Prečo si dnes Fico a Sulík gratulujú

Prečo si dnes Fico a Sulík gratulujú

Novozvolený podpredseda NR SR Robert Fico, ktorému gratuluje k zvoleniu šéf parlamentu Richard Sulík z SaS, 9. júla 2010 v Bratislave, foto TASR - Martin Baumann

Rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku nevstúpiť do parlamentnej politiky má veľa víťazov a jedného porazeného.

Samotné rozhodnutie Andreja Kisku nie je šokujúce. Viac prekvapilo, že ho prezident oznámil definitívne dnes, a nie až koncom budúceho roka, keď sa čakalo, či potvrdí opätovnú kandidatúru na prezidenta.

Už v uplynulých dvoch rokoch bolo zrejmé, že Kiska rozmýšľa, ako naloží so svojím nahromadeným politickým kapitálom. Ako prezident sa teší značnej obľúbenosti, súčasne sa posledné mesiace sčasti pod tlakom udalostí a sčasti z vlastnej vôle profiloval ako hlavný vnútropolitický súper Roberta Fica.

Rôzne skupiny ľudí, dokonca aj medzi novinármi, ho preto presviedčali, že je jediným politikom, ktorý môže na čele budúcej vlastnej strany v roku 2020 poraziť Smer.

Od začiatku týchto úvah tu bol však jeden veľmi osobný dôvod, ktorý hovoril proti: aj verejne sa vedelo, že druhá Kiskova manželka Martina už pred rokmi nesúhlasila s jeho kandidatúrou na prezidenta a keď sa ním stal, rozhodla sa s dvomi malými deťmi ostať v Poprade.

Keďže prípadný post premiéra predstavuje oveľa väčšiu časovú aj mentálnu záťaž než prezidentský úrad, Kiska si uvedomoval, čo všetko by prípadná zmena mohla znamenať pre jeho rodinný život. Príchod tretieho dieťaťa s manželkou Martinou bol preto hlavným dôvodom, prečo Kiska ukončil vlastné váhanie aj všetky zákulisné špekulácie.

Samozrejme, pôsobenie vo veľkej politike prináša vždy nesmiernu obeť na osobnom živote. Mnohé manželstvá vysokopostavených politikov fungujú len formálne, len máloktorý politik je schopný odolať tomu, aby nezačal viesť dvojitý život. Rozvrátený či v lepšom prípade narušený rodinný život je takmer nevyhnutnou daňou za vysokú politiku.

Pri Andrejovi Kiskovi je tak zaujímavé najmä to, že politické kalkuly sa podriadili rodinnému záujmu, zvyčajne to býva naopak.

Čo je však dôležitejšie, Kiskovo rozhodnutie trochu mení aj uvažovanie o politickom Slovensku na najbližšie roky.

Mýtus o definitívne končiacom Smere


V posledných mesiacoch mnohí prijali za fixnú ideu, že Smer nastúpil cestu nezvratného úpadku a 52-ročný Robert Fico vydrží na vrchole maximálne do roku 2020. Dnes je zrejmé, že Smer, ktorý si zachová podporu viac než aspoň 20 percent voličov, má pri pohľade na rozbitú politickú scénu naďalej veľmi dobré mocenské perspektívy.

Zmenu doby už cítiť v tom, že ak sa ešte pred rokom v informovanom zákulisí špekulovalo, či Robert Fico ukončí premiérovanie hneď po slovenskom predsedníctve EÚ alebo o pár mesiacov neskôr, teraz už tieto špekulácie pôsobia ako z predhistorickej doby. Fico má okrem prípadných zdravotných komplikácií všetky dôvody na to, aby kandidoval na premiéra aj v roku 2020, ťažko sa bude pre neho vymýšľať iná exit stratégia.  

Dnešok však priniesol ešte lepšiu správu pre stranu Richarda Sulíka. Pri rozhovoroch mimo záznamu sa vrcholní politici SaS netajili obavou, že ak sa Andrej Kiska postaví do čela liberálneho Progresívneho Slovenska, ich strana zrejme stratí lídrovskú pozíciu v rámci opozície a pre úbytok mestských voličov jej hrozí scvrknutie do podoby spred roka 2016.

Sulík tak môže od dnešného dňa začať snívať svoj premiérsky sen nielen ráno pred zrkadlom. Líder SaS sa na to už vlastne pripravuje nielen podvedome – systematicky sa snaží udávať témy, o imigrácii hovorí pre masy, o EÚ pre salóny. A v tomto roku sa chce vrhnúť na zdravotníctvo, teda tému, ktorá dlhodobo najviac škodí Smeru.

O svoj sen, naopak, prišlo Progresívne Slovensko (PS). Nedá sa síce povedať, že by Ivan Štefunko a spol. zakladali svoju stranu pre Andreja Kisku (o pohnútkach vzniku PS som viac písal na tomto mieste). Viacerí ľudia od Štefunka napokon nepovažovali ani za pravdepodobné, že Kiska v roku 2019 presedlá do straníckej politiky. No všetci tajne dúfali, že sa tak stane a PS sa z miláčika bratislavskej kaviarne razom premení na hlavného vyzývateľa Smeru.

V tejto chvíli sa skôr zdá, že pre ľavicových liberálov môže byť hlavnou výzvou méta piatich percent, teda vstup do parlamentu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo