KULTUREVUE: Pápežov „druhý“ Ježiš

Druhý diel „Ježiša Nazaretského“ z pera súčasného pápeža svet pozná už od začiatku tohtoročného marca. Slovenskí čitatelia sa ho v kvalitnom preklade Jaroslava Cepka dočkali pred pár týždňami. Odteraz už teda môžeme hodnotiť a porovnávať. A nielen prvú časť s tou druhou.

Ako sa už u Benedikta XVI. stalo zvykom, diela, ktoré pápež publikuje „mimo“ Učiteľského úradu, teda ako „súkromná osoba“ (ak v prípade hlavy cirkvi môžeme vôbec takéto slovné spojenie použiť), podpisuje okrem toho pápežského aj svojím občianskym menom. Tak je to v oboch doteraz vydaných dieloch o Ježišovi, ale napr. aj v predhovore najnovšieho českého vydania jeho Eschatológie (Brno: Barrister & Principal, 2008). Použitie slovných zvratov typu „Ratzinger si myslí“ či „podľa Ratzingera“ teda iste nebude prehreškom voči úcte k pontifikovej osobe. Tak teda: čo nám vlastne Ratzinger hovorí o Ježišovi, ktorý vystupuje do Jeruzalema, prechádza Kalváriou a vstáva z mŕtvych?

Ježiš Písma

Už v predhovore k prvému dielu pápež oznamuje, že jeho zámerom je predstaviť „historického Ježiša“ (I. diel, s. 15). Aký iný vhodnejší prameň na opis tejto (nielen) historickej postavy možno nájsť, ak nie samotné evanjeliá, resp. všetky ostatné biblické knihy, ktoré sa k nemu priamo či nepriamo vzťahujú? Aj „dvojka“ je takmer celá vystavaná na evanjeliových epizódach. Nadšenci historicko-kritickej exegézy ostanú aj tentoraz sklamaní. Pápež, hoci uznávajúc jej dôležitosť v biblickom výskume, sucho konštatuje, že táto metóda „zo seba už to najpodstatnejšie vydala“ (s. 6). Z formálneho hľadiska za menšiu slabinu možno označiť uprednostňovanie nemeckých literárnych zdrojov, čo je však vzhľadom na autorovu „zakorenenosť“ v tejto jazykovej oblasti celkom pochopiteľné a na čo si už čitateľ jeho kníh iste dávno zvykol. Aj toto dielo – ako napokon takmer všetky predchádzajúce – sa číta ľahko, je napísané prístupným, miestami až zbytočne zjednodušujúcim jazykom. Okruh adresátov je ale veľmi široký, preto zvolený štýl (za ktorý je, mimochodom, Ratzinger mimoriadne uznávaný) možno skôr privítať.

K téme:
Benediktov Ježiš Nazaretský bude nielen best-, ale aj longsellerom
Pápež v novej knihe: Židia za smrť Ježiša nemôžu
Zdieľať

Ak niekto bude chcieť nájsť súkromný, subjektívny pohľad Benedikta XVI. na toho, koho námestníkom na Zemi sám je, bude sklamaný. Subjektivizmus pápež úspešne odsúva do úzadia. Teda aspoň pokiaľ ide o detaily. Na druhej strane, kniha ako celok dosť verne vypovedá o jeho osobnom vzťahu k Ježišovi. To naznačujú aj niektoré pasáže, ktoré nemajú ani tak deskriptívny či explikatívny charakter, ako skôr charakter homiletický, miestami až reflexívno–meditatívny. Zdá sa, ako by pre to, čo pápež nemôže (z rôznych dôvodov) zahrnúť ako celok do svojich kázní, nachádza vhodný priestor práve tu. Aj táto pečať „duchovnosti“, ktorej sa mnohí autori píšuci o Mužovi z Nazareta zámerne vyhýbajú dosvedčuje, že Joseph Ratzinger nehľadá nijaký univerzálny interpretačný kľúč k evanjeliám. Poníma ich vo svojej celistvosti, no neopomína detaily. Naopak, tie sú v niektorých prípadoch (napríklad z etymologického hľadiska alebo z hľadiska kontextu hebrejskej tradície) opísané mimoriadne podrobne a s veľkou starostlivosťou.

Ježiš „do vrecka“?

Dojem širokej adresnosti diela vyvolávajú tie časti, v ktorých sa spomínajú také interpretácie, ktoré sú už chronicky známe. Exegéza typu „pôvod Eucharistie a krstu z krvi a vody prýštiacich z Kristovho prebodnutého boku“ (porov. s. 221) naznačuje, že kniha je naozaj určená „pre všetkých“. Čo teda možno sklame náročnejšieho čitateľa je fakt, že pápež nejde vždy až do takej „vedeckej“ hĺbky, akú by sme možno v kútiku duše od teológa jeho formátu očakávali. Naoko naozaj neprináša príliš veľa nového. Oponenti voči tomuto názoru však iste budú mať po ruke argument, že nie je nič ľahšie, než siahnuť po jeho odborných článkoch, prípadne aj po Úvode do kresťanstva, ktoré približujú skutočne „iného“ Ratzingera.

Hoci sa teda na prvý pohľad javí, že tento „druhý Ježiš“ je menej vedecký, resp. písaný voľnejším štýlom než jeho „predchodca“, prípadne že nejde ani tak o teológiu, ako skôr o kvázi encyklopedický výklad jeho života, teda o akéhosi „Ježiša do vrecka“, treba konštatovať, že nijaký čitateľ tohto diela sa nezaobíde bez (prinajmenšom) základnej znalosti Písma. Aj tu sa potvrdzuje, že Ratzingera je najlepšie čítať s Bibliou v druhej ruke. A to platí aj pre tých, ktorý sú v Knihe kníh naozaj „doma“.

Ježiš z Nazareta

Veľkonočný cyklus je zaujímavý a bohatý. Tvorí nielen najvýznamnejšie obdobie liturgického roka, ale aj konštitutívny prvok celej kresťanskej viery. Benedikt XVI. nám vo svojej najnovšej knihe odkrýva toto tajomstvo našej spásy, mysterium salutis. A odkrýva ho zasvätene. Aj vďaka jeho biografii tak môžeme chápať doteraz skryté, prípadne málo zjavné súvislosti, aj vďaka tejto knihe nám môže byť Ježiš z Nazareta o čosi bližšie. To najpodstatnejšie z jeho života už teda prostredníctvom dvoch dielov pápežovej trilógie poznáme. Jej záverečná časť, ktorá bude venovaná Ježišovmu detstvu, už preto bude skôr „lahôdkou“. Očakávanie, čo nám v nej Benedikt XVI. prinesie, je napínavé už teraz.

Marián Sekerák
Foto: Pavol Rábara, dobrakniha.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo