KOMENTÁR: SDKÚ otočila kormidlo

Keďže sa pri budovaní eurozóny na zlé časy nemyslelo, dnes treba všetko narýchlo dobiehať a dorábať "na kolene". Logicky potom z toho vyplývajú problémy, napr. s funkčnosťou návrhov alebo legitimitou ich schvaľovania mimo národných parlamentov.

Medzi kľúčové otázky eurovalu patrí, či a akým spôsobom sa rieši odpis dlhu problematických krajín. Ivan Mikloš pred voľbami ešte ako opozičný politik aj potom neskôr ako minister hovoril (napr. tu a tu), že je neprijateľné, aby za dlhy niesol zodpovednosť iba dlžník, resp. jeho ručiteľ (teda štáty eurovalu), ale nie veriteľ, teda banky, ktoré mu požičali a zarábali na tom. To, že s vrátením časti dlhu sa musia veritelia rozlúčiť, keďže zodpovednosť za zlé pôžičky nesú aj oni, presadzoval ako jednu zo zásadných podmienok prijatia prvého eurovalu.

Dnešný postup pri Grécku však hovorí skôr o opaku. Podmienky, aké sa v júli dohodli pre druhú pôžičku tejto krajine a pre navýšenie eurovalu, sú totiž o inom. Grécki veritelia majú možnosť odpísať dlh do výšky 20%, je to ale iba jedna z viacerých dobrovoľných možností ich účasti, ktorá má spočívať hlavne v nižších budúcich úrokoch. Na oplátku však za staré grécke dlhopisy dostanú nové s ratingom AAA, ktoré už budú ručené eurovalom. V prípade riadneho gréckeho bankrotu potom veritelia síce stratia zisky z úrokov, ale na splatenie plného dlhu sa im všetky štáty eurovalu budú musieť vyzbierať. A navyše výška tohto dlhu podľa prepočtov (Juraj Karpiš, Michal Lehuta) ešte narastie, čiže aj splátka bankám bude vyššia.

K téme:
Anton Marcinčin versus Juraj Karpiš o eurovale
Euro neprežije
Treba znovu požičať Grécku?
Zdieľať

Tak, ako je euroval nastavený, v podstate nie je ani tak pôžičkou Grécku, ako skôr zárukou bankám, že v prípade bankrotu dlžníka neprídu o takmer žiadne peniaze. Pred rokom bolo takéto riešenie pre Slovensko neprijateľné - a aj vďaka tomuto postoju pravicové strany získavali body v predvolebnej kampani a neskôr aj Mikloš s Radičovou hviezdili v rešpektovaných západných médiách. Týždenník Trend v č. 31/2011 vymenoval viacero Miklošových podmienok k eurovalu, s ktorými sa zaviazal o ňom vyjednávať, a ktoré nie sú splnené. Preto dnes pevná podpora SDKÚ pre takýto euroval veľmi nesedí. A potom už vôbec nie podmieňovanie jeho prijatia s existenciou celej vlády.

Spor má aj vnútropolitický rozmer: Kým v rokoch 1998 a 2002 slovenská pravica obsahovala štvrtú neštandardnú stranu, ktorá sa však ukázala byť bez riadneho programu a veľkej politickej budúcnosti, pri SaS to tak nemusí nutne byť. Ekonomicky zdatní sulíkovci aký taký program majú, a aj keď z nich často dýcha populizmus, vedia si svoje spory vyargumentovať. Akurát, že ekonomickým liberalizmom lezú do kapusty SDKÚ, zvlášť pri eurovale. Pre Mikloša a Dzurindu to pochopiteľne musí byť nepríjemné, hlavne keď sú limitovaní vyjednávaním medzi europolitikmi. Ale aj vzhľadom na neplnenie ich vlastných, veľmi správnych podmienok k eurovalu je ich tlak na Sulíka pod hrozbou pádu vlády dosť nepoctivá hra.

Lukáš Obšitník

Ilustračné foto: flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo