Blog 19. apríl 2017

Naši predkovia poznali manželstvo lepšie ako my

Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku
Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku
Mark Regnerus bude v Bratislave hovoriť o sexuálnom správaní mladých, manželstve aj výchove detí homosexuálmi.
Mark Regnerus bude v Bratislave hovoriť o sexuálnom správaní mladých, manželstve aj výchove detí homosexuálmi.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku

Naši predkovia poznali manželstvo lepšie ako my

Mark Regnerus patrí medzi popredných amerických sociológov, ktorý sa vo svojom výskume venuje témam sexuálneho správania, vzťahu náboženstva a sexuality, novým fenoménom v „randení“ a rodine.

Na Bratislavských Hanusových dňoch vystúpi v pondelok 24. apríla s prednáškou Rovnosť alebo hendikep? o výchove detí homosexuálmi a v utorok 25. apríla s témou Sex pred svadbou, manželstvo v nedohľadne o tom, ako dnešná doba komplikuje naše možnosti vytvárať stabilné vzťahy.

V roku 2012 ste publikovali závery Štúdie o nových štruktúrach rodiny, v ktorej ste porovnávali najmä výsledky detí žijúcich v stabilných biologických rodinách s výsledkami detí, ktorých rodičia žili v homosexuálnom vzťahu. Aké sú vaše hlavné zistenia?

Hlavné závery tejto štúdie možno zhrnúť do troch bodov: Po prvé, rodinná a domáca stabilita je veľmi dôležitá pre dlhodobý rozvoj dieťaťa a má dosah až do jeho dospelosti. Po druhé, výhody plynúce z toho, že dieťa má trvalo zosobášených rodičov ­– svoju matku a otca – sú ďalekosiahle. Možno ich jasne vidieť aj vtedy, keď sú už deti dospelé a majú vlastné rodiny.

Po tretie, ukázalo sa, že dospelé deti, ktoré uviedli, že ich rodič (alebo rodičia) mali pomer s človekom rovnakého pohlavia, mali väčšie problémy, a to už v detstve, ale aj neskôr v dospelosti. Ani v tomto prípade problémy nemusia nastať, ale pravdepodobnosť je rozhodne vyššia.

Ako veda vysvetľuje všetky tieto rozdiely?

Nemám žiadny problém veriť vede a vysokokvalitným dátam, ktoré máme k dispozícii. To vedci chytráčia, politizujú a rozhodli sa hovoriť len časť príbehu. Zistil som, že medzi rodičmi, ktorí mali homosexuálny vzťah, je len veľmi málo trvalej vzťahovej stability. A stabilita je pre dobro detí kľúčová. Niektorí hovoria, že stabilita takýchto vzťahov by sa zlepšila, keby boli právne a spoločensky uznané.

Možno by to mohlo trošku pomôcť, ale určitá nestabilita je pre tieto vzťahy typická a predvídateľná, vzhľadom na osobitné nasmerovanie mužsko-ženského vzťahu v kontraste s nasmerovaním „rovnakosti“, čiže vzťahov osôb rovnakého pohlavia. Matka a otec do svojho zväzku jedného tela vnášajú svoje jedinečné dary, talenty, priority a vzory.

Napriek tomu vaši kritici, ktorí podporujú adopciu homosexuálmi, hovoria, že pre deti je lepšie, keď si ich adoptuje homosexuálny pár, ako by mali zostať v detskom domove. Môže sociológia potvrdiť toto tvrdenie alebo nie?

Na túto otázku je, samozrejme, ťažké odpovedať s úplnou istotou. Sociológia na toto zatiaľ nedala odpoveď. Asi všetci uznáme, že adopcia je akýmsi „ústupkom“, teda usporiadaním, ktoré sa využije vtedy, keď nie je k dispozícii ideálny scenár. Ale aj medzi týmito usporiadaniami sú niektoré modely, ktoré môžu fungovať lepšie ako iné.

„V minulosti bolo manželstvo niečím, čo páru umožnilo spoločne budovať, bolo niečím ako odrazový mostík pre duchovný a ekonomický rast.“Zdieľať

Napríklad adopcia jednotlivcom je menej optimálna ako adopcia manželským párom. Zároveň sa veľmi líšia okolnosti súvisiace s adopciou – vek a počet detí, ich emocionálny stav atď. Aj detské domovy, tam, kde vôbec existujú, sa líšia svojou kvalitou. Ale vo všeobecnosti pre deti nie je optimálne, keď sú zanedbávané alebo keď sú v opatere štátu. Samozrejme, veľmi dobre viem, že nie všetci rodičia rovnakého pohlavia vo výchove detí zlyhávajú. Tak to nie je. Vaša otázka je chúlostivá a sociálna veda, pokiaľ viem, sa ňou zatiaľ nezaoberala.

Skúmate tiež trendy v ľudskom sexuálnom správaní. Prežívajú mladí ľudia šťastnejší a zdravší sexuálny život ako ich rodičia?

Práve som na túto tému dopísal celú knihu. Je to zložité, ale nie, myslím, že sexuálne šťastie a zdravie rozhodne nie sú na svojom vrchole. Dovoľte mi vymenovať niekoľko dôvodov.

Zdá sa, že sexualizujeme detstvo. Ľudia sa sexuálne vzrušujú cez internet. Sexuálne prenosné infekcie sa šíria raketovým tempom, pričom sa z toho stáva „norma“. Vytvárame identity a komunity ľudí na základe sexuálnej príťažlivosti. Popritom sa bežné „chodenie“ postupne vytráca. Len neochotne sa sobášime a zápasíme s významom manželstva. Užívame lieky na nízke libido, ale nakupujeme pornografiu.

Inými slovami, zdá sa, že sa nemôžeme nabažiť sexu, ale to, čo dostávame, v nás vyvoláva len hlad po nejakej väčšej emócii či transcendentnom uspokojení, ktoré sex akoby sľubuje, ale len zriedka poskytuje. Prinajmenšom nie natoľko, ako od neho čakáme. Keď sa na toto všetko pozrieme, koľkí z nás by povedali, že prežívame zlaté časy vzťahov, že sme vytvorili model uspokojujúcejších a napĺňajúcejších sexuálnych zväzkov? Obávam sa, že len málokto.

Čo by bola podľa vás najdôležitejšia vec, ktorú by sa dvadsiatnici mohli naučiť od svojich starých rodičov, ktorá by im pomohla nájsť si milujúceho partnera na celý život?

V mnohých ohľadoch sa nemôžeme vrátiť do minulosti. A aby sme boli féroví, musíme priznať, že aj minulosť mala určite svoje problémy a mnohí prarodičia nám nedali príklad dobrého manželstva. Ale keď premýšľam o minulosti, jedna vec mi stále prichádza na um – že manželstvo sa chápalo skôr ako základ a východiskový bod, a nie ako vrchol alebo zavŕšenie.

V minulosti bolo manželstvo niečím, čo páru umožnilo spoločne budovať, bolo niečím ako odrazový mostík pre duchovný a ekonomický rast, nehovoriac už o rodine. Manželstvo sa nechápalo ako nejaké slávnostné zavŕšenie, keď už bolo všetko vyriešené. Manželstvo je optimálnym prostredím pre spoločný úspech – navzájom si pomáhame. Manželstvo delí náklady na polovicu a výkon násobí dvomi. Aj toto k nemu patrí! Naši predkovia to vedeli lepšie ako my.

Láska nie je nárok vyplývajúci z úspechu. Je to sebadarovanie a želanie dobra tomu druhému – a to nielen v dobrých časoch, ale aj v tých ťažkých, ktoré vyžadujú hrdinské obety. Starí rodičia v celej východnej Európe o tom niečo vedia.


Mark Regnerus je mimoriadnym profesorom sociológie na University of Texas v Austine a vedeckým pracovníkom v Austin Institute for the Study of Family and Culture (Inšitút pre štúdium rodiny a kultúry v Austine). Je autorom kníh Forbidden Fruit (2007) a Premarital Sex in America (2011). Najväčšiu publicitu získal vďaka štúdii z roku 2012 o výchove detí homosexuálmi, ktorá bola vášnivo diskutovaná na celosvetových fórach, ale aj pri slovenskom referende o ochrane rodiny.

Za rozhovor ďakuje Patrik Daniška (HFI)

Mark Regnerus bude hosťom festivalu Bratislavské Hanusove dni. V pondelok 24. apríla o 18.00 bude hovoriť o výchove detí homosexuálnymi pármi a v utorok 25. apríla o 19:00 bude hovoriť o tom, ako dnešná doba komplikuje naše možnosti vytvárať stabilné vzťahy. Viac informácií TU

 

Ilustračná fotka: Flickr.com/werk-photo by Krisztina.Konczos, (licencia CC BY-SA 2.0), foto BHD

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0