Moji predchodcovia nemali politickú váhu. Ja ju začínam mať

Moji predchodcovia nemali politickú váhu. Ja ju začínam mať

Hovorí, že ako liberál rešpektuje slobodu, ale ako splnomocnenec chce presadiť povinnú predškolskú dochádzku. Splnomocnenec pre Rómov Ábel Ravasz.

Ábel Ravasz sa narodil v roku 1986 v Dunajskej Strede. Študoval sociológiu na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti a na Columbia University v USA. Pracoval ako výskumník, výkonný riaditeľ Inštitútu Mateja Bela a poradca strany Most-Híd. Po voľbách v roku 2016 sa stal splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity. Minulý rok bol tiež zvolený za podpredsedu strany Most-Híd.

Funkcia vládneho splnomocnenca pre Rómov sa za roky svojej existencie stala symbolom politického alibizmu. Politici túto agendu zveria niekomu, kto nie je politicky dôležitý, dá sa ľahko obetovať a v prípade potreby by sa na neho dala zviesť zodpovednosť. Súhlasíte s tým?

Viac-menej áno. Na tomto poste boli ľudia, ktorí nemali veľkú politickú váhu.

Váš predchodca bol poslanec parlamentu.

Poslanec parlamentu je niečo iné, ako byť na popredných miestach v strane. V mojom prípade to bolo opačne. Keď som sa stal splnomocnencom, nebol som ešte ani straníkom. So stranou Most som spolupracoval, ale nemal som stranícke ambície. Pochopil som však presne to, čo hovoríte. Ak splnomocnenec pre rómske komunity nemá politickú váhu, jeho pozícia je strašne ťažká.

Vy tú váhu máte?

Začínam ju mať. To, že ma v novembri zvolili za podpredsedu Mostu, je signálom, že ma nepovažujú za človeka na jedno použitie. Rešpekt si budujeme aj tým, že na ministerstvá a rokovania chodíme pripravení a hovoríme k veci.

Svoju váhu odvodzujete od doho, že ste podpredsedom Mosta. Myslíte si, že keby ste mali problém presadzovať svoju agendu, Béla Bugár by kvôli vám hnal konflikt v koalícii až na hranu?

Keby som nemal tú istotu, tak do toho nejdem. Verím, že strana by stála za mnou.

Keď minister Kaliňák zvyšil počet policajných hliadok v niektorých lokalitách, vy sám ste povedali, že ste sa o tom dozvedeli až z médií, a metodiku výberu týchto lokalít ste označili za podivnú. Minister vnútra však svoje rozhodnutie nijako nezmenil.

Máte informácie o tom, že počet policajtov v týchto lokalitách sa aj naozaj zvýšil? My o tom zatiaľ nevieme.

Chcete tým povedať, že to bol zo strany ministra iba marketing alebo že po vašom tlaku toho rozhodnutie stiahol?

To je otázka na pána ministra. Tie výroky odzneli v sobotu na straníckom kongrese Smeru, v pondelok som už sedel u ministra a vysvetlil som mu našu pozíciu. Vzápätí ju podporil aj predseda našej strany.

Aká bola odpoveď ministra Kaliňáka?

Chápe, že naše pozície sú komplementárne. Ja mám robiť integračné kroky a on represiu. Keď sa ma opýtate, či represia je rovnako dôležitá ako integrácia, tak moja odpoveď je, že nie je. Béla Bugár dal v tejto téme dostatočne najavo náš postoj. Podľa nás je v tejto oblasti potrebná integrácia, nie represia. To sa nakoniec uvádza aj vo vládnom programe.

Mojou prácou je pomôcť vytvoriť v marginalizovaných komunitách podmienky pre integráciu. Aby ľudia mali prístup ku vzdelaniu, pracovným možnostiam a menili svoje správanie v osade. Ak je tam potreba posilniť represívne zložky, tak to už nie je moja práca. Zdieľať

Na druhej strane existuje viacero problémových obcí, kde zo strany neprispôsobivých občanov dochádza k narušovaniu verejného poriadku a drobnej kriminalite, čo v týchto lokalitách zvyšuje napätie. Na tejto téme v Maďarsku vyrástol Jobbik a u nás z nej profituje Marián Kotleba. V týchto prípadoch represia asi má zmysel. Inak to ľudia budú chápať ako zlyhanie štátu.

Beriem. Pravidlá musia platiť pre každého rovnako. Úlohu splnomocnenca však vidím najmä v oblasti integrácie. Mojou prácou je pomôcť vytvoriť v marginalizovaných komunitách podmienky pre integráciu. Aby ľudia mali prístup ku vzdelaniu, pracovným možnostiam a menili svoje správanie v osade. Ak je tam potreba posilniť represívne zložky, tak to už nie je moja práca.

Pre médiá ste povedali, že dôraz na integráciu je ten podstatný rozdiel medzi vami a vaším predchodcom, ktorý sa až príliš sústredil na represívne opatrenia. Priority, ktoré ste prezentovali, sú však najmä o zabezpečení peňazí na programy, ktoré už bežia. Máte aj nejaké vlastné nápady?

Nemal som potrebu ísť od nuly a práve zabezpečenie pokračovania niektorých vecí je dôležitou súčasťou mojej práce. Oživili sme veci, ktoré už vypadávali z eurofondových projektov. Napríklad rómske občianske hliadky. To, že niektoré programy pokračujú, ešte neznamená, že sa obsahovo nemenia. Teraz sme napríklad do agendy terénnych sociálnych pracovníkov a rómskych občianskych hliadok priradili aj drogovú prevenciu, ktorá tam predtým nefigurovala.

Spúšťame tiež nový projekt predškolských asistentov. Ide teda o pokračovanie, ale aj vylepšenie programov, ktoré tu už boli.

Ako svoj prínos vnímam to, že chceme otvoriť diskusiu o povinnej predškolskej dochádzke. Respektíve chceme zabezpečiť minimálne to, aby každé dieťa z prostredia marginalizovaných komunít chodilo do škôlky.

Znamená to, že chcete zmeniť zákon tak, aby bola zavedená povinná predškolská dochádzka?

Určite si to vyžiada zmenu zákona. Treba prediskutovať, či to má byť povinná alebo nejaká forma rozšírenej predškolskej dochádzky. Ja osobne by som bol aj za povinnú. Mali sme ju pred rokom 1989 a napríklad v Maďarsku existuje aj dnes. Rozdiel je evidentný. V Maďarsku až 94 percent detí z marginalizovaných komunít chodí do škôlok, na Slovensku je to len okolo 30 percent. Tie deti potom majú pri nástupe do školy obrovské problémy.

Zavedenie povinnej predškolskej dochádzky môže vyvolať aj silný verejný odpor. Počítate s tým?

Sme na to pripravení. Existujú rôzne kompromisné možnosti. Napríklad možnosť výnimky, ak rodina preukáže dostatočné znalosti a časový priestor vychovávať dieťa doma. Ako liberál rešpektujem osobnú slobodu jednotlivca, ale ako splnomocnenec považujem za dôležité dostať deti z týchto komunít do škôlok. Je to o jazykových problémoch, návykových problémoch. Jednoducho tieto deti potom zbytočne končia v špeciálnych školách.

Dajú sa dnes už vyhodnotiť výsledky takých projektov, ako sú rómske občianske hliadky alebo celodenné vzdelávanie v problémových lokalitách?

Určite sa podarilo dostať viac detí do normálnych základných škôl, ale stále ich tam máme strašne málo. Úspechom je to, že väčšina rómskych detí sa zapája do procesov na úrovni základných škôl. Okrem toho o žiadnych iných väčších úspechoch nedokážem hovoriť.

Dá sa povedať, že v tých lokalitách, kde fungujú rómske občianske hliadky, sa znížila kriminalita?

To sa povedať dá, ale ich úlohou nebola len prevencia kriminality. Niekde mali za úlohu napríklad sledovať, či deti chodia škôl alebo do škôlok, a odprevádzať ich. Osady bývajú občas od nich vzdialené aj niekoľko kilometrov. Aj preto sme tieto hliadky teraz premenovali na MOPS – miestne občianske poriadkové služby.

S tou merateľnosťou výsledkov je to však zložitejšie. Ako človek, ktorý má skúsenosť s terénnou sociálnou prácou, viem, že výsledky sa ukážu až po dlhšom čase a najskôr na miestnej úrovni.

Nie je slabinou všetkých týchto programov, o ktorých hovoríte, to, že sú naviazané najmä na európske peniaze a ich udržateľnosť je teda otázna?

Súhlasím. Preto hovorím, že oveľa dôležitejšie ako nakladanie z európskymi peniazmi je z pohľadu tejto témy to, aké zákony sa nám podarí prijať, prípadne novelizovať.

Aké kľúčové zákonné zmeny treba prijať?

Niektoré sú banálne, ale majú dosah na život Rómov. Napríklad keď teraz ministerstvo spravodlivosti novelizovalo zákon o osobnom bankrote, museli sme navrhnúť také zmeny, aby napríklad exekútori nemohli predať neskolaudované chatrče v osadách ako stavebný materiál.

Ďalším kľúčovým zákonom je pripravovaný zákon o pozemkových úpravách. Snažíme sa v ňom vytvoriť priestor, aby starosta mohol iniciovať pozemkové úpravy. V prípade rómskych osád starostovia zatiaľ nemali právomoc iniciovať konania napríklad o zámenách nevysporiadaných pozemkov, na ktorých tieto osady stoja.

Problémom je, že väčšinou ide o súkromné pozemky a ich vysporiadanie stojí na rozhodnutí majiteľov. To asi ani tento nový zákon nezmení.

Teraz sa však starosta bude vedieť aspoň namontovať do procesu. Náš úrad má menší program aj na to, že do týchto obcí vieme poslať právnika, geodeta aj mediátora, ktorý vie pomôcť s vytvorením pozitívnej verejnej mienky. Veď vysporiadanie týchto pozemkov môže byť prospešné pre všetkých. Väčšina z nich je v tomto stave nepoužiteľná.

V súvislosti s Rómami z osád sa objavili aj návrhy na zriadenie internátnych škôl. Aký máte na ne názor?

Určite som proti povinným internátnym školám. Ale keďže som človek z terénu, viem, že také celoplošné tvrdenia, že niečo je dobré alebo zlé, sú úplne zbytočné. Bol som na špeciálnych školách, ktoré fungujú dobre a pracujú na tom, aby sa deti umiestnili na slušných stredných školách alebo sa úspešne uplatnili na pracovnom trhu. Ale bol som aj v takých špeciálnych školách, odkiaľ sa deti nedostanú nikam a zbytočne vyrábame nezamestnaných. Podobne je to aj so strednými školami a ich elokovanými pracoviskami. Videl som také, ktoré vyzerajú ako žumpa, ale aj také, ktoré fungujú dobre.

Takto to vyzerá aj s internátnymi školami. Niektoré sú veľmi dobré, ako napríklad gymnázium v Kremnici, ale zaviesť ich ako povinné, tak to si naozaj neviem predstaviť.

O internátnych školách sa hovorí ako o nástroji na vytiahnutie detí z tých najpatologickejších komunít. Tam by to na dobrovoľnej báze asi nefungovalo.

Vytiahnuť deti z tohto prostredia nepovažujem za dobrý cieľ. Musíme s tými komunitami pracovať.

To platí. Ale ako novinár som bol vo viacerých osadách a zažil som aj situáciu, keď sa rodičia pozerali na fetujúce dieťa a nič neurobili. Vtedy človek začne rozmýšľať aj o neštandardných metódach.

To beriem. Naozaj sú prípady, kde to zachádza až do patologických javov. Ale aj tak si myslím, že väčšina rómskych rodičov chce pre svoje deti to najlepšie. Fetovanie je vec, na ktorú mám absolútne nulovú toleranciu. Mimochodom, prišli sme na to, že na Slovensku máme už dnes silné zákonné možnosti obmedziť predaj toluénu. Už ani teraz by ho nemali len tak voľne predávať súkromným osobám, nieto ešte deťom a mladistvým. Posielame preto našich ľudí z regionálnych kancelárií do lokalít, kde vieme, že je toluénová epidémia. Je ich pomerne málo, ale je to tam veľký problém.

Keď sa nám podarí dosiahnuť to, že budeme mať oveľa viac rómskych detí v škôlkach a oveľa menej v špeciálnych školách a tiež dostať terénnu sociálnu prácu pod štátny rozpočet, tak to bude solídny základ pre prácu s rómskymi komunitami aj do budúcnosti. Zdieľať

Posielate ich za obchodníkmi, aby ich informovali, že nemôžu voľne predávať toluén?

Aby vedeli, že za predaj toluénu neplnoletej osobe môžu byť udelené vysoké pokuty. Dokonca ani osoba nad osemnásť rokov bez príslušnej živnosti by nemala dostať toluén v neriedenej forme. Ak budeme mať informácie, že v týchto lokalitách sa toluén aj naďalej voľne predáva, nebudeme váhať použiť aj represiu. Napríklad tam nasmerovať obchodnú inšpekciu.

Rómsky problém je strategickým problémom tohto štátu. Stojí nás veľké finančné prostriedky na sociálnych dávkach, strácame sociálny kapitál. Nie je to tak, že jeho efektívne riešenie bude možné len vtedy, ak sa stane silnou politickou, ministerskou, alebo premiérskou agendou, a pokiaľ to tak nebude, pôjde vždy len o kozmetické riešenia?

(Smiech.) Vo všeobecnosti s vami súhlasím. Ja nie som politik z povolania. Žiadnu inú vládnu pozíciu pri tejto vláde ani pri nejakej inej som mať nechcel. Toto je niečo, čo som robil predtým a chcem to robiť. Integrácia Rómov je pre mňa srdcovka. V tomto som taký svätý blázon a myslím, že by sme mohli robiť oveľa viac. To, že je táto agenda umiestnená na úroveň splnomocnenca, je aj podľa mňa dosť slabé postavenie.

Čiže ste de facto zmierený s tým, že aj vy budete môcť robiť iba kozmetické opatrenia?

Keby som si myslel, že sa nedá urobiť nič alebo len málo, tak by som robil niečo iné. Verím, že dokážem naplno využiť tie možnosti, ktoré ako splnomocnenec a podpredseda koaličnej strany mám k dispozícii. Keď sa nám podarí dosiahnuť to, že budeme mať oveľa viac rómskych detí v škôlkach a oveľa menej v špeciálnych školách a tiež dostať terénnu sociálnu prácu pod štátny rozpočet, tak to bude solídny základ pre prácu s rómskymi komunitami aj do budúcnosti.

Váš predchodca Peter Pollák mal po sľubnom začiatku problém sa vôbec stretnúť s ministrom vnútra Kaliňákom, pod ktorého ako splnomocnenec spadal. Ako ste na tom vy?

Stretávame sa príležitostne, ale sme v pravidelnom telefonickom kontakte. Keď potrebujem, tak nemám problém sa k nemu dostať.

Foto: Andrej Lojan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo