Ako zatočiť s verejnoprávnou bandou

Ako zatočiť s verejnoprávnou bandou

Bude Václav Mika pokračovať na čele RTVS aj v druhom funkčnom období? Foto - TASR/Pavel Neubauer

Význam RTVS a ČT rastie, ale ich budúcnosť je nejasná. Najmä Slováci by mali ostať v strehu a príliš si nezvykať na zvýšenú kvalitu.

Verejnoprávni vysielatelia na Slovensku a v Čechách majú toho spoločného viac, ako sa na prvý pohľad zdá.

Okrem poslania verejnej služby ich spájajú najmä osoby riaditeľov a útoky politikov. Václav Mika, ktorý je na čele RTVS od roku 2012, a Petr Dvořák, ktorý šéfuje ČT ešte o rok dlhšie, vzišli z prostredia sesterských komerčných televízií.

Dvořák viedol v rokoch 2003 – 2010 súkromnú televíziu Nova. Do jej vedenia sa dostal po tom, čo ju vlastnícky ovládla spoločnosť PPF Petra Kellnera, ktorá televíziu získala od Vladimíra Železného. Na čele ho ponechala aj americká spoločnosť CME, ktorá Novu kúpila v roku 2004.

Po dotiahnutí tohto obchodu sa Američania zamerali na upratovanie v televízii Markíza, ktorú spoluvlastnili od jej vzniku, no potrebovali sa vysporiadať s érou druhého spolumajiteľa a generálneho riaditeľa Pavla Ruska. V tom čase už predsedu strany ANO a ministra hospodárstva. V roku 2006 sa generálnym riaditeľom Markízy stal úspešný šéf Rádia Expres Václav Mika. Rok nato Američania Markízu úplne vlastnícky ovládli.

Dobré vzťahy z vedenia komerčných televízií si Dvořák s Mikom preniesli do vedenia verejnoprávnych médií. A keďže v Čechách je funkčné obdobie riaditeľa ČT šesťročné, kým funkčné obdobie riaditeľa RTVS je päťročné, obaja sa v tomto roku budú uchádzať o zvolenie na druhé funkčné obdobie. Mika síce opätovnú kandidatúru ešte nepotvrdil, ale všeobecne sa očakáva.

Zkorumpovaná pakáž

Toto je mediálna časť príbehu. Poďme k jeho politickému pokračovaniu. Aj tu sa dianie v Čechách a na Slovensku výrazne podobá. Kým Mikova RTVS dlhodobo leží v žalúdku predsedu parlamentu Andreja Danka, a od ostrých novembrových Sobotných dialógov s Braňom Dobšinským aj premiérovi Ficovi, v Čechách je situácia ešte veselšia.

Podľa prezidenta Miloša Zemana sú novinári ČT „neobjektívnou a neprofesionálnou bandou sústredenou okolo TOP 09“. Šťavnaté slová im pravidelne adresuje aj minister financií, predseda najsilnejšej politickej strany ANO a možný budúci premiér Andrej Babiš. Na konci januára ich napríklad nazval „zkorumpovanou pakáží“. Podľa oboch si ČT neplní svoju verejnoprávnu funkciu a najradšej by ju zoštátnili.


Ilustračné foto – TASR/Michal Svítok

Kde sa skrývajú dôvody tejto nevraživosti? Komentátor týždenníka Respekt Marek Švehla je presvedčený, že ČT je v súčasnosti „jediným médiom s veľkým dosahom na divákov a čitateľov, ktoré vystupuje nebojácne a kriticky proti Babišovi, Zemanovi a ich spojencom“. Podozrivé finančné operácie Babišovho Agrofertu sú v pozornosti najmä Reportérov ČT pod vedením Marka Wollnera.

Rešpektovaný investigatívny novinár si myslí, že ak sa minister financií za svoje výroky neospravedlní, mala by ho televízia žalovať. „Ako novinári sa môžeme opierať jedine o kapitál dôveryhodnosti. Keď sa nebránime, mnoho ľudí si povie – ono na tých slovách niečo je,“ povedal Wollner v rozhovore pre Respekt.

Šéf reportážnej publicistiky ČT sa naozaj musí brániť, ale nakoniec úplne ináč, ako plánoval. Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie ho pred niekoľkými dňami vyzvala, aby vysvetlil sériu reportáží o Babišových dlhopisoch. Podľa Pavla Šafra z portálu Forum 24 je žiadosť rady vernou kópiou Babišových výhrad. „Ide o mimoriadne odporný a idiotský text, ktorý vstúpi do histórie cenzúry,“ napísal Šafr.

„Napriek vstupu finančných skupín do viacerých médií nie je mediálny priestor u nás kolonizovaný natoľko ako u našich západných susedov.“ Zdieľať

Toľko k Babišovým atakom. A čo prezident Zeman? Ten nevie ČT zabudnúť najmä odhalenie jeho plánu zvrhnúť Bohuslava Sobotku z pozície predsedu ČSSD po posledných parlamentných voľbách. „Zreteľnejšie než kedykoľvek predtým počas 27 rokov od revolúcie sa piliermi slobodného informovania stávajú verejnoprávny rozhlas a televízia, preto sú tiež terčom útokov,“ konštatuje Švehla.

Obaja mocní politickí hráči sa pritom popri kritike a delegitimizovaní nepohodlných médií reprezentovaných ČT môžu oprieť o svojich verných. O mediálnom impériu (Rádio Impuls, denníky Mladá fronta DNES a Lidové noviny či bezplatné Metro a 5 plus 2), ktorým sa zaštítil Andrej Babiš, sa pravidelne hovorí. Menej sa vie, že aj prezident Zeman má svoje mediálne barličky.

Bývalý šéf spravodajstva Novy Hanuš Hanslík v rozhovore pre Forum 24 priznal, že editori spravodajstva bežne upravujú reportáže tak, aby na vybraných politikov nepadol ani tieň kritiky. Má ísť najmä o Babiša, Zemana, stranu Úsvit a senátora Iva Valentu, kráľa českého hazardu a majiteľa Parlamentných listov.     

(Takmer) istý Dvořák. A čo Mika?

Na Slovensku by sme si mohli vydýchnuť, že napriek vstupu finančných skupín do viacerých médií nie je mediálny priestor u nás kolonizovaný natoľko ako u našich západných susedov. Aj útoky politikov sú len odvarom dua Zeman – Babiš. Takéto uspokojenie je však predčasné a veľmi zradné.


Václav Mika a jeho najbližší: programový riaditeľ televízie Tibor Búza (vpravo) a programový riaditeľ rozhlasu Vincent Štofaník (vľavo). Foto – TASR/Pavel Neubauer

Vráťme sa na začiatok. Aj keď sa očakáva, že do volieb nového riaditeľa ČT, ktoré prebehnú koncom apríla, sa prihlásia desiatky záujemcov (v roku 2011 ich bolo 32), Dvořák by mal svoju pozíciu obhájiť. Predpokladá sa, že jeho najväčším konkurentom bude bývalý riaditeľ televízie Prima Martin Konrád. Hlasy z Rady ČT, ktorá bude vyberať nového riaditeľa, nateraz naznačujú podporu Dvořákom budovanej nezávislej televízie.  

„Mika má za sebou ministra kultúry Maďariča, ale najmä merateľné výsledky, no proti Ficovi a Dankovi je to málo.“ Zdieľať

Naopak, Václav Mika, ak sa rozhodne kandidovať, nemá nič isté. Stále má za sebou ministra kultúry a podpredsedu Smeru Maďariča, ale najmä merateľné výsledky, no proti Ficovi a Dankovi je to málo. Po ťažkom lete poznačenom politickým zápasom o zvýšenie koncesionárskych poplatkov a ešte horšej jeseni spätej s kauzou Kočnerových esemesiek sa však Mikova pozícia predsa len o čosi vylepšila. Môžu za to najmä kauzy jeho najváženejších konkurentov Zuzany Ťapákovej a Jaroslava Rezníka. Kým bývalá riaditeľa Markízy musela čeliť kauze Evka, Rezník sa zaplietol s finančnou skupinou Slavia Capital.   

Na rozdiel od Českej republiky však u nás generálneho riaditeľa nevolí Rada RTVS, ale priamo poslanci, takže politická zhoda na novom mene zohráva omnoho výraznejšiu rolu. A Ficov hnev na neposlušnú novinársku „pakář“, ale najmä Dankova chuť na ďalší mediálny priestor, ktorý mu zabezpečí len poslušný riaditeľ, je naozaj veľká.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo