Plytká brázda

Cirkev spomenul prezident Ivan Gašparovič vo svojej prvej Správe o stave republiky dvakrát. Uprostred, keď prosil aj cirkvi, aby pri pôsobení medzi deťmi a mládežou prijali za svoju prioritu ušľachtilú sociálnu, ekonomickú, organizačnú, výchovnú a vzdelávaciu prevenciu. A potom v posledných vetách, keď vzdal česť práci a vyzval na ňu štátne i samosprávne orgány, spoločenské i cirkevné spoločenstvá.

„Riešenia očakávame od kompetentných orgánov,“ vyhlásil prezident na záver svojho 70-minútového 22-stranového románu. Aký pluh má na „pole neorané“ pritiahnuť Cirkev? Azda ten, po ktorom Ivan Gašparovič volal, keď predniesol svojskú definíciu slobody ako prázdneho priestoru nezaplneného hodnotami. Z katechizmu ju asi neodkopíroval. Svoj výrok čiastočne skorigoval konštatovaním: „Tento priestor sa nenaplní len tým, že ľudia budú dobre zarábať, žiť v komforte, cestovať.“

Práve také hodnoty však dominovali zásadnému pohľadu hlavy štátu na slovenskú spoločnosť. Napríklad žiť od výplaty k výplate podľa prezidenta znamená žiť z podstaty. Odvolal sa pritom na desiatky „zúfalých listov“, ktoré na úrad denne dostáva, a vložil sa do roly občianskeho hovorcu. „Prezident vždy pôjde na sociálnu vlnu, lebo to sa dobre počúva,“ pomenoval príčinu minister zdravotníctva Rudolf Zajac.

Ivan Gašparovič vyrátal sociálne problémy a súčasne ocenil reformy, pochválil poslancov za konštruktívny prístup k schvaľovaniu euroústavy a zároveň sa označil za jej kritika – i keď umiernenejšieho. Zakľúčil pomaly klasickým: „Úplne zaniká existencia skutočných autorít, nemá kto formulovať verejný záujem.“

Život z podstaty v prázdnom priestore nezaplnenom hodnotami ním isto nie je.

Na slovenskom poli 22. júna hlbšia brázda nepribudla. Úloha vyorať ju naďalej stojí aj pred Cirkvou.

TERÉZIA KOLKOVÁ

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo