KÁZEŇ PATRIKA VNUČKA: Kritika – kresťanská povinnosť

Sme radi, keď nás niekto pochváli. Naopak, nejasáme, ak nás iní kritizujú. Hoci to nemáme radi, je to dobré znamenie – že im nie sme ľahostajní. Ak nám nič nepovedia, môže to znamenať, že sa nás boja alebo že sme im ľahostajní.

Dnešné evanjelium nám hovorí aj o kritike. Dokonca sa dozvedáme, že kritizovať je povinnosťou kresťana a patrí to k prejavom bratskej lásky. Kresťanská tradícia pozná pre kritiku krajší názov: correctio fraterna – bratské napomínanie.

Prejav lásky

Bratské napomínanie (kritika) pritom neznamená rozniesť druhého „na kopytách“, ale má byť skutočne prejavom lásky. Jeho úlohou nie je človeka vnútorne rozdrviť, ale pomôcť mu rásť. Takto ponímaná kritika je preto dobrým znamením, lebo vyjadruje, že niekomu nie sme ľahostajní a chce nám pomôcť v našom napredovaní.

Ak Ježiš kritizoval farizejov a zákonníkov, bolo to preto, že mu neboli ľahostajní. Záležalo mu na nich rovnako, ako na každom inom. Ježiš nám zjavuje, že Bohu nie sme ľahostajní, pretože on nás stvoril a neustále sa o nás stará a zahrňuje nás svojou priazňou (milosťou). Pavol dokonca vraví, že „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť“ (Rim 5, 20)!

„Bratské napomínanie (kritika) pritom neznamená rozniesť druhého 'na kopytách', ale má byť skutočne prejavom lásky. Jeho úlohou nie je človeka vnútorne rozdrviť, ale pomôcť mu rásť.“ Zdieľať

Bohu skutočne na nás záleží, čo nám dáva najavo v Ježišovi, ktorý položil život za každého z nás. Ježiš venoval zvláštnu pozornosť najmä hriešnikom, i preto ho nazývali priateľom mýtnikov a hriešnikov (por. Mt 11, 19). Práve im zvestoval Božie slovo, ktoré bolo pre nich correctio fraterna – nielen láskavou kritikou, ale aj pozvaním k niečom vznešenejšiemu. A jeho kritika mala odozvu – spomeňme si na Zacheja či na Máriu Magdalénu.

Ježiš nás naučil Boha nazývať Otcom. Ďalší dôkaz, že Bohu nie sme ľahostajní a ako správny Otec nám dáva najavo naše chyby a upozorňuje nás na rôzne úskalia. Ako? Prostredníctvom svedomia, ktoré je akýmsi Božím hlasom v nás. No nie vždy nám stačí svedomie, mnohokrát ho vieme prehlušiť. Vtedy je nutná intervencia niekoho z mäsa a kostí.

Účasť na anjelskom poslaní

Bratské napomenutie (kritika) je v určitom zmysle účasťou na anjelskom poslaní. Ale aj toto anjelské poslanie sa môže zvrhnúť na niečo diabolské – presne tak, ako aj padlí anjeli sú anjeli. Kritika sa môže zvrhnúť na upodozrievanie a psychické šikanovanie – to však nie je cieľom opravdivej kritiky. Skutočná kritika neničí, ale buduje a dáva vzrast. Zle podaná kritika môže byť dôvodom k ešte väčšej zatvrdlivosti. Mnohokrát sa dopúšťame chyby, že inému vyhadzujeme jeho chyby na oči v zápale hnevu a tak prilievanie oleja do ohňa.

Dnešné evanjelium nám dáva návod ako postupovať, aby naša kritika mala zmysel a priniesla ovocie. Kritika má byť skutočne prejavom lásky a nie nevraživosti. Treba ísť s pokojom a Boha prosiť o správne slová podobne ako kráľovná Ester, keď chcela kráľovi Asuerovi vytknúť jeho prílišnú dôveru Amanovi. Ester prosila Boha, aby jej do úst vložil priliehavé slová.

Prečítajte si aj ďalšie zamyslenia Patrika Vnučka Zdieľať

Všetci sme sa ocitli v úlohe kritika i v roli kritizovaného. Oboje chce riadnu dávku rozvahy a múdrosti. Ak dokážeme prijať kritiku, je to dobré znamenie a svedčí to o našej zrelosti. Ak nie, máme čo ešte na sebe pracovať.

Vybrať vhodný spôsob

Rovnako dôležité je vedieť kritiku správne vyjadriť. Jeden orientálny príbeh rozpráva o vladárovi, ktorého sužovala starosť o budúcnosť, a tak si predvolal jedného mudrca, aby mu povedal, čo ho čaká. Ten mu vravel: „Mám pre teba veľmi zlú zvesť. Všetci tvoji blízki zakrátko zomrú a ostaneš sám ako kôl v plote.“ Kráľ sa rozhorčil nad týmito slovami a dotyčného mudrca nechal pripraviť o jeho múdru hlavu. Potom si zavolal iného a ten mu vravel: „Mám pre teba veľmi dobrú zvesť. Prežiješ všetkých svojich blízkych...“

Aký bol rozdiel vo výpovediach týchto dvoch mužov? V podstate povedali to isté, ale každý iným spôsobom. Potrebujeme múdrosť, aby sme vedeli kritiku vhodne vyjadriť a zároveň ju aj veľkodušne prijať. K tomu nám môže dopomôcť láska. Slovami sv. Augustína: „Ak napomínaš, napomínaj s láskou,“ k čomu možno dodať: „Ak si napomínaný, prijímaj to s láskou, pretože je to dobré znamenie...“

Patrik Vnučko, OP
Autor je dominikánskym kňazom.

Ilustračné foto: gospelgrippedpreaching.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo