Rodičia žijú dlhšie ako bezdetní

Rodičia žijú dlhšie ako bezdetní

Flickr/Kat Grigg

Švédski vedci zisťovali, či majú deti vplyv na dĺžku života rodičov. Výsledok rodiny poteší.

Každému rodičovi už aspoň raz napadla myšlienka porovnávať sa so svojimi slobodnými a bezdetnými rovesníkmi.

Nie je vždy celkom jednoduché pozerať si na sociálnej sieti fotky z ciest po svete či z adrenalínových dobrodružstiev, ktoré si vaši bezdetní kamaráti ešte môžu dovoliť, zatiaľ čo vy prebaľujete svoje najmladšie dieťa a vrchol kreativity zažívate so staršími deťmi pri maľovaní veľkonočných vajec.

V takomto rozpoložení poteší správa, že okrem prirodzenej lásky k ratolestiam a dobrého pocitu, že prijatím detí slúžite i širšiemu spoločenstvu, vám rodičovstvo štatisticky aj predlžuje život.

Prišli na to švédski vedci, ktorí skúmali, aký má príchod detí vplyv na dĺžku života rodičov.

Prirodzene každému napadne, že pôrody dajú predsa telu zabrať, roky prebdených nocí pri malých deťoch stoja tiež nemálo energie a potom stresy v puberte takisto pridávajú vrásky na tvári. Rodičia by tak logicky mali umierať skôr. Opak je však pravdou.

Kto priviedol na svet deti, môže rátať s dlhším životom. Švédi zisťovali, ako sa rodičom život predĺži vo veku nad 60 rokov a ako je to, naopak, s bezdetnými ľuďmi. Okrem toho skúmali, či majú dcéry a synovia iný vplyv a či z toho profitujú otcovia a matky iným spôsobom.

Celkovo vyhodnotil vedecký tím Karin Modigovej z Karolinska Institut so sídlom v Štokholme dáta od viac ako 1,4 milióna Švédov, ktorí sa narodili medzi rokmi 1911 až 1925, až 300 000 z nich bolo bezdetných.

Štátny register umožnil vedcom prístup k veľkému množstvu údajov. Okrem počtu detí napríklad aj rodinný stav jednotlivcov.

Najväčší rozdiel je u slobodných mužov

V odbornom časopise Journal of Epidemiology and Community Health informujú vedci, že rodičia majú naozaj menšie riziko skorej smrti ako bezdetní.

Otcovia vo veku 60 rokov mali pred sebou ešte 20,2 roka, zatiaľ čo bezdetní muži len 18,4 roka. A kým šesťdesiatročné matky mali v priemere pred sebou 24,6 roka, bezdetné ženy čakal ešte život v dĺžke 23,1 roka. Rozdiel je teda pri mužoch väčší ako pri ženách. Najväčší bol však v prípade bezdetných slobodných mužov.

Zaujímavé je, že pri rodičoch, čo mali len jedno dieťa, nehralo žiadnu rolu, či boli muži alebo ženy. Iné výskumy ukázali, že dcéry predlžujú život viac ako synovia. Dôvodom môže byť, že dcéry viac stoja pri svojich rodičoch a starajú sa o nich aj vo vyššom veku. V prípade švédskeho výskumu sa však závislosť dlhovekosti rodiča od pohlavia dieťaťa nepotvrdila.

Vedci predpokladajú, že hlavným dôvodom, prečo deti predlžujú rodičom život, je to, že ich v starobe podporujú. Naopak, bezdetným chýba opatera rodiny.

Štúdia uvádza aj niekoľko ďalších dôvodov. Napríklad aj ten, že rodičia viac dbajú o svoje zdravie a pravidelné lekárske prehliadky, stravujú sa viac doma alebo majú zdravší životný štýl kvôli zodpovednosti za svoje deti. Fakt, že bezdetnosť zvyšuje skoršie riziko smrti najmä u mužov, súvisí aj s tým, že bezdetní muži majú vo všeobecnosti nižšie vzdelanie než muži s deťmi (u žien je to naopak). 

Je tu ešte jeden dôležitý dôvod, prečo má v krajinách ako Švédsko rodičovstvo pozitívny efekt na dlhovekosť. V posledných desaťročiach totiž podľa vedcov stúpa podiel starých ľudí, ktorí dožívajú svoje posledné roky v domácom prostredí, a nie v inštitúciách. To znamená, že sa zvýšilo percento starých ľudí, ktorí dostávajú starostlivosť od svojich detí, respektíve blízkych osôb.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo