Čo chce Islamský štát dosiahnuť masakrovaním koptov

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čo chce Islamský štát dosiahnuť masakrovaním koptov

Múry koptského kostola v meste Tanta sú postriekané krvou krátko po samovražednej explózii 9. apríla 2017. Foto - Profimedia.sk

Násilie radikálov z Islamského štátu a jeho odnoží voči koptským kresťanom nemá len rozmer náboženskej neznášanlivosti. V hre je omnoho viac.

Útoky islamistov na dva koptské chrámy počas uplynulej Kvetnej nedele, počas ktorej zahynulo 46 ľudí, patria medzi najkrvavejšie, ale nie ojedinelé. Hlavný chrám Koptskej pravoslávnej cirkvi, katedrála sv. Marka v Káhire, bol cieľom bombového útoku aj v decembri – zahynulo pri ňom 25 ľudí. Medzi najbrutálnejšie útoky však patrí poprava 21 egyptských koptov na líbyjskom pobreží pred dvoma rokmi.

Islamský štát sa týmito krvavými masakrami dlhodobo snaží dostať svoj štýl vedenia vojny aj do Egypta. Ten žije od roku 2011, keď zažil vlastnú verziu „arabskej jari“, v krehkom mieri. Po páde dlhodobého diktátora Husního Mubaraka zvíťazili vo voľbách islamisti združení v Moslimskom bratstve, ktorí hneď začali so zmenou základných zákonov, aby posilnili svoje postavenie porovnateľné s tým, aké mal zvrhnutý diktátor.

Tento ich zámer prekazili pouličné protesty a najmä armáda, ktorá v roku 2013 demokraticky zvolených islamistov odstavila a pod jej kontrolou sa krajina vrátila k relatívnemu pokoju.

Hrdí Egypťania

Pre koptských kresťanov, ktorých vo viac ako 80-miliónovom Egypte žije asi osem miliónov, sa tým začala zvláštna etapa života. Súčasná vláda prezidenta Abdala Fataha Sisiho, ktorá zakázala Moslimské bratstvo a islamistov sa snaží držať na uzde, má s koptami dobré vzťahy. Rešpektujú ich aj prevažujúci sunnitskí moslimovia. Veľký imám káhirskej univerzity Al-Azhar, ktorá je najvplyvnejšou teologicko-akademickou inštitúciou sunnitského islamu, Ahmad Muhammad Al-Tayyib rázne odmieta akékoľvek útoky voči miestnym kresťanom.

Prečítajte si aj
Čo trápi koptov v moslimskom Egypte Zdieľať

Pod akceptáciou kresťanov si však netreba predstavovať ktoviečo. Každý Egypťan má svoje vierovyznanie zapísané v pase či v občianskom preukaze. Konvertiti na kresťanstvo, ktorí si chcú nechať zapísať na úradoch svoju novú náboženskú príslušnosť, musia čeliť veľkým problémom. Sobáš moslimky s kresťanom je zo zákona zakázaný. Do vedúcich funkcií v politike, štátnej správe či v silových zložkách nemajú kresťania takmer žiadny prístup. A takto by sme mohli pokračovať aj ďalej.


Koptský pápež Tawadros II. víta egyptského prezidenta Abdala Fattáha Sísího v katedrále sv. Marka v Káhire 16. februára 2015. Foto – TASR/AP

Pritom je potrebné si uvedomiť, že pôvodnými obyvateľmi Egypta nie sú moslimovia, ale kresťania. Hovorí o tom už ich pomenovanie. Termín kopti pochádza z arabského „qubti“ (Egypťania) – takto moslimskí Arabi v 7. storočí označovali kresťanov žijúcich v povodí Nílu. Svoj pôvod kopti odvádzajú od evanjelistu Marka, takže tak, ako je rímsky biskup – pápež nástupcom apoštola Petra, koptský pápež sa považuje za priameho nástupcu evanjelistu Marka. Aj kvôli tejto histórii nemôžu islamisti onálepkovať koptov ako západných križiakov.

Historickým paradoxom je, že egyptskí kresťania v čase vpádu arabských dobyvateľov tak nenávideli kresťanských Byzantíncov, že moslimov spočiatku vnímali ako osloboditeľov.

Snaha o vyvolanie vojny

Stále krvavejšími útokmi sa islamisti snažia o rozbitie tejto krehkej rovnováhy a prenesenie vojnového konfliktu zo Sinajského polostrova do vnútra Egypta. Cieľom útokov na kresťanov je rozpútať náboženskú vojnu a postaviť proti sebe kresťanov a moslimov a politicky zasa kresťanov proti vláde.

Aj keď súčasnú vládu kopti považujú – v porovnaní s predchádzajúcou vládou Moslimského bratstva – za svojho spojenca, ak by došlo k organizovaným pouličným nepokojom vyvolaným zo strany kresťanov voči Sisimu, mohlo by to posilniť odhodlanie postaviť sa proti prezidentovi aj u tých moslimov, pre ktorých je zasa príliš málo radikálny. Na to by zasa mohli reagovať jeho podporovatelia a krajina by sa tak mohla ocitnúť vo veľkom občianskom konflikte.

Práve pri pomyslení na tento scenár zaviedol prezident trojmesačný výnimočný stav, v ktorom môže zatýkať odporcov a trestať ich v zrýchlenom konaní bez možnosti odvolania, ale aj cenzurovať noviny či prístup k internetu.

Prečítajte si aj
Egyptský prezident Sisi moslimským učencom: Náš svet vedieme do záhuby Zdieľať

Prezidentovi Sisimu, ktorý bude musieť čeliť stále silnejším atakom zo strany islamistov, však hrá do karát jedna dôležitá skutočnosť. Kopti, hoci sa im v Egypte nežije ľahko, sú vďaka svojmu pôvodu a minulosti hrdými Egypťanmi a konštruktívnymi spojencami. Dlhodobo odmietajú, aby medzinárodné organizácie a veľmoci zasahovali do egyptských záležitostí.

V tomto prístupe idú až tak ďaleko, že keď pápež Benedikt XVI. v roku 2011 veľmi rázne reagoval na silvestrovský masaker koptov v Alexandrii, čoho dôsledkom bolo dočasné stiahnutie egyptského veľvyslanca pri Svätej stolici a prerušenie vzťahov univerzity al-Azhar s Vatikánom, časť koptských predstaviteľov prijala pápežove slová s nevôľou ako vmiešavanie sa do vnútorných záležitostí krajiny.  

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo