"V posledných dvoch rokoch sú pri hydine a vajciach známe prípady brazílskych kuracích pŕs s antibiotikami, poľských kurčiat so salmonelou, poľského kuracieho mäsa s obsahom nepovolených polyfosfátov, poľských vajec s vysokým obsahom dioxínov a nakazených salmonelou," priblížil.
      

"Stále sa nám nedarí riešiť situáciu v zaradeniach spoločného stravovania a školského stravovania, kde je vysoký podiel, až 90 %, dovážaného hydinového mäsa," upozornil.
      

Stravovacie zriadenia podľa neho podľahli tlaku distribútorov a okolia na prípravu jedla z lacného a najmä nekvalitného dovážaného hydinového mäsa, čím prichádza k ohrozeniu zdravia stravníkov. "Najnegatívnejší dopad to má na deti a mládež, či cez zníženie ich imunity, vznik alergií alebo ďalšie negatívne následky," poznamenal.
      

Mäso používané v stravovacích zariadeniach je podľa Molnára anonymné, bez kontrol. "Považujeme preto za nevyhnutné zmeniť legislatívu tak, aby mäso v sektore stravovania rovnako ako v obchodoch spadalo pod kontrolu Štátnej veterinárskej a potravinovej správy (ŠVPS) SR," podčiarkol riaditeľ ÚHS.
      

"Na to, aby slovenskí občania prestali konzumovať odpad zo zahraničia, navrhujeme, aby sa zvýšila intenzita kontrol dovážaného hydinového mäsa, najmä u veľkoobchodníkov. Mal by sa zaviesť stály veterinárny dozor u prebaľovacích a rozrábacích prevádzok na hydinu. Kontrola potravín v sektore verejného stravovania by mala prejsť na ŠVPS SR," zdôraznil.
      

Podľa neho by malo byť povinné označovanie krajiny pôvodu mäsa na jedálnom lístku v reštauráciách. "V školskom stravovaní by mal byť povinný nákup hydiny od domácich výrobcov. Spotrebiteľ by sa teda mal viac orientovať na nákup domácej hydiny," dodal riaditeľ ÚHS. Štát by mal podľa neho finančne podporovať chov hydiny v SR.