Som viacej ekonómom ako mediálnym analytikom

Vyštudoval ekonómiu a politológiu na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a žurnalistiku na Academia Istropolitana Nova v Bratislave. V súčasnosti pracuje pre INEKO a edituje blog Slovak Press Watch. Gabriel Šípoš.

Slovak Press Watch (SPW) je na Slovensku jedinečný. Aký je to pracovať na takomto projekte?
Necítim sa nejako špeciálne výnimočne, ale je to dosť dobrý pocit, že sa Slovak Press Watch robí. Keď som SPW v auguste 2002 začínal, robilo sa niečo, čo predtým nikto nerobil. Viem o ďalších dvoch pokusoch, ktoré sa snažili robiť to isté, čo som robil ja. Myslím si, že robiť SPW je užitočné, že to prináša niečo čitateľom aj novinárom.

Prečo si si na monitorovanie zvolil vybrané médiá (SME, Pravda, HN, Trend, hlavné spravodajstvo STV, Markízy a TA3)? Ktoré boli základné kritériá?
Bolo to preto, že som si myslel, že sú to najdôležitejšie médiá, aj sú seriózne, aj prinášajú verejné debaty. Samozrejme, z rôznych kritérií sa dá povedať, že bulvár je najdôležitejší, ale zdalo sa mi, že tento mix obsahuje asi to najdôležitejšie, že tie seriózne médiá často vyťahujú nové témy a potom obmeňujú tie ďalšie.

Poznáš čitateľov svojho blogu SPW?
Sú to tri asi také tri skupiny približne rovnako veľké: samotní novinári a ľudia, ktorí pracujú v médiách. Druhou skupinou sú experti alebo policy makers, ľudia, ktorí vystupujú v médiách, pracujú vo vláde, pracujú vo firmách, ktorí sú dosť často objektom médií. A potom je skupina, ktorú by som nazval „bežnejší čitatelia“ – čitatelia, ktorí sledujú pravidelne médiá a je pre nich zaujímavé viac rozumieť médiám a majú kritický pohľad.

Ktorí analytici by mohli robiť niečo podobné, čo ty?
Podľa mňa by to mohlo robiť veľa novinárov, preto ja spolupracujem napr. s Jurajom Javorským, ktorý bol voľný a dohodli sme sa na spolupráci, lebo práve novinári robia podobné veci ako ja, akurát oni uplatňujú kritické myslenie na politiku, na firmy atď. Je tu podľa mňa veľa šikovných ľudí, ktorí by to mohli robiť. Netreba k tomu nič špeciálne. Skôr je problém nájsť peniaze a uživiť ľudí.

Na SPW je vyčlenený balík 700 tisíc Sk. Ako sa tieto peniaze spotrebúvajú?
Hlavná skupina sú platby pre ľudí, čo tam píšu. Sú tam potom ľudia v INEKO, ktorí mi s tým pomáhajú, ďalej účtovník, človek na IT a potom sú náklady: internet, nájomné, bežné výdavky.

Podľa čoho odmeňujete prispievateľov?
Štandard je 300 Sk za tip, ktorý ani nemusí byť spracovaný, ale ma na niečo upozorní a ja si to potom overím. Samozrejme, čím viac je spracovaný a viac komplikovaný, tým viac som ochotný zaplatiť.

Prvá fáza existencie Slovak Press Watchu prebehla od augusta 2002 do decembra 2004. Keď SPW v tom čase končilo, „na rozlúčku“ si napísal, že SPW končí nie na rok, ale definitívne, a že radšej budeš čítať len správy a analýzy, ktoré ťa skutočne zaujímajú. Z akých dôvodov zanikol SPW?
Mimovládnym organizáciám odchádzajú sponzori na východ. Museli sme sa vážne rozhodnúť, čo je pre INEKO priorita a aktivita, ktorá nás uživí. V tom momente sa nám zdalo, že SPW nie je až taký dôležitý, že mal úspech, bolo to dobré, fungovalo to, ale bol tam finančný problém, neozval sa nám žiadny sponzor. Je to bežné rozhodnutie, aké robia firmy – čo predávať a čo nie. Po polroku 2005 sa to náhodne zlomilo – robili sme taký väčší drive na hľadanie nových sponzorov. Ponúkli sme im jedálny lístok s 10-15 projektmi, ktoré INEKO robilo predtým. Z tohto menu si firmy vyberali. Práve firma TIPOS zareagovala na Slovak Press Watch.

Aká je odozva monitorovaných médií na to, čo o nich píšeš?
Doteraz sa mi ozvali snáď tri, štyri desiatky novinárov, väčšinou e-mailom neverejne. Väčšina z nich berie projekt pozitívne, aj keď so mnou nesúhlasia vo viacerých prípadoch, sú za to, aby sa o ich práci viac písalo. Vydavatelia SME aj TRENDU sú projektu naklonení, podporujú ho reklamou. Ale určite tu je aj dosť novinárov, ktorí SPW veľmi neuznávajú, šéfredaktor SME Šimečka je asi ten najznámejší prípad – argumentuje mojou zaujatosťou či konfliktami záujmov.

Na Slovensku sa približne pred rokom hovorilo o tzv. osvienčimskej lži. Staviaš sa tu na stranu trestnosti osvienčimskej lži alebo ničím nehatenej slobody prejavu?
Ťažké rozhodnutie. Ide o zákonné limity zo strany štátu na ochranu menšín či demokracie. Ako cieľový stav by som volil čo najužšie limity slobody prejavu v americkom štýle, lebo sa skôr obávam zneužitia zasahovania štátu ako tárania skupiny občanov, ale rešpektujem aj argument danej situácie či kultúry. Zo strany štátu by som skôr volil investíciu do vzdelania, do kritického myslenia ľudí ako do ich ochrany pre nežiaducimi informáciami/klamstvami.

Je sloboda prejavu aj slobodou tárania?
Je, a je na ostatných, aby sme diskusiou presvedčili, kto tára a kto nie.

Poznajúc dôsledky zverejnenia karikatúr proroka Muhammada denníkom Jyllands-Posten a potom ďalšími periodikami, rozhodol by si sa pre ich uverejnenie?
Nie. Išlo vraj len o gesto na obranu slobody prejavu, ale pochybujem, že to tak bolo chápané aj v moslimskom svete. Samozrejme, médiá na takéto publikovanie majú plné právo a to by som aj bránil, ale druhá vec je úvaha nad dôsledkami, či voľba cesty, ako o práve na slobodu prejavu diskutovať. Postoj médií sa mi zdal detinský.

Ako vnímaš otázku verejnoprávnosti? Je podľa teba verejnoprávnosť na niečo dobrá?
Ekonómovia hovoria o verejných statkoch, produktoch či službách, ktoré má význam poskytovať či financovať cez štát, nie cez súkromníkov, lebo na voľnom trhu by nevznikli kvôli systémového zlyhaniu trhu. Elektronické médiá k nim kedysi kvôli technologickým limitom ako monopoly patrili (podobne ako elektrárne či pošta). Dnes vďaka stále lacnejším technológiám a internetu počet a konkurencia médií a kanálov rapídne rastie, a je ťažšie zdôvodniť štátne zásahy. Už v dnešnej dobe by som prešiel skôr na účelové dotácie či reguláciu pre verejnoprospešné účely ako pridržiaval sa de facto štátneho vlastníctva. A myslím si, že s ďalšími rokmi a prichádzajúcou digitalizáciou bude stále ťažšie obhájiteľné zachovať status verejnoprávnych médií, platených všetkými pre stále menšiu a menšiu skupinu občanov.

Sú slovenské verejnoprávne médiá v porovnaní so zahraničnými „štandardné“?
Ale áno. Vrátane politických zásahov, problémom s financovaním, kvalitou i definíciou obsahu je to dosť podobné. Oproti Západu máme akurát istú nevýhodu krátkej tradície demokratického prostredia.

Ktoré slovenské médium považuješ za najkvalitnejšie? Prečo?
Nedajú sa veľmi dobre porovnávať TV s denníkmi či týždenníkmi, neslúžia rovnakému účelu a ani by nemali. Mám rád týždenník TREND kvôli analytickej schopnosti a citu pre kontext a SME za názorovú stranu a najširšie spravodajstvo u nás.

Cítiš sa byť viacej ekonómom alebo mediálnym analytikom?
Určite ekonómom, ja ani tak médiá systémovo neskúmam, skôr sa snažím použiť kritické myslenie tak vlastné ekonómom na bežné mediálne spravodajstvo.

Za rozhovor ďakuje
Matúš Demko

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo