátu, ktorý riadil.

Počas výkonu svojej funkcie však spravil dve veľmi vážne chyby:

1. V oblasti ľudských práv, konkrétne pri „riešení židovskej otázky“, hovoril a konal v rozpore s princípmi prirodzenej spravodlivosti a učením Katolíckej cirkvi. To jasne kritizovali aj slovenskí biskupi aj Svätá stolica. Jeho verejne prednášané argumenty boli naopak v duchu ideológie nacionálneho socializmu, ktorú pápež odsúdil encyklikou Mit brennender Sorge, vydanou 14. marca 1937, paradoxne presne 2 roky predtým, ako pod nátlakom Nacistov vznikol Slovenský štát. „Naliehanie Vatikánu bolo na začiatku deportácií v marci 1942 také úpenlivé a bezvýsledné, že Tisa a Tuku v interných dokumentoch označili v Ríme za bláznov.“ (J. Hajko, postoj 9.3.2017) Štátny sekretár kardinál D. Tardini: „Je to veľké nešťastie, že prezidentom Slovenska je kňaz. Každý chápe, že Svätá stolica nemôže zastaviť Hitlera. Ale kto pochopí, že nevie udržať na uzde kňaza?“

2. V prehľade a pochopení medzinárodnej politickej situácie, a odhade jej vývoja, sa tragicky mýlil tým, ako vsadil na Hitlera, a verejne ho podporoval. Tiso nebral do úvahy, že Hitler považoval Slovanov za menejcennú rasu, ktorá má slúžiť Germánom, a Slovenský štát "podporoval" iba preto, že mu to strategicky dočasne vyhovovalo.

Nevedel alebo zahmlieval čo robí?

Tieto fakty jeho uctievači zamlčiavajú, alebo ospravedlňujú tým, že to konal a hovoril na oklamanie Hitlera. J.Hajko píše: „Katolícky kňaz Tiso, ktorému Biblia prikazovala hovoriť jasné áno alebo nie, bol rečnícky ekvilibrista, keď dokázal Nemcom zaliepať oči prejavmi oddanosti a pritom konať naopak, čo sa prejavilo aj v jeho postoji k Židom. Často sa potom dostával do situácií, keď už nikto nevedel rozlíšiť, v čom hovorí pravdu a kde iba vypúšťa ochrannú hmlu na oklamanie Nemcov.“ O tom, čo si skutočne myslel nemáme dôkazy, jeho reči a skutky sú zdokumentované. Mnohí, nielen "obyčajní veriaci", verili tomu, čo Tiso konal a hlásal.

Argument že sa nemohol vzoprieť Hitlerovi však vyvracia iné tvrdenie nacionalistov - o tom, ako sa Slovensko pod Tisovým vedením vymanilo z područia Čechov a získalo skvelú štátnu samostatnosť. Naša podriadenosť Berlínu (a po vojne Moskve) totiž bola podstatne tvrdšia a horšia než „podriadenosť“ Prahe v rámci demokratického Československa. (okrem toho mal Slovenský štát o 20% menšie územie)

Vo vnútornej politike mal Tiso väčšie právomoci ako napríklad Havel, Kováč či Kiska. Hlinkova slovenská ľudová strana, ktorú viedol, prevzala nemecký vodcovský princíp a centralizovala politickú moc. Hlinkovu gardu (HG) politicky podriadila strane. Tiso sa osobitným zákonom stal vodcom na národno-socialistický spôsob. Vodcovský princíp národného socializmu sa tu aj propagoval, a nahrávala mu aj Tisova popularita u značnej časti obyvateľov.

Slovenské protižidovské zákony, ktoré Tiso podpísal a verejne obhajoval, patrili k najtvrdším v Európe. Aj minister vnútra a šéf HG Mach sa jasne vyjadril, že Slovensko ich prijalo dobrovoľne. (Gardista 29.3.1942, viac tu: https://www.postoj.sk/13501/slovensky-stat-nebol-klerofasisticky-ale-narodno-socialisticky) Ide o tú Hlinkovu gardu, ktorú tak kritizoval biskup Gojdič a ktorá je vzorom pre Kotlebovu ĽSNS.

„Tiso zrejme chcel byť dôsledný a verný svojej línii spolupráce s Nemeckom až do konca vojny. … to bolo už aj politicky a vojensky hlúpe – a škodlivé... Bol v určitých veciach akoby zaslepený. Napríklad aj na osobný list pápeža Pia XII. reagoval odmietavo. To je taký dokument veľmi nepekný, ktorý svedčí o tom, že nebol ochotný ani Svätého otca počúvať.“ (V. Jukl, 18.5.2012 http://www.postoy.sk/jukl-kolakovic-nam-otvoril-oci )

Tiso a komunisti

V jednej "politickej" oblasti Tiso konal v súlade s učením pápežov - mal nekompromisne odmietavý postoj ku komunizmu. To bol aj jeho argument pre účasť Slovenska na nemeckom útoku proti Sovietskemu Zväzu. Pred koncom vojny Tiso odmietol ponuku na ustanovenie boľševického režimu Slovenskej sovietskej republiky pod záštitou Sovietskeho zväzu, ktorej by zostal prezidentom. (to chcel istý čas aj G. Husák) Deň pred popravou Tiso napísal: „Svornosť národa nech je pokrstená mojou obetou. Cítim sa byť mučeníkom slovenského národa a protiboľševistického stanoviska.“

Komunisti si už od Košického vládneho programu (apríl 1945) pripravovali uchopenie moci. Mali tretinu ministrov vlády Národného frontu, hlavne kľúčových rezortov vnútra a informácií. Predsedom vlády bol komunista K. Gottwald, ktorý už v r. 1929 v Poslaneckej snemovni povedal, že ich najvyšším revolučným štábom je Moskva, kde sa chodia učiť ako svojim protivníkom „zakrútiť krk". Generálny vikár trnavskej diecézy A. Lazík už vo februári 1947 v Ríme informoval o rastúcej proticirkevnej politike SNR a Komunistickej strany. Pápež jeho prostredníctvom nabádal slovenských biskupov k bratskej spolupráci s biskupmi Čiech a Moravy.

Proces s Tisom sa konal v Bratislave. Päť zo siedmich sudcov Národného súdu vrátane predsedu tribunálu boli komunisti. Prezident Beneš bol po vynesení rozsudku ochotný udeliť Tisovi milosť, ak to schváli vláda. Tá to na tajnom zasadnutí zamietla pomerom hlasov 17:6, pričom proti milosti boli s komunistami ešte niektorí socialisti. Slovenskí nacionalisti však z Tisovej smrti obviňujú iba obnovenú ČSR a Beneša.

Tisova poprava bola jednou z príčin zvyšovania napätia medzi komunistami a nekomunistickými stranami, ktoré vyústilo do vládnej krízy a komunistického prevratu vo februári 1948.

Tisov odkaz po Novembri 1989

Posledný Tisov odkaz národnej svornosti a antikomunizmu slovenskí nacionalisti svojim konaním zavrhli. Naša spoločnosť bola po Novembri 1989 jednotná v odmietnutí komunistickej diktatúry, radosti z nenásilne získanej slobody a nádeji na demokratickú budúcnosť. Túto svornosť národa hlavne oni narušili jeho rozoštvávaním v úsilí čím skôr a za akúkoľvek cenu rozdeliť Československo, ktoré až po páde totalitnej diktatúry dostalo reálnu možnosť fungovať ako skutočne demokratická federácia Čechov a Slovákov. (O to v tridsiatych rokoch usiloval aj Tiso) To v r. 1938-39 znemožnil Hitler, po vojne komunistická centralizácia, po demokratizačnej obrode v r. 1968 sovietske tanky.

Dôvodom ich koalície s komunistami, ktorí nám na 41 rokov zobrali slobodu, hrubo porušovali ľudské práva, a prenasledovali cirkev bolo uctievanie národného štátu a jeho vodcov ako najvyššej hodnoty, nadradenej nad ľudské práva, spravodlivosť, kultúrnosť, demokraciu i učenie Cirkvi. Čiže to, čo odsudzuje encyklika Pia XI. proti nacizmu.

Rozdelenie ČSFR sa im podarilo pod vedením V. Mečiara spolu s bývalými komunistami a eštebákmi. Preto lebo tí rýchlo pochopili, že takto získajú beztrestnosť, moc a najlepšie miesta pri korytách začínajúceho kapitalizmu a privatizácie.

Zákon a lustrácie

Vo väčšine ukazovateľov kvality zdravotníctva, školstva, životnej úrovne či justície je dnes na tom Slovensko horšie než Česko. Hlavný dôvod je v tom, že sme spravili hrubšiu čiaru za minulosťou, a zvlášť za Mečiara a Fica tu majú bývalí komunisti a eštebáci výrazne väčší vplyv v ekonomike, riadení štátu i justícii.

Aj preto, že sa tu prakticky nedodržiaval aj tak slabý lustračný zákon. Aj náš Zákon o protiprávnosti komunistického režimu, ktorý prijala SR za Mečiara až 3 roky po ČR je výrazne horší. Podľa českého „Komunistická strana Československa byla organizací zločinnou a zavrženíhodnou obdobně jako další organizace založené na její ideologii, které ve své činnosti směřovaly k potlačování lidských práv a demokratického systému.“ Podľa slovenského „KSČ, ako aj Komunistická strana Slovenska bola organizáciou, ktorá nezabránila svojim členom a ich pomáhačom páchať zločiny, a to aj na ľudských právach a slobodách.“ (zákon 125/1996 Z.z ) To nie je pravda, lebo KS tieto zločiny riadila a organizovala.

Tomu všetkému pomohli aj naši nacionalisti, vrátane niektorých duchovných, ktorí bezvýhradne podporovali Mečiara a Slotu.

Vodcovský princíp a nepriatelia štátu

Za Hitlera i komunistov, za Tisa i Mečiara platil vodcovský princíp a stotožňovanie Vodcu a jeho Strany a Vlády so štátom či národom v mene ktorého vystupovali. Nesúhlas a kritika ich chýb sa trestala ako "protištátna činnosť". (Za Tisa však bola omnoho väčšia sloboda kritizovať vládu než za komunistov) Minulý rok exkomunisti premiér Fico i minister zahraničia Lajčák povedali, že protesty proti (ne)riešeniu kauzy Bašternák sa konajú s úmyslom poškodiť Slovensko, a zopakoval to aj J. Čarnogurský.

Teraz webstránky a aktivisti podporujúci Kotlebovu ĽSNS tvrdili, že úsilie zrušiť Mečiarove amnestie je úmyselné ohrozovanie Slovenska iniciované čechoslovakistami a z USA platenými mimovládkami. Hlásala to napríklad exposlankyňa za Mečiarovo HZDS Zelenayová na pro-Kotlebovskej stránke alinaciazanedeľu.sk, ktorá sa tvári ako super katolícka a národná. Tvrdili to aj pred pochodom proti korupcii, ktorý zorganizovali študenti na 18.4.2017. Tým fakticky podporili Mečiara, Fica, aj ich skorupmpované kšefty a partnerov, podobne ako Kotlebovi poslanci podržali Smer v parlamentných výboroch, napr. pri kauze Evka.

Kritiku toho kedy, ako a za akú cenu Mečiar a spol. "zakladali Slovenskú republiku" označovali vtedy za neodpustiteľný zločin proti Slovensku. V tom dnes pokračuje aj Kotleba a jeho fanklub, vrátane niektorých cirkevníkov. Bývalý komunista či eštebák prenasledujúci cirkev, alebo deformujúci justíciu či rozkrádajúci milióny im nevadí, pokiaľ sa hlási k budovaniu slovenskej štátnosti. Bývalý disident, ktorý za totality usiloval a riskoval v zápase o občiansku a náboženskú slobodu získal u nich nezmazateľnú nálepku nepriateľa Slovenska ak v r. 1992 nepodporil Mečiara pri jeho spôsobe delenia Československa, a potom kritizoval jeho protidemokratické a nespravodlivé zneužívanie moci.

Amnestie a centralizmus

Komunisti premenovali nemecký a slovenský nacionálny socializmus na fašizmus, aby zahmlili jeho príbuznosť s komunizmom. Slovenskí nacionalisti vo svojej zášti voči ČSR označujú komunistický centralizmus iba ako pražský, a Mečiarovi a Ficovi schvaľujú ich "bratislavský" centralizmus. Tým bola aj zmena Slovenska na jeden volebný obvod, ktorá vzdialila výkon moci a poslancov od občanov, ktorí ich volia.

Komunisti a socialisti vo vláde fakticky znemožnili prezidentovi Benešovi udeliť milosť J. Tisovi.

Premiér Mečiar, v čase keď parlamentu predsedal exkomunista Gašparovič, okresával právomoci prezidenta Kováča. Napríklad v tom, aby za šéfa SIS mohol on menovať I. Lexu z komunistickej rodiny. Pár dní keď zastupoval funkciu prezidenta zneužil na vydanie amnestií brániacich vyšetriť zločiny, ktorých sa zúčastnila Lexom riadená SIS. Premiér Fico s kapitánom Dankom teraz, keď už nemohli odolať tlaku verejnosti za zrušenie Mečiarových amnestií presadili taký zákon, ktorý v tejto veci obmedzuje právomoci prezidenta i parlamentu ktorých volia občania, a zvyšuje vplyv vlády a sudcov, ktorí sa fakticky nezodpovedajú nikomu.

Prezidenti a KDH

Nacionalisti vrátane vplyvných cirkevníkov podporujúci v deväťdesiatych rokoch Mečiara, Slotu a ich partiu, uctievali Tisa a nenávideli Beneša, Havla a Kováča. Napriek tomu, že Svätá stolica Tisa opakovane kritizovala a Beneša po „utrasení“ kontroverzií z prvých rokov po vzniku ČSR rešpektovala tak, že v r. 1935 presvedčila Hlinkovu stranu, aby ho volila za prezidenta. Napriek tomu, že Benešova politika a obnovenie ČSR vrátilo po vojne Slovensku 20% územia, ktoré mu odňal Tisom ospevovaný Hitler.

V. Havla, ktorý za komunistickej diktatúry aj v base sedel pre úsilie o spravodlivosť, kultúrnosť a našu slobodu si okrem iných vážil aj Ján Pavol II. M. Kováč si získal uznanie slušných ľudí a nenávisť nacionalistov preto, že sa vzoprel Mečiarovmu zneužívaniu moci. K týmto teraz Kotlebovci pridali do zoznamu nepriateľov Slovenska prvého nekomunistického prezidenta A. Kisku, ktorý je z hľadiska slušnosti a demokracie výrazne najlepší z našich ústavných činiteľov. Normalizátor Husák ani exkomunista a Mečiarov partner Gašparovič, ktorý vo všetkých funkciách pomáhal ex-eštebákom a aktívne znemožňoval demokratizáciu našej (post)komunistickej justície im nevadia.

Nacionalisti podporujúci Mečiara a Kotlebu, vrátane niektorých duchovných, zo všetkých politických strán najviac broja proti KDH. Napriek tomu, (alebo práve preto?) že KDH sa najviac usilovalo o deboľševizáciu Slovenska, a najviac podporovalo práva, potreby či hodnotové „záujmy“ Cirkvi. V ich očiach sa neodpustiteľne prehrešilo tým, že v r. 1992-93 nepodporilo Mečiarov spôsob zakladania štátu a odporovalo jeho štýlu vládnutia a rabovania Slovenska. Nebyť ich antikampane proti KDH, dnes by asi vládu a parlament neviedol plukovník Fico a kapitán Danko, a polovicu opozície by netvorili netolerantní Kotlebovci chváliaci nacizmus a Rodina populistického bigamistu Kollára.

Ako Na To

Voliči Kotlebovej ĽSNS sú oprávnene nespokojní so súčasným stavom Slovenska, ktoré v mnohom patrí k najhorším v Európe. (fakty napr. tu: https://www.postoj.sk/21903/od-vitazneho-februara-k-vitaznemu-ficovi-a-kotlebovi) Jeho propagandisti na tému príčin a riešenia tohto stavu odpovedajú "lebo Dzurinda", prípadne "lebo KDH a USA". Treba voliť Kotlebu, bojovať proti migrantom a rómom, vystúpiť z NATO a EÚ, a obrátiť sa k Putinovmu Rusku. To sú rovnako nepravdivé a zlé vysvetlenia a riešenia ako Tisova agitácia proti Židom a komunistická proti kapitalizmu a Cirkvi.

Vôbec neberú do úvahy, že z 24 rokov štátnej samostatnosti Slovenska prvých 5 rokov vládla a základy politického a právneho systému kládla Mečiarova koalícia nacionalistov a exkomunistov, a posledných takmer 10 exkomunista Fico, zväčša tiež za pomoci HZDS a SNS. Tiež im nič nehovorí, že Kotlebu podporujú tí istí ľudia a rovnaké argumenty ako vtedy Mečiara a Slotu.

Teraz a týmto nejde o snahu obnoviť ČSR, či škodenie samostatnému Slovensku, ako tvrdia uctievači štátu, Tisa a Mečiara. Ide o obrovské morálne, politické, kultúrne, hospodárske a sociálne škody a nespravodlivosti, ktoré sú dôsledkom toho kto, kedy a ako realizoval vznik Slovenskej republiky, a kládol základy jej politického a právneho systému. Účinné riešenie problémov Slovenska nájdeme len keď pochopíme a pomenujeme prečo náš štát nesplnil nádeje z r. 1989, a po 27 slobodných rokoch je v stave, že študenti, ktorým záleží na dobrom a slušnom Slovensku, musia znovu ísť na námestia.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0