Nevykašlime sa na Poľsko a Maďarsko, hoci si to liberáli želajú

Nevykašlime sa na Poľsko a Maďarsko, hoci si to liberáli želajú

Viktor Orbán a Jaroslaw Kaczynski počas návštevy hrobu bývalého poľského prezidenta Lecha Kaczynského v Krakove 9. decembra 2016. Foto: TASR/AP

Volanie po konci Vyšehradskej štvorky nemá racionálny základ.

Päť scenárov ďalšieho vývoja EÚ, s ktorými pred časom prišiel predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker, odštartovalo v našich končinách aj vedľajšiu diskusiu o vyšehradskej spolupráci s Českom, Poľskom a Maďarskom.

Najmä z liberálnych salónov sa začali ozývať hlasy spochybňujúce ďalší zmysel tejto aliancie. Najčastejšie s argumentom, že súčasné Poľsko a Maďarsko, na čele s Orbanom a Kaczynským, sú pre nás a Čechov zbytočnými balvanmi na našej osudovej ceste do jadra Únie.

Pozor na únos

Český politológ a komentátor Jiří Pehe nedávno v rozhovore pre týždenník Respekt povedal, že sa veľmi prihovára za to, aby sa Česko, pokiaľ je ešte čas, s Vyšehradskou štvorkou (V4) buď úplne rozlúčilo alebo svoju spoluprácu upozadilo. „Vyšehrad hral produktívnu úlohu do obdobia, než sa jeho členovia dostali do EÚ a NATO. Odvtedy je jeho rola už viac-menej iba symbolická. A, nanešťastie, počas migračnej krízy sa stal vyslovene kontraproduktívnym a spiatočníckym. Českú republiku neposúva dopredu, ale skôr naspäť,“ tvrdí Pehe.

Podobný názor vyslovil aj novinár a spisovateľ Milan Šimečka, ktorý pred niekoľkými týždňami v Denníku N uverejnil text Samoúnos strednej Európy na východ, v ktorom píše, že postoje poľskej a maďarskej vlády začínajú ohrozovať európsku budúcnosť Česka a Slovenska. Šimečka naráža na známu esej Milana Kunderu Únos Západu (Tragédia strednej Európy), v ktorej český spisovateľ písal o sovietskom únose strednej Európy na východ.

Šimečka tvrdí, že keď Slovensko a Česko naďalej v rámci jedného politického bloku spolupracujú s Poľskom a Maďarskom, dávajú Západu na známosť, že s nimi nemá počítať pri obrane liberálnej demokracie. „Chtiac či nechtiac sa teda nechávajú unášať na východ svojimi susedmi,“ píše Šimečka.

Optika jedného volebného cyklu

Problémom týchto úvah je, že hoci sa tvária ako zásadné geopolitcké manifesty a používajú silné slová, pri geopolitike je lepšie držať sa pri zemi.

Hodnota V4 spočíva v spolupráci krajín, ktoré majú nielen spoločnú geografickú polohu medzi Nemeckom a Ruskom, ale aj históriu, transformačnú skúsenosť, ekonomické problémy a ktorých obyvatelia sú si mentálne v mnohom podobní.

Ani najväčší zástancovia vyšehradskej spolupráce však nikdy netvrdili, že ide o alternatívu voči EÚ. Nikto nás nenúti voliť medzi V4 a Úniou a ani jedno zoskupenie nás neobmedzuje v pôsobení v tom druhom. Jednoducho nikto nás nikam neunáša.

Podobne ako nikto neunášal Čechov, Poliakov a Maďarov, keď v rámci V4 spolupracovali so Slovenskom, ktoré vďaka Mečiarovmu režimu integračne zaostávalo. Ani to nijako nebrzdilo ich integračné ambície. Nikto im tiež nevyčítal, že ak spolupracujú so Slovenskom, dávajú tým Západu najavo, že s nimi nemá počítať pri obrane liberálnej demokracie.

Dnes navyše nikto presne nevie, ako sa bude EÚ meniť. Rešpektovaný slovenský diplomat a znalec procesov v Únii Ivan Korčok nedávno napísal, že EÚ sa nebude vyvíjať podľa predpísaných scenárov, ale bude to presne naopak. Tieto scenáre budú výsledkom vývoja v jednotlivých kľúčových oblastiach. Jednou z nich určite bude obrana a vnútorná bezpečnosť, kde napríklad môže byť toľko kritizované Kaczynského Poľsko oveľa aktívnejším hráčom ako Slovensko a Česko.

Ďalšou slabinou tohto typu uvažovania je, že sa na geopolitiku pozerá optikou jedného volebného cyklu. PiS nie je v Poľsku ani zďaleka neporaziteľným politickým hegemónom, v krajine existuje silná štandardná opozícia a vplyvné protivládne médiá. Kaczynski nijako nemení volebný systém a ďalšie voľby môže pokojne prehrať.

Kritika niektorých jeho krokov európskym salónom je síce oprávnená, ale cítiť z nej dvojitý meter. Prehliada sa, že korene krízy okolo Ústavného súdu, pre ktorú dnes Poľsko čelí najväčšej kritike, siahajú do čias vlády Občianskej platformy. Tá v predtuche prehratých volieb protiprávne vybrala dvoch sudcov Ústavného súdu, aby si v ňom zabezpečila väčšinu. Kaczynskému tento stav nevyhovuje a pri jeho riešení láme právo cez koleno. Ani čistky vo verejnoprávnych médiách nie sú špecialitou strany PiS. Diali sa aj počas vlády Občianskej platformy.

Ani dominancia Viktora Orbána na maďarskej politickej scéne nie je definitívna, hoci dnes, po tom ako štandardné stredo-ľavé strany pre korupciu morálne zbankrotovali, je jeho jedinou reálnou opozíciou Jobbik.

Vyšehradská štvorka by však mala zmysel, aj keby Orbán svoje autoritárske tendencie ešte viac zosilňoval. Sprievodným znakom takéhoto procesu by totiž bola gradácia maďarského nacionalizmu prameniaceho z pocitu historických krívd, čo by zákonite viedlo ku konfliktom so Slovenskom.

V takomto prípade by V4 bola vhodnou platformou na tlmenie týchto sporov. V minulosti to tak nakoniec už niekoľkokrát bolo.

Geopolitika verzus ideológia

V Európe určite existuje časť elít, ktoré snívajú o Únii ako exkluzívnom klube. A spätne vnímajú jej rozšírenie na východ ako chybu, ktorá ich zabrzdila v rozlete k federácii.

Lenže naším strategickým záujmom nie je hrať sa na premiantov a týmto náladám nadbiehať, ale snažiť sa, aby viacrýchlostná Európa, ak k nej skutočne dôjde, bola otvorenou záležitosťou. Akékoľvek deliace čiary budú znamenať, že za nimi dôjde k oslabeniu európskeho vplyvu a tento priestor sa bude snažiť vyplniť niekto iný. Určite to nebudú väčší liberálni demokrati ako Orbán s Kaczynským.

Fakt, že volanie po konci V4 postráda racionálny základ, vedie k podozreniu, že v skutočnosti sú za ním najmä ideologické motívy. Spoločnosti v stredoeurópskych krajinách sú v otázkach kultúry a identity prirodzene konzervatívnejšie. Táto skutočnosť sa naposledy odrazila aj v postoji krajín V4 v otázke povinných kvót na prerozdelenie utečencov. Mimochodom téme, pri ktorej dal vývoj argumentom stredoeurópskych krajín za pravdu.

Len ťažko sa dá preto ubrániť dojmu, že niektoré kruhy zacítili v otvorení debaty o budúcnosti Únie šancu tento konzervatívnejší hlas oslabiť. Napríklad aj volaním po skončení vyšehradskej spolupráce.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo