Ódor: Dôveryhodné stropy na dlh môžu priniesť významné úspory

Zavedenie dlhovej brzdy pomáha štátu šetriť. Existencia horného limitu na dlh totiž dokáže znížiť úrokové náklady, ktoré štáty platia na svojich dlhopisoch. Vo svojom najnovšom blogu to konštatuje člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ľudovít Ódor.

"Ak investori krajine uveria, že v budúcnosti nepreženie svoju zadlženosť, tak sú ochotní ponúknuť lepšie podmienky. Dôveryhodné stropy na dlh teda môžu priniesť významné úspory. Z dlhovej brzdy tak profitujú nielen budúce generácie, ale cez rizikové prirážky aj súčasné," konštatuje Ódor. Preto je presvedčený, že pri súčasnej slabej efektívnosti vynakladania verejných zdrojov, by bolo zlým riešením vzdať sa dividend, ktoré dlhová brzda ponúka. "Najmä ak je cieľom patriť do jadra eurozóny," podotýka Ódor.
      

Zákon o rozpočtovej zodpovednosti, teda tzv. dlhová brzda, bol prijatý v decembri v roku 2011. Ako pripomína Ódor, stalo sa tak v čase, keď padla vláda a finančné trhy v Európe boli v rozklade. "Umiestňovať štátne dlhopisy s rozumnými úrokmi vtedy nebolo vôbec jednoduché. Nakoniec aj ústavná dlhová brzda bola prijatá so zámerom, aby finančné trhy dostali jasný signál, že Slovensko je fiškálne zodpovednou krajinou," pripomína Ódor.
      

Odborníci RRZ sa preto pozreli na to, koľko sa podarilo štátu týmto opatrením ušetriť. V prvom rade sa zamerali na to, ako by sa zmenili rizikové prirážky, ak by investori vedeli, že budúca zadlženosť krajiny neprekročí stanovený limit. "Výsledkom je, že stopercentne dôveryhodný horný limit na dlh by v slovenských podmienkach dokázal znížiť rizikovú prirážku v priemere o 50 bázických bodov," vyčíslil Ódor s tým, že pri dlhu vo výške cez 40 miliárd eur by to znamenalo úsporu dve miliardy eur za desať rokov.
      

Taktiež sa zamerali aj na skúmanie skutočného vývoja slovenských rizikových prirážok pred a po prijatí zákona o dlhovej brzde. Vychádzali pritom z dát z pokojných období, kedy neboli ekonomické výkyvy v eurozóne. "Odhadli sme väzbu medzi slovenskými prirážkami a benchmarkom pred prijatím zákona. Potom sme túto istú súvislosť predpokladali po zavedení dlhovej brzdy. Oproti skutočnosti sme dostali nižšie rizikové prémie o 40 bázických bodov," priblížil Ódor. Testovali aj možnosť, že časť poklesu môže byť v dôsledku kvantitatívneho uvoľňovania. Ukázalo sa, že dlhová brzda mohla prispieť k nižším úrokovým nákladom o 20 až 30 bázických bodov, čo v desaťročnom horizonte predstavuje jednu miliardu eur.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo