Vyhorenie či túžba po dieťati. Pomôže osobný kouč?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vyhorenie či túžba po dieťati. Pomôže osobný kouč?

Flickr/Blaues Sofa

Tam, kde kedysi pomohla stará mama či učiteľ, dnes zasahuje osobný kouč. Doba sa mení, človek si hľadá nové formy pomoci.

Andrej je čerstvý tridsiatnik, má dobre rozbehnutú kariéru, za sebou kvalitné štúdium, dve malé deti. Aby postúpil v práci a zvýšil si odbornosť, musel absolvovať náročnú skúšku, na ktorú sa musel pripravovať dlhé mesiace.

Popri práci a malých deťoch to však bola priamo nepredstaviteľná myšlienka. „Pevná vôľa nebola odjakživa mojou silnou stránkou. Aj na univerzite som sa na skúšky učil väčšinou na poslednú chvíľu a teraz som mal zvládnuť dôležitý míľnik vo svojej práci a nemal som na to priestor ani mentálne kapacity.“

Andrej nechcel so svojimi problémami a obavami zo skúšky zaťažovať rodičov ani manželku, na internete si vyhľadal osobného kouča s dobrými referenciami. Dohodli sa na každotýždenných stretnutiach.

„Veľmi mi to pomohlo v usporiadaní si času a v plnení termínov. Dal som si ciele a tie som pod dohľadom kouča napĺňal. Mal som nad sebou dozor.“ Andrej bol najprv prácou s koučom nadšený, postupne mu však začalo niečo prekážať.

„Problém je, keď na sedeniach odkrývate hlbšie problémové situácie alebo vlastnosti, lebo koučing prirodzene neostane len pri jednom rozmere. Bolo ťažké ustrážiť hranicu, kam už kouča nepustím. Časom som zistil, že som sa už postupne nepotreboval doma zdôverovať manželke.“

Tridsiatnik Andrej: „Časom som zistil, že som sa už postupne nepotreboval doma zdôverovať manželke.“ Zdieľať

Andrej si zvykol na komunikáciu s koučom, ktorá začala mať presah aj do súkromia a svetonázorových oblastí.

„Som praktizujúci kresťan a viera je súčasť môjho života. S koučom začali problémy, keď sme sa dostali k týmto otázkam. Pri plánovaní termínov na štúdium som dal jasne najavo, že v nedeľu idem s rodinou do kostola. On ma však začal presviedčať, že tam mám poslať len manželku s deťmi, lebo taký ideálny doobedný čas, keď mozog pracuje na plné obrátky, nemôžem premrhať. Do týchto oblastí som ho teda prestal púšťať.“

Postupne Andrej zistil, že akosi prestáva mať život vo svojich rukách a že žije len podľa tabuliek. Z termínov s koučom sa začal vyhovárať.

„Prestal som tam chodiť a pocítil som to hneď v každodennom živote. Úprimne povedané, padol som potom síce na hubu, ale aspoň som bol nútený nazrieť hlbšie do svojho vnútra. Dnes som presvedčený, že keď má človek okolo seba zdravé prostredie a dá väčšiu dôveru ľuďom okolo seba, tak kouča ani nepotrebuje. Koučing veľmi nepripúšťa limity, dá vám pocit, že máte všetko vo svojich rukách. Je to veľmi fajn vec, pokiaľ sa potrebujete v živote posunúť v nejakej parciálnej veci – obrúsiť hrany, podporiť nejaké vlastnosti, dosiahnuť nejaký cieľ. Tam to aj mne veľmi pomohlo. Lenže keď koučovi zveríte celý svoj život, stane sa z vás karikatúra. Po tom, čo som skončil sedenia s koučom, som začal aj viac rásť v duchovnom živote a zlepšil sa mi vzťah s manželkou. Prestal som sa spoliehať len na vlastné sily.“

Foto Flickr/Felix Montino

Nová doba, nové potreby

Za posledné desaťročia nastali v našej spoločnosti obrovské zmeny, ktoré zasiahli do každej oblasti nášho života, od pracovného až po ten rodinný. Politickými zmenami sa nám otvorilo nespočetne veľa možností, ako prežiť svoj život.

Dvadsiatnici sa rozhodujú, či ostať doma alebo skúsiť šťastie v zahraničí. Tridsiatnici riešia, kde sa zamestnať alebo či otvoriť svoj biznis. Do štyridsiatky sa väčšina snaží zladiť prácu a rodinu a pritom sa z toho nezblázniť. Stúpajúcim vekom výziev len pribúda, odrastajú deti, starnú rodičia, nápor v práci nepoľavuje.

A hoci máme iks prostriedkov v domácnosti i mimo nej, ktoré nám majú uľahčovať život každodennosti, tempo sa aj tak zrýchľuje a strácame pôdu pod nohami.

Niekedy síce stačil úprimný rozhovor s rodičmi, babkou, sestrou, so spriazneným kamarátom, ktorý nám pomohol upratať si v hlave priority a zmeniť kurz, dnes máme pred sebou nové výzvy, ktoré sa nám vyjasnia až v rozhovore s profesionálom.

Je potrebné rozlišovať a nevybrať si prvého, ktorého ponúkne Google. Cena za hodinu s koučom tiež nie je lacná záležitosť, ceny sa líšia podľa regiónu. Za sedenie zaplatíte koučovi od 30 až do 300 eur.

Je potrebné rozlišovať a nevybrať si prvého, ktorého ponúkne Google. Cena za hodinu s koučom totiž nie je lacná záležitosť. Zdieľať

Výberu kouča je potrebné venovať dostatok času. V profiloch niektorých totiž môžete nájsť aj mätúce ciele, ako karmické zjednotenie, putovanie minulými životmi či komunikácia s anjelmi.

„Je asi rozdiel, či vediem klienta tam, kde ho chcem mať, alebo využívam prostriedky dialógu na to, aby klient dosiahol svoj cieľ. To by malo byť základným kritériom výberu, že cítite, že kouč vás nikam netlačí. Nestačí si pozrieť len webovú stránku, treba sa stretnúť a zistiť, či si ako ľudia sadnete,“ vysvetľuje psychologička a koučka Denisa Zlevská z Centra pre tréning a rozvoj.

Na jednej strane tento fenomén prichádza vďaka zahraničným korporáciám, kde koučingová kultúra je bežnou súčasťou osobnostného rozvoja lídrov, na druhej strane je to dnes už aj módny trend.

Marián Kolník bol kedysi vrcholovým manažérom v medzinárodných korporáciách, v istom čase však pocítil, že sa blíži k úplnému vyhoreniu a zmenil svoj život. Dnes je odborníkom na koučing. Kolník upozorňuje, že na Slovensku sa, žiaľ, pod tento pojem schováva veľa aktivít, ktoré s koučingom nemajú vôbec nič spoločné.

„Keďže dnes sa za kouča vydáva mnoho ľudí, ktorí nemajú ani len základnú vedomosť o tejto službe, je možno dobré pozrieť sa, či daná osoba je členom stavovskej organizácie – Slovenskej asociácie koučov, kde podmienkou prijatia je absolvovanie tréningu. Ale ani to nezaručuje kvalitu služby.“

Podľa Kolníka je najlepším odporučením osobná skúsenosť niekoho známeho. „Profesionálny kouč nevstupuje na hraciu plochu koučovaného. Jeho služba spočíva v kladení otázok, prostredníctvom ktorých posilňuje tie stránky osobnosti koučovaného, ktoré ho privedú k riešeniu, k rozhodnutiu. Vďaka takémuto postoju uvoľňuje kouč u svojho partnera schopnosti k zvládaniu náročných tém, a to nielen vo chvíli stretnutia, ale aj v budúcnosti, bez prítomnosti kouča. Deje sa to všetko v atmosfére vnútornej slobody, po ktorej dnešný človek tak túži, a to môže robiť túto službu takou atraktívnou. Ak koučovaný na konci stretnutia, vedomý si riešenia, ktoré sám počas stretnutia objavil, oznámi koučovi, že veď on to riešenie poznal a akoby sa snažil naznačiť, že kouč je už zbytočný, vtedy si kouč urobil svoju robotu perfektne.“

Prípad pre kouča

Klienti osobného koučingu sú ľudia, ktorí v nejakej oblasti potrebujú porásť. Niekde sa stratili a zamotali vo svojom živote. Potrebujú externú pomoc, aby sa zorientovali a ich život nabral nový kurz, ktorý oni v sebe cítia, len nevedia, ako ho zrealizovať.

Potrebujú sa napríklad zorientovať v pracovnom živote, nebaví ich práca, majú pocit, že majú na viac alebo sú vyhorení. Alebo niekto sa nevie presadiť, povedať si svoj názor. Iný potrebuje zmeniť životosprávu. V ponuke nájdete už aj manželský koučing pre páry, ktoré chcú zapracovať na partnerskom vzťahu. 

Foto Flickr

Objavujú sa však aj veľmi špecifické oblasti, ako napríklad fertility koučing, kde žena pracuje na cieli splodiť dieťa. Mnohé ženy dnes totiž vplyvom stresu, zlej stravy či pre pracovné zaťaženie majú problém otehotnieť.

Koučka Denisa Zlevská však hovorí, že je mýtus si myslieť, že s koučom náš život pôjde už len k lepšiemu. „Cesta life koučingu nie je iba cesta hore. Vždy, keď sa učíte nejakú novú vec, tak vám nejde hneď. Nepodarí sa to raz, trikrát, potom sa na to vykašlem. Nejde len o výsledok, ale aj proces. Myslím, že každý časom pripustí, že svoj život nemáme pod kontrolou. A hoci by sme ho chceli mať s vedomím, že keď teraz na týchto desiatich oblastiach zamakám, tak všetko pôjde ako po masle. Treba sa pohybovať v realite a v rámci nej si vytvárať budúcnosť.“

Koučka Denisa Zlevská hovorí, že je mýtus si myslieť, že s koučom náš život pôjde už len k lepšiemu. Zdieľať

Dôležité je tiež rozlíšiť, či daný človek potrebuje koučing alebo psychoterapiu.

„Pokiaľ mu ide o hľadanie cesty, zlepšovanie vlastných zdrojov, zručností, napĺňanie vlastných cieľov, tak to patrí do koučingu. Pokiaľ klient potrebuje niečo zmeniť v zmysle vnútorného nastavenia, prejsť si veci z minulosti, ktoré sú nedoriešené, ktoré ovplyvňujú to, ako nazerá na život, alebo má ťažkosti psychosomatického charakteru, tak to smeruje do psychoterapie.“

Psychoterapia vychádza totiž z klinického kontextu a ide skôr o reparáciu, zatiaľ čo koučing je viac zameraný na tréning, ide o prácu na sebe. Koučing vznikol, lebo ľudia majú nové potreby. Teda už nielen vyriešiť nejaký svoj problém, ale aj ďalej rásť.

Kouč či kňaz?

Zlevská si myslí, že koučing nie je novinkou, v zmysle osobného vedenia tu bol už aj v minulosti napríklad v podobe púštnych otcov, ktorí formovali celého človeka.

„Niekedy túto úlohu plnili aj učitelia alebo tréneri, ktorí boli mienkotvorní pre svojich zverencov. Mali sme prirodzené vzory, inšpiratívnych ľudí.“ Dnes však majú ľudia objektívne menej času na osobné vzťahy. Je dobré, že existuje možnosť prebrať s niekým s odstupom svoje priority. Koučing by však podľa Zlevskej dnes u kresťanov nemal nahrádzať duchovné vedenie.

„Keď som veriaci človek, tak rozvíjam vzťah s Bohom, vzťah k ľuďom a vzťah k sebe. Koučing to prvé primárne nerieši. Jasné, že keď ku mne príde veriaci človek, prihliadam na túto oblasť jeho života. Ale vyslovene spirituálne otázky a praktizovanie viery nechávam na kňazov. Duchovné vedenie má iné prostriedky, ktoré ja ako kouč nemám. A potom platí, že my aj pomáhame kňazom. Keď človek chodí za kňazom s tým istým problémom už roky, ten mu môže odporučiť, nech na tom popracuje aj inou cestou. Oni predsa nemajú kapacitu riešiť rast človeka po všetkých stránkach. A ľudia predsa zlyhávajú v realite.“

„My kouči pomáhame aj kňazom. Keď človek chodí za kňazom s tým istým problémom už roky, ten mu môže odporučiť, nech na tom popracuje aj inou cestou.“ Zdieľať

Marián Kolník si rovnako myslí, že koučovanie v nijakom prípade nemôže nahradiť službu kňaza, ktorý sprostredkúva človeku úplne iné dary a hodnoty. Ale zároveň pripúšťa, že by nebolo na škodu, ak by kňazi, ktorí sú v pastorácii mladých ľudí, manželských párov alebo ľudí z biznisu, absolvovali profesionálny tréning kouča.

Marián Kolník však dodáva, že kouč nehlása žiadne náboženstvo. A nemôže byť ani zameraný na výkon, úspech. „Lebo kouč vo svojej službe by mal byť natoľko vyprázdnený od vlastných názorov, ako sa to len v tej chvíli dá.“ Tlačiť niekoho k výkonu, úspechu nemá podľa Kolníka s koučovaním nič spoločné.

Dnes je veľa možností na výber, veľa ciest, ale je náročné sa zamyslieť, aký je zmysel vlastnej voľby, čo človek vytvára svojím rozhodnutím, či za to preberá zodpovednosť. Podľa Zlevskej žijeme v krajine, kde väčšina ľudí má svoje základné potreby naplnené.

„Tie ďalšie, ako sú vzťahy, už potrebujeme s niekým zrkadliť. Je to síce náročné, lebo táto doba si oveľa viac vyžaduje samostatnosť a zodpovednosť jednotlivca. Žijeme však v dobrej dobe, keď si môžeme dovoliť riešiť už ďalšie dimenzie človeka.“

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo