KÁZEŇ PETRA FOGAŠA: Keď cirkev zomiera

Posledný pápež bude zastrelený. Bude sa volať Ján XXIX. a s jeho smrťou bude pochovaná aj cirkev. Stane sa to takto.

Celý svet bude podriadený jedinej vláde na čele s generálom. Kresťanstvo bude potlačené. Jeho posledným členom bude staručký dedko žijúci v ústraní. Keď sa ubytuje v hoteli, na recepcii nad knihou hostí zaznie otázka: „Pápež? Čo znamená pápež?“ Dožívajúci pontifik si už sám bude na svoju minulosť spomínať len matne. Vládca nového svetového poriadku ho po dlhých rokoch pozve na oficiálne stretnutie. Generál mu pri pohári vína pripomenie, že je „posledným pápežom, ale stále ešte pápežom“ – to znamená hrozbou. Predtým, než ho vlastnoručne zastrelí, nástupca svätého Petra si povzdychne: „Corpus Domini nostri...“ Generálovu víťazoslávnu radosť nad definitívnou porážkou náboženstva naštrbia pochybnosti: „...čo ak to, v čo tento muž veril, je naozaj pravda?“

Cirkev postavená na ... mne

Graham Greene zakončuje svoju poviedku Posledné slovo (1988) nádejou, že kým budú najväčší nepriatelia náboženstva aspoň trochu pochybovať, kresťanstvo nezahynie. Práve tento skepticizmus, ktorého je moderný svet plný, udržuje kresťanstvo nažive. Anglický spisovateľ akoby konštruoval najpesimistickejšiu predpoveď budúcnosti cirkvi a akoby sa aj v tejto najčernejšej perspektíve pokúšal nájsť štipku optimizmu. Našťastie, so stavom najväčšej svetovej náboženskej ustanovizne to ani zďaleka nie je také zlé.

Prečítajte si aj ďalšie zamyslenia Petra Fogaša Zdieľať

Ježišove slová adresované Petrovi „postavím svoju cirkev“ (Mt 16,18) nás v prvom rade uisťujú, že Cirkev nevznikla náhodne alebo ako neskoršia reakcia na Ježišovo ohlasovanie, smrť a zmŕtvychvstanie. On sám ju vedome chcel a založil. Apoštol Pavol píše: „Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš“ (Ef 2,20), „on je hlavou tela, cirkvi“ (Kol 1,18). On sám si preto vybral muža, ktorému dal „kľúče od nebeského kráľovstva“ (Mt 16,19) a povedal mu, že „na tejto skale postavím...“. O tejto skale platí, že „čo je bez chvenia, nie je pevné“ (Tomáš Halík). S Petrom tu zahŕňame aj jeho nástupcov na katedre rímskeho biskupa a takisto ostatných apoštolov a ich nástupcov na biskupských stolcoch všetkých krajín a všetkých čias.

Hoci v neporovnateľne miernejšom zmysle než o Ježišovi, predsa aj o nich možno povedať, že na nich je postavená cirkev. A do tretice, viera uprostred tejto cirkvi nám umožňuje tvrdiť, že cirkev je postavená na každom jej členovi (porovnaj Pavlovu ekleziológiu o mnohých údoch jedného tela). Mimoriadnu moc v tejto neviditeľnej hierarchii majú tí, ktorých životný postoj sa najviac blíži Petrovmu vyznaniu „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16,16), aj keď o nich nikto nevie a žijú si svoj poctivý život v skrytosti. Ba čo viac – ako pripomína Benedikt XVI. v knihe Svetlo sveta, citujúc svätého Augustína – tí, ktorí sú navonok mimo cirkvi, môžu byť v skutočnosti vo vnútri, a tí, ktorí sú vo vnútri, môžu byť v skutočnosti vonku...

Rodenie v umieraní

Cirkev stojí na pevných základoch, „pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16,18). Pochmúrne fiktívne scenáre sa nenaplnia ani dnes, ani zajtra. Práve naopak. Končiace Svetové dni mládeže svedčia o jej sile. Prameň jej sily môžeme vybadať aj v posledných slovách údajného posledného pápeža. Corpus Domini nostri, teda „Telo nášho Pána“ je začiatok modlitby, ktorú sa kňaz v tridentskom obrade svätej omše modlieval pred prijatím Eucharistie. Tieto slová zároveň evokujú pavlovskú metaforu pre cirkev. Avšak, v prvom rade označujú fyzické telo Ježiša Krista, to telo, ktoré bolo umučené k smrti a následne slávne vzkriesené. Ak sa zdá, že cirkev, ktosi alebo čosi v nej zomiera, môže to znamenať, že sa v nej rodí čosi nové, väčšie.

Peter Fogaš
Autor je kňaz Košickej arcidiecézy.

Foto: wikipedia.org, oursurprisingworld.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo