KULTUREVUE: Útek zo Sibíri

Predstavte si, že s niekoľkými chlapmi kráčate v smrteľných mrazoch sibírskou tajgou, s minimálnymi zásobami potravín, ozbrojení iba palicami a jedným malým nožom. Okolo vás vyjú vlci, nemôžete sa ukryť v žiadnych usadlostiach, lebo ako utečenca z gulagu by vás okamžite udali, a prvá slobodná krajina pred vami je vzdialená niekoľko tisíc kilometrov. Viete, že kým tam dôjdete, ak vôbec prežijete, môže to trvať aj rok. Otočili by ste sa alebo kráčali ďalej?

Takýto príbeh sa rozhodol vyrozprávať austrálsky režisér Peter Weir vo filme Útek zo Sibíri. Film má silný námet v knihe spomienok Slawomira Rawicza, pôvodne vydanej pod názvom The Long Walk (Dlhá cesta), ktorá rozpráva príbeh z rokov 1940-1941. Vtedy sa skupine niekoľkých väzňov vo východosibírskom gulagu podarilo ujsť a počas náročnej 11 mesačnej cesty tajgami, mongolskou púšťou a Himalájami prešli pešo mimo komunistickú oblasť až do Tibetu a ďalej do Indie, spolu vyše 6500 km. O knihe sa síce vedú spory - britská BBC totiž zistila, že hoci Rawicz v gulagu naozaj bol, v roku 1942 bol prepustený na amnestiu a teda neutiekol - pravosť takéhoto príbehu utečencov však rôzne zdroje naozaj potvrdzujú a Rawicz si ho zrejme iba privlastnil. Pátraním po skutočných hrdinoch sa došlo až k menu iného poľského vojaka, Witolda Glińskeho, ktorý dodnes žije vo Veľkej Británii a príbeh potvrdil. Aj preto sa tvorcovia filmu rozhodli inšpirovať knihou skôr voľnejšie a napr. dali postavám iné mená.

V úvode film realisticky zobrazuje tvrdosť života v gulagu a v priľahlých baniach, zvlášť s dôrazom na okolité prostredie. „Nepriatelia ľudu, rozhliadnite sa! Vaše väzenie nie sú naše zbrane, psy ani ostnatý drôt. Je to Sibír, rozľahlá 13 miliónov kilometrov štvorcových. Ak vás nezabije príroda, urobia to miestni ľudia,“ varuje prichádzajúcich väzňov hlavný dozorca. Vo väzení sú premiešaní skutoční kriminálnici s ľuďmi odsúdenými vo vykonštruovaných stalinských procesoch. Nájdete tu profesorov, umelcov, vojakov, inžinierov či kňazov, aj obyčajných vrahov, ktorých však režim považuje za menej nebezpečných. Bežným spôsobom zoznamovania sa je rozhovor o tom, „koľko kto dostal“, aká je väzenská hierarchia a zvyklosti. Tvrdosť podmienok tu naráža na ľudskú mäkkosť, z človeka vychováva skôr individualistu, ktorý, aby vôbec prežil, musí sa starať hlavne sám o seba.

Postupom času sa nájde skupina, ktorá naplánuje a zrealizuje útek. Tvorí ju zaujímavá zmiešanina národností aj charakterov. Sú tu jednak nespravodlivo odsúdení Poliaci, Juhoslovan, lotyšský kňaz a americký inžinier, ale aj ruský vrah Valka s tvárami Stalina a Lenina vytetovanými na hrudi, ktorý uteká z väzenia kvôli dlhom narobeným v kartách (ďalšia z výborných hereckých úloh Colina Farrella). Ich následná púť za slobodou so sebou prináša nutnosť hľadania vzájomnej spolupráce, musia sa živiť aj chrobákmi, hadmi, vyhýbať sa usadlostiam, zápasiť s vlkmi alebo vlastným hladom a smädom.

Veľkou kvalitou filmu je to, čo vie Peter Weir robiť veľmi dobre - vykresľovanie postáv ako ľudí z mäsa a kostí, ich motivácií, pochopenie a ocenenie ich charakterov, vzájomné zbližovanie a dopĺňanie sa. Zaujímavo je zobrazené oživenie skupiny vďaka dievčaťu, ktoré sa k nim na ceste pripojí. Uzavretých chlapov primäje k rozpovedaniu sa a okrem nich samých sa aj divák dozvedá ich osobné príbehy, dôvody odsúdenia a ďalšie plány.

Útek zo Sibíri nie je klasickým veľkofilmom pre masového diváka, je ladený komornejšie, ale o to silnejšie. Na pozadí úžasného príbehu, drsnej prírody a krásnych scenérií (jedným z tvorcov bol aj National Geographic) v ňom ide viac o vykreslenie ľudskej spolupatričnosti, ochoty pomôcť a chytľavej ľudskosti, ktorá síce v gulagu môže byť nevýhodná, ale na slobode aj práve na nej stojí úspech utekajúcich väzňov. Presne tak, ako to ešte vo väzení hovorí tvrdý Američan Smith Poliakovi Januszovi (obidvoch výborne zahrali Ed Harris a Jim Sturgess), keď mu oznamuje, prečo by na pomýšľaný útek vzal práve jeho. „Jeden to nedokáže, a ty máš navyše jednu slabosť, pre mňa užitočnú - dobrotu. Ak sa mi niečo stane, prídeš a ponesieš ma.“ Januszovou motiváciou nie je iba sloboda, ale aj návrat domov, čomu oproti prekladu viac zodpovedá aj pôvodný názov filmu The Way Back (Cesta späť).

Peter Weir nenakrúca často. Jeho posledným filmom bol výborný Master and Commander o Jackovi Aubreym, kapitánovi britskej bojovej korvety z čias napoleonských vojen, ktorý v roku 2003 získal 10 nominácií na Oscara. Útek zo Sibíri nestojí kvalitatívne na jeho úrovni, ale je to podobne výborné dielo dýchajúce ľudskosťou a porozumením človeku. Navyše sprítomňuje aj zabúdanú minulosť komunistického útlaku a jeho vplyvu na východnú Európu a Áziu. Takých filmov nie je veľa.

Lukáš Obšitník

Útek zo Sibíri (The Way Back, USA, 2010, 133 min) Réžia: Peter Weir; námet: Slawomir Rawicz - Dlhá cesta (1956); scenár: Keith R. Clarke, Peter Weir; kamera: Russell Boyd; strih: Lee Smith; hudba: Burkhard Dallwitz; hrajú: Jim Sturgess, Colin Farrell, Ed Harris, Alexandru Potocean, Dragos Bucur, Saoirse Ronan, Gustaf Skarsgård, Mark Strong, Zahary Baharov

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo