GLÓBUS: Somálski utečenci hľadajú útočisko a potravu v Keni

“Africký roh” prináša tisícky tragických príbehov. Toto je len jeden z nich.

“Aden, môj najstarší syn, mal štyri roky. Pozeral sa na naše kozy,” spomína Ahada, mladá Somálčanka. “Prišli ozbrojení muži a chceli zvieratá. Aden kričal:‘Neberte nám naše kozy!’”

Ahadin malý syn sa ocitol v strede chaotickej, takmer nikdy nekončiacej vojny v Somálsku. Ozbrojení banditi, milície a iné násilné skupiny terorizujú vidiecku populáciu, ktorá väčšinou pochádza z nomádskych pastierov. Teror nešetrí ani deti. Ani Adena. Bol zastrelený uprostred sucha, ktoré viedlo k hladomoru. Ahadin manžel bol zabitý militantmi; vedela, že musí utiecť. Počula o krajine s názvom Keňa, tak tam zobrala svoje dve deti a prekročila hranicu.

Rovnako sa na takúto cestu vybrali aj tisícky iných matiek. Tridsaťdvaročná Hawa, matka siedmich detí, kráčala desať dní s osemmesačným dieťatkom v lone a ďalším batoľatom na chrbte. Deti umierali tam, kde žila, ale pomalšie, nie od guliek. “Zvieratá, ľudia umierali kvôli suchu,” hovorí. “Zomierali kvôli hladu. Mnoho detí zomrelo, príliš veľa, aby som ich mohla spočítať.”

V júni 2011 dosiahli Ahada a Hawa rozsiahle utečenecké tábory v Dadaabe v severovýchodnej Keni. Tam sa stretli s ostatnými Somálčanmi, ktorí sa do Kene dostali pred niekoľkými desaťročiami. “Mal som desať rokov, keď sme sa sem dostali,” hovorí Somai. Jeho príbeh je podobný Adenovmu, len s jedným rozdielom - prežil. “Jedného dňa, keď sme žili v Somálsku, na nás zaútočili, zobrali nám kozy a zabili môjho otca. Udreli ma puškou do hrude a potom som stratil vedomie.”

Somai sa uzdravil dostatočne, aby mohol na vlastných nohách utiecť aj so svojou rodinou. “Nikdy na to nezabudnem. Nemali sme jedlo. Jedli sme listy. Môj brat mal sotva päť rokov. Na ceste zomrel od hladu.”

V tábore sú dnes nemocnice plné slabých, malátnych detí, ktoré prežili putovanie, ale sú na hrane vyhladovania. Do špitálov ich priviezli na fúrikoch, na vozíkoch ťahaných somármi alebo ich mamy doniesli na rukách. Tie deti, ktoré môžu prehĺtať, dostávajú vysokonutričnú kašu. Tie, ktoré neprehĺtajú, sú pripojené na infúzie.

Sú tam aj utečenecké deti, ktoré sa zachránili a ktorých rodiny žijú - ale ktoré navždy stratili útočisko oboch rodičov. Mahamud bol oddelený od manželky a detí pred ôsmimi rokmi, bol práve v hlavnom meste Mogadišo, keď opäť nebezpečne vypukla vojna. Kým sa stihol vrátiť k rodine, všetci boli preč. Utiekli zo Somálska do Etiópie, ktorá potom uzavrela hranice. Mahamud odišiel do Kene, prežil jedením trávy a listov, prešiel stovky kilometrov. Teraz sa mu darí spojiť s deťmi raz za pár mesiacov, ale netuší, kedy ich znovu uvidí. Bojí sa, že nemajú dostatok jedla, Etiópia bola tiež ťažko zasiahnutá nedávnym suchom.

Hoci noví utečenci v kenských kempoch predstavujú záťaž pre zdroje vody a pomoci pre starších obyvateľov, Mahamud nie je znepokojený. “Keď vidím nových prichádzajúcich, vždy si spomínam na to, čo sa stalo mne v Somálsku. Pripomína mi to, že moje deti trpia rovnako ako títo ľudia.”

Laura Sheahen

Článok vyšiel na portáli Catholic Relief Services. Publikované s jeho súhlasom. Preložil Matúš Demko. Ilustračné foto: Flickr.com

Slovenská katolícka charita (SKCH) vyhlásila zbierku na pomoc krajinám východnej Afriky, ktoré sa ocitli na pokraji hladomoru. SKCH sa tak pridala k iniciatíve ďalších národných charít z celého sveta združených v sieti Caritas Internationalis. Finančne podporiť verejnú zbierku a tým prejaviť solidaritu je možné dobrovoľným príspevkom na číslo účtu 4008058424/7500 v ČSOB, variabilný symbol 178. Názov účtu je Slovenská katolícka charita. SKCH vopred ďakuje všetkým darcom za ochotu pomôcť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo