KULTUREVUE: Hanusove dni 2011 o symbole, slovenských hrdinoch aj pamäti

Spišská Kapitula, múzeum histórie, umenia a kultúry, sa stala v čase od 9.-11. septembra 2011 dejiskom 2. ročníka obnovených Hanusových dní (HD).

Organizátor podujatia, Fórum pre kultúru (F4C), má za cieľ šíriť odkaz Ladislava Hanusa aj prostredníctvom stretávania sa ľudí rôznych generácií, predovšetkým sa chce stať fórom pre mladých ľudí ponovembrovej generácie. Pre minuloročný ročník HD bola kľúčová otázka osobností, problém ich nedostatku a prostredia pre ich rast. Tohtoročná konferencia sa zamerala na symbol, na schopnosť symbolom porozumieť, správne ich interpetovať a správne ich používať.

Program HD 2011 sa začal v piatok filmovým večerom. Po príhovore prof. Jaraba, rektora Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule, mohli účastníci sledovať dokument Zrodenie slobody (The Birth of Freedom).

V sobotu v Malej aule pokračovalo pracovné stretnutie súčasnej a budúcej kresťanskej laickej inteligencie, ktoré malo dve základné roviny. V prvej časti odzneli príspevky pozvaných hostí. Druhá popoludňajšia časť bola zameraná na workshopy, kde mal každý účastník možnosť vyjadriť v diskusii svoj názor k danej téme.

Príbehy slovenských hrdinov a privatizácia náboženstva

Ako prvý pred poslucháčov predstúpil František Mikloško so svojím príspevkom Symboly ako obraz doby a znaky čias. V ňom poukázal na „drámu“ 20.storočia, ktoré bolo „storočím zla“, prejavujúceho sa v podobe nacizmu a komunizmu. Do pozornosti dal modlitbu pápeža Leva XIII. k sv. Michalovi Archanjelovi ako bojovníkovi proti satanovi, ktorý sa vrhá na Večné mesto. Poukázal na Boží prísľub dvom spoločenstvám, ktoré nikdy nezaniknú - židom, ako vyvolenému národu, a kresťanom, skale, ktorú „pekelné brány nepremôžu“ (Mt 16,18). Holokaust označil za pokus zrušiť Boží prísľub. Vyzdvihol svedectvá mučeníkov minulého storočia, ktorí nezomierali pre väčší rast HDP, ale pre slobodu a ľudskú dôstojnosť. Druhou časťou konferenčného príspevku poukázal na postavenie Slovenska v dejinách 20. storočia. Spomenul osud dona Titusa Zemana, otca a syna Františka a Tomáša Munka, Anky Kolesárovej, lazaristického novica Jána Havlíka, Márie Tencerovej a ich postupný proces blahorečení. Pretože práve svätí a blahoslavení majú moc symbolizovať Cirkev. Veľmi podnetnou bola časť o fatimských zjaveniach a zaujímavej i dôležitej úlohe Slovenska v podobe nášho biskupa Pavla Hnilicu. Za zmienku stojí príbeh o jeho modlitbe zasvätenia Ruska Panne Márii, ktorú niekoľkokrát predniesol pomocou denníka Pravda, v ktorom mal nalepené texty sv. omše aj mariánske modlitby.

Druhý príspevok do diskusie predniesol Jozef Murín z Inštitútu ekumenických štúdií v Prahe. Zameral sa na teológa Johana Baptistu Metza a jeho poňatie nebezpečnej pamäti. Priblížil myšlienky Metza, podľa ktorého dochádza ku krízovým momentom a to k privatizácii náboženstva. Tvrdí, že ”všetko, čo nepodlieha ‘zákonom trhu, t.j. zákonom zisku a úspechu’, ako napríklad hodnoty, za ktoré človek nedostáva okamžitú protihodnotu (priateľskosť, vďačnosť, úctu k zomrelým), sa presúva do sféry súkromného a pomaly mizne. Pri náboženstve to znamená, že sa stáva súkromnou záležitosťou. Kresťanská pamäť pre neho nie je žiadnou do minulosti obrátenou spomienkou, ktorou by sa bolo možné nostalgicky utešovať. Práve naopak, kresťanská pamäť je podľa Metza predovšetkým ‘pamiatkou utrpenia, smrti a vzkriesenia Ježiša Krista’. Je ohrozujúcou, nebezpečnou pamäťou, ktorá vznáša nárok minulosti na prítomnosť a je obranou pred akoukoľvek politickou, ekonomickou či duchovnou totalitou.”


Historický symbol a úloha pamäti

Ďalší hosť, Marty Manor, vzácna návšteva z University of Washington, prezentovala svoj príspevok Povojnové a postkomunistické miesta pamäti v bývalom Československu: úvahy o národnom postoji voči bývalým režimom. V prednáške sa zamerala na tri mestá, Košice, Bratislavu a Prahu. V Košiciach si všimla Pamätník na Námestí osloboditeľov. Kladie si otázku, prečo dnes, dvadsať rokov po páde komunizmu, stojí toto miesto nedotknuté spolu so symbolmi kosáka a kladiva, a či sa tieto symboly spájajú s komunistickým režimom alebo s pamiatkou padlých vojakov Červenej armády v roku 1945. Pomocou rôznych pohľadov a súvislostí, ktoré sa okolo pamätníka odohrali, prichádza k názoru, že najprijateľnejším vysvetlením je vnímať pamätník ako symbol úcty padlým vojakom, ktorí sú tam pochovaní. Na príklade Prahy a Bratislavy porovnala miesta pamäti venované obetiam komunizmu. Poukázala na postoje a motivácie aktivistov pamäti (memory actors), ktorí ovplyvňujú úroveň polemiky o týchto spomienkových miestach. Zatiaľ čo pražský symbol sa stal niekoľkokrát terčom útokov vandalov a sporov, bratislavský tlmí verejnú diskusiu o ňom. Zdôvodnila, že české dielo vyjadruje „individualistickú“ ideológiu, čiže oslovuje každého človeka osobne, naproti slovenský, kolektívne utrpenie. Manor na záver skonštatovala, že symboly majú silu na rozprúdenie diskusie vďaka tomu, že sa spájajú s režimami, ktoré ovplyvnili jeho obyvateľov.

Nemenej podnetným bolo vystúpenie Františka Neupauera z Ústavu pamäti národa s témou Skrývanie a odkrývanie pamäti. Pripomenul, že za totality nebola sloboda bádania. Po vzore rímskeho hesla, čo sa nenapísalo, to sa nestalo, je práve nutné neustále ”kráčať cestou odkrývania minulosti”. Podľa neho je potrebné ”odhaľovať príbehy tých, ktorí šli proti prúdu a zaplatili za to vysokú daň”. Vytvárať a podporovať projekty ako Nenápadní hrdinovia, Deň nespravodlivo stíhaných, či myšlienku Múzea komunizmu.

Po konferenčných príspevkoch nasledoval workshop a panelová diskusia s prizvanými hosťami v troch oblastiach - filozoficko-teologickej, historickej a politickej. Večerný program pozostával z otvorenia výstavy o Berlínskom múre, odovzdávania certifikátov absolventom diskusných fór F4C - Klubu Tomáša Munka a prezentácie tvorby Silvie Kaščákovej a Jozefa Palaščáka v poetickom soireé.

Hanusové dni 2011 určite nesklamali a ponúkli veľmi bohatý program. Atmosféru podujatia umocnila odborná prehliadka katedrály sv. Martina pod vedením vdp. Ľuboslava Hromjáka a v neposlednom rade paralelne prebiehajúca symbolická historická udalosť - uvedenie Mons. Štefana Sečku do úradu spišského biskupa.

Andrej Cpin
Autor je doktorand na PF KU v Ružomberku.

Foto: autor

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo