Keď biskupi píšu zaujímavé knihy o správe vecí verejných

Keď biskupi píšu zaujímavé knihy o správe vecí verejných

Rozhovor s Jánom Figeľom, predsedom Nadácie Antona Tunegu, o štyroch inšpirujúcich knihách od štyroch arcibiskupov.

V rozhovore s Jánom Figeľom, predsedom Nadácie Antona Tunegu a Osobitným vyslancom EÚ pre náboženskú slobodu vo svete, približujeme ďalšie knihy, ktorých autormi sú biskupi.  Diela sa zameriavajú na hodnotové riadenie spoločnosti a aktuálne medzinárodné výzvy.

Vydanie knihy rozhovorov arcibiskupa Cyrila Vasiľa cez redakciu Postoja bol úspešný počin. Vy ste tento zámer aj osobne finančne podporili. Prečo?

Cyril Vasiľ je osobnosťou a priateľom, ktorého si vážim. Jeho autorita rastie doma i v zahraničí, je obľúbený zvlášť medzi mladými ľuďmi. Nevyhľadáva potlesky, ale pravdu a zodpovednosť, hľadá človeka na ceste k ľuďom a k Bohu. Stretnutia s ním doma či v zahraničí sú vždy duchovným povzbudením a vedomostným obohatením. Kniha rozhovorov s Cyrilom Vasiľom je takýmto prínosom pre čitateľov, pre ľudí našej doby.

Takže vám sa kniha páči?

Mám rád knihy, ktoré nevytvárajú vedomostnú hmlu alebo extrémizmus, ale prinášajú svetlo pre lepšie poznanie života a sveta, dôstojnosti každého človeka, histórie, pravých hodnôt a kultúry. Charakter poznania je určený jeho ovocím – je to buď intelektuálna pýcha, alebo láska. Rozhodujúcim komponentom v procese poznávania je pokora. U Cyrila som vždy nachádzal dostatok pokory, súcitu a solidarity s ľuďmi v núdzi, s trpiacimi. Povedané maritainovsky, kresťanstvo nás učí, že láska je hodná viac než inteligencia a intelekt. Láska je ovocím pravdy.

Stretávate sa častejšie s arcibiskupom Vasiľom?

Stretneme sa radi, ale možnosti sú skôr občasné. Rozprávali sme sa naposledy v marci na Slovensku a tesne pred Veľkou nocou vo Vatikáne, keď som tam bol ako osobitný vyslanec EÚ pre podporu náboženskej slobody vo svete na rokovaniach s niektorými predstaviteľmi Svätej stolice. Jedným z nich bol aj prefekt Kongregácie pre východné Cirkvi, kardinál Leonardo Sandri. Tento Argentínčan je vlastne najbližším nadriadeným arcibiskupa Vasiľa ako sekretára Kongregácie. Venovali sme sa situácii a podpore prenasledovaných ľudí, zvlášť komunít kresťanov na Blízkom východe.

Môžu hierarchovia, náboženskí predstavitelia výraznejšie osloviť súčasné generácie?

Určite. Podľa mnohých znakov žijeme v postsekulárnom svete. Náboženstvo a spiritualita je na vzostupe. Zároveň je náboženská sloboda vo svete pod rastúcim tlakom. Pozrite napríklad na komunikačnú silu a celosvetový záujem o posolstvá Sv. Otca Františka. Jeho knihy a postoje sú tlmočené do jazykov celého sveta. Oslovuje nielen kresťanov, ale aj iné kultúry a náboženstvá. V rámci Nadácie Antona Tunegu vyšli od troch arcibiskupov tri knihy, ktoré veľmi aktuálne pomenúvajú nielen problémy našej doby, ale aj princípy a riešenia ako cestu napred k ľudskejšiemu storočiu. Šíria sa vďaka slovenskému vydaniu aj u nás, číta ich veľa mladých i menej mladých ľudí.

Čím sú aktuálne pre Slovensko pohľady arcibiskupov zo zahraničia?

Po prvé, v prípade autorov kníh, ktoré vydala Nadácia, ide o svetovo uznávané autority – arcibiskupov Giampaola Crepaldiho z talianskeho Trieste, Charlesa Chaputa z americkej Philadelphie a kuriálneho Alda Giordana, ktorý dlhé roky pôsobil ako generálny sekretár CCEE – Rady európskych biskupských konferencií. Crepaldi patrí k vynikajúcim odborníkom na sociálne učenie Cirkvi. A Chaputa spolu s Philadelphiou v USA si nie náhodou vybral pápež František pre zorganizovanie ostatného Svetového stretnutia rodín.

Po druhé, tie knihy sú venované aktuálnym a vážnym témam. Crepaldi napísal vlastne príručku pre obnovu kresťanskej demokracie nielen v Taliansku. Je to súpis východiskových princípov a základných programových cieľov pre dnešnú politiku postavenú na kresťanskom chápaní človeka a sveta. Takáto celková obnova je potrebná v celej Európe aj na Slovensku.

Myslíte, že takáto kniha môže pomôcť v zápase o charakter demokracie na Slovensku?

Ona už pomáha. Len čítanie však nestačí. Potrebné je odhodlanie, odbornosť a jednota v úsilí o spravodlivosť, čo prinesie viac nádeje na pozitívne zmeny a perspektívu zdravého rozvoja. Nejednota kresťanských demokratov, trieštenie spoločných síl a zrádzanie základných hodnôt pre osobné ambície, nedostatok spoločenských autorít podporujúcich dôležité programové ciele, ktoré sú v súlade s tzv. nemennými princípmi, respektíve základnými etickými hodnotami, má za následok dominanciu hrubého pragmatizmu, nárast etického relativizmu a korupcie a nedostatok spravodlivosti. Ako tvrdí Crepaldi, zmätok v hodnotách zabraňuje možnej jednote katolíkov v politike. A politika – jej stav a smerovanie – sa týka osobne každého občana, nielen volených zástupcov vo verejnej správe.

Arcibiskup Chaput navštívil Slovensko, takže má k nám akoby bližšie?

Má osobnú skúsenosť s našou krajinou, bol v Bratislave a na Spiši. Jeho predkovia z otcovej strany sú z Francúzska a matka bola Indiánka z kmeňa Siouxov. Veľmi pútavým spôsobom podáva výklad vzťahov medzi svetom politiky a náboženstva, medzi štátom a cirkvou. Kristova odpoveď na kritickú otázku o platení dane „Dajte cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie“ je kľúčovým návodom pre vzťah štátu k veriacim občanom a naopak. Štát má byť sekulárny, nie sekularistický. Má vytvárať priestor pre rovnosť všetkých na báze občianstva a garantovať slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo presvedčenia. Výsledkom je náboženská pluralita, nie štátna ideológia či vyprázdnený priestor nihilizmu alebo etického relativizmu. Chaput volá po odvahe a statočnosti v politike ako službe národu. Rozvíja odkaz prvého amerického prezidenta G. Washingtona, podľa ktorého náboženstvo a morálka sú nenahraditeľnou oporou pre prosperitu národa, pričom morálku nie je možné zachovať bez náboženstva.

Nie sú americké pohľady predsa len vzdialené slovenskej a európskej situácii?

V niečom sú špecifické, ale princípy sú totožné. A skúsenosti s demokraciou sú vzájomné a veľmi cenné. Európske trendy a štruktúry však detailnejšie zachytáva Aldo Giordano v knihe Iná Európa je možná. Je to osobné svedectvo človeka, ktorý mal po desaťročia ruku na pulze spoločnej Európy. Sú realistické, vyjadrujú nádej a inšpiráciu pre starý kontinent. Jeho skúsenosti a pohľady na Európu plne rezonujú s postojmi pápeža Františka, ktoré predniesol na pôde Európskeho parlamentu a Rady Európy v Štrasburgu. Sú prílohou Giordanovej knihy, ktorá je ešte cennejšia v čase brexitu, migračnej krízy, konfliktu na Ukrajine, prenasledovania a nestability na Blízkom východe a na severe Afriky.

Dá sa vydávaním kníh a osvetou prispieť k zmene vývoja na Slovensku? Alebo úspešne zápasiť s oligarchickou mocou?

Ak sa v zápase o charakter spoločnosti vzdávame šírenia názorov a formovania postojov, už tým prehrávame. Aj nad korupciou a nespravodlivosťou sa vítaziť dá. Predpokladom sú vytrvalosť a odhodlanie v takomto zápase. Ako príklad spomeniem príbeh rušenia Mečiarovych amnestií. Úspešný film – to je aj účinná osveta. Ak väčšine spoločnosti bude záležať na pravde a spravodlivosti, presadíme ich do života. Ak nie, všetci doplatíme na ľahostajnosť, strach či nevedomosť. Dlhodobo vyhráva spoločnosť, v ktorej sa väčšina ľudí orientuje na program skutočných riešení, na spravodlivosť a zodpovednosť. Vzdelávanie politikov a príprava nastupujúcej generácie vo veciach verejných je dôležitou a veľmi návratnou investíciou. Taký je aj odkaz zápasu a smrti vysokoškoláka Antona Tunegu, ktorého popravili komunisti v r. 1951 spolu s priateľmi Tesárom a Púčikom za tzv. Bielu légiu. Nadácia rozvíja tento odkaz aktívne už 25 rokov.

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo